Wishbone Ash

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Wishbone Ash
Wishbone Ash v roku 2015
Wishbone Ash v roku 2015
Základné informácie
Pôvod Torquay, Devon, Spojené kráľovstvo
Žáner(-re) Hard rock, Blues rock, Progresívny rock
Pôsobenie 1969 – súčasnosť
Vydavateľstvá MCA, AVM, Neat, IRS, Invisible Hands Music, Permanent, Talking Elephant, Decca
Webstránka Oficiálna stránka
Členovia skupiny:
Andy Powell
Bob Skeat
Muddy Manninen
Joe Crabtree
Bývalí členovia
Martin Turner
Ted Turner
Steve Upton
Laurie Wisefield
John Wetton
Trevor Bolder
Claire Hamill
Mervyn Spence
Jamie Crompton
Andy Pyle
Phil Palmer
Ray Weston
Tony Kishman
Roger Filgate
Mike Sturgis
Mark Birch
Ben Granfelt

Wishbone Ashbritská rocková skupina, ktorá dosiahla najväčšie úspechy v polovici 70. rokov. Ich najpopulárnejšími albumami sú Wishbone Ash (1970), Argus (1972), There's the Rub (1974) a New England (1976). Boli jednými z prvých skupín, ktoré používali dve sólové gitary.

Powell a Turner boli zvolení za „Two Of The Ten Most Important Guitarists In Rock History/ Dvaja z desiatich najdôležitejších gitaristov v histórii rocku“ (časopis Traffic, 1989) a sú v zozname „Top 20 Guitarists Of All Time/ 20 najlepších gitaristov všetkých čias“, ktorý zverejnil časopis Rolling Stone. Časopis Melody Maker v roku 1972 označil Teda Turnera a Andy Powella za „najzaujímavejšiu gitarovú dvojicu od doby kedy Jeff Beck a Jimmy Page účinkovali v The Yardbirds“.

Skupina sa sformovala v roku 1969 v britskom grófstve Devon. Ich predchodcom bola kapela, ktorá účinkovala v roku 1966 pod názvom The Empty Vessels, neskôr bola premenovaná na Tanglewood. Hrali v nej zakladajúci členovia Wishbone Ash, Martin Turner (basgitara/ spev) a Steve Upton (bicie a perkusie). Táto dvojica bola doplnená o ďalších členov, ktorými bol Andy Powell (gitara/ spev) a Ted Turner (gitara). V roku 1974 Ted Turner opustil skupinu a bol nahradený Laurie Wisefieldom. Kapela potom úspešne pokračovala až do roku 1980.

Neskôr, po obmene zostáv, v ktorých boli aj niektorí z bývalých členov skupín King Crimson, Trapeze, či Uriah Heep, Laurie Wisefield s kapelou v roku 1985 skončil. V roku 1987 sa pôvodná zostava znovu zišla, aby nahrala niekoľko albumov: Nouveau Calls, Here to Hear a Strange Affair. Kapela skončila v roku 1990, kedy Steve Upton od nej odišiel. Po náhrade Martina Turnera v roku 1991, ešte pred odchodom Teda Turnera v roku 1993, nahrala skupina album Live In Chicago. Od roku 1995 kapela s väčšími či menšími úspechmi u kritiky i obecenstva pokračovala. Vymenilo sa pri nich niekoľko členov a nahralo sa niekoľko ďalších spoločných projektov.

V roku 2004 Martin Turner založil svoju vlastnú verziu Wishbone Ash a začal s ňou vystupovať na koncertoch.

História[upraviť | upraviť kód]

Založenie a vzostup k sláve (1969 – 1980)[upraviť | upraviť kód]

Wishbone Ash, Charlotte, NC, USA, 1972

Wishbone Ash boli zalozeni v októbri 1969 basgitaristom Martinom Turnerom a bubeníkom Steve Uptonom.

Keď pôvodný gitarista skupiny Tanglewood, Martinov brat Glenn Turner, opustil trio a odišiel do rodného Devonu, ich manažér, Miles Copeland podal inzerát, ktorým hľadal gitaristu a hráča na klávesové nástroje. Po konkurzoch sa skupina nemohla rozhodnúť medzi dvoma finalistami, ktorými boli Andy Powell a Ted Turner. Keď hľadali meno pre novú skupinu, napísali členovia skupiny svoje návrhy na dva listy papiera a Martin Turner vybral po jednom slove z každého listu: „Wishbone“ a „Ash“.[1]

Debutový album Wishbone Ash vyšiel v roku 1970. O rok neskôr skupina vydala album Pilgrimage. Najväčším komerčným úspechom roka 1972 bol ich album Argus. Album bol čitateľmi časopisu Sounds vybraný za „Najlepší album roka“ a časopis Melody Maker ho označil za „Top British Album“. O albume Argus sa teraz hovorí ako o jednom z klasických albumov hudobnej histórie. Wishbone Ash získali medzinárodné uznanie pre ich koncertné vystúpenia, ktoré sa konali na celom svete.[2]

Skupina začala hrať vo významných koncertných halách ako hlavný bod programu. Album Wishbone Four (1973) bolo prvou nahrávkou vyrobenou bez producenta Dereka Lawrence. Tento projetk si kapela produkovala sama. V roku 1973 skupina vydala koncertný dvojalbum, ktorý bol nazvaný Live Dates. Nedlho potom kapelu opustil gitarista Ted Turner. Nahradil ho Laurie Wisefield. Skupina sa potom presídlila do Spojených štátov, kde nahrala album There's the Rub (1974). Ďalší album, Locked In (1976), produkoval Tom Dowd. V keho nahrávkach prešli k mäkšiemu rocku a na koncertných turné začali používať hráča na klávesové nástroje. V roku 1976 sa albumom New England vrátili k tradičnému hudobnému štýlu Wishbone Ash. Front Page News (1977) bolo posledným americkým albumom tohto obdobia a obsahovalo mix rockových skladieb s mäkšími.

V roku 1978, po rokoch experimentálnych albumov, sa skupina rozhodla vrátiť k svojim koreňom albumom No Smoke Without Fire. Bol prvým od čias albumu Argus v roku 1972, ktorý bol produkovaný Derekom Lawrencom. Album obsahoval hlavne piesne napísané Laurie Wisefieldem a Martinom Turnerom. Skupina sa potom šesť mesiacov venovala nahrávaniu ďalšieho projektu Just Testing. Vyšiel vo februári 1980 a obsahoval hlavne veci od Martina Turnera. Hudobné vydavateľstvo MCA na skupinu tlačilo, aby hrali viac komerčnú hudbu a tak skupina obmedzila činnosť speváka Martina Turnera iba na basovú gitaru. Po jedenástich rokoch sa frontman a spoluzakladateľ skupiny rozhodol svojej neudržateľnej pozícii vzdať a v skupine Wishbone Ash skončil.

Obdobie nestability (1981 – 1986)[upraviť | upraviť kód]

Turner bol nahradený Johnom Wetton, ktorý predtým pôsobil v skupine King Crimson ako aj v niekoľkých ďalších klasických rockových skupinách. Album Number the Brave, ktorý vydali v roku 1981. Ako sólový spevák na ňom účinkoval Wetton iba v jednej skladbe. Bolo to napriek tomu, že počas nahrávania albumu ponúkal svoje skladby, ako napríklad „Here Comes the Feeling“, ktorú v roku 1982 na svojom debutový album nahrala skupina Asia.

Wetton bol počas turné k albumu Number the Brave nahradený basgitaristom z kapely Uriah Heep, Trevorom Bolderom. Ku skupine sa pripojila aj speváčka Claire Hamill, ktorá spievala sprievodné vokály na oboch albumoch, Just Testing, ako aj Number the Brave. Noví Wishbone Ash potom boli kritikmi hodnotení rozdielne. V roku 1982, po odchode Claire Hamill, začala na albume Twin Barrels Burning skupina experimentovať s heavy metalom. Prekvapivo sa album v hitparádach dostal najvyššie za celú celú ich hudobnú kariéru.

Trevor Bolder v roku 1983, potom ako sa pripojil k obnoveným Uriah Heep, od Wishbone Ash odišiel. Bol nahradený basgitaristom a, spevákom Mervynom Spencem (bývalý člen skupiny Trapeze). Kapela pokračovala v heavy metalovom štýle a ich album Raw to the Bone (1985) sa stal prvým albumom, ktorý neprenikol do hitparád. Nedlho potom u nich po jedenástich rokoch skončil Laurie Wisefield, ktorý potom pokračoval s umelcami ako Tina Turner, Joe Cocker, Roger Chapman, Jeff Wayne a so skupinou Queen v muzikáli We Will Rock You. Nahradil ho Jamie Crompton, po ktorom zanedlho do skupiny prišiel Phil Palmer. Začiatkom roku 1986 vo Wishbone Ash skončil Mervyn Spence. Na jeho miesto prišiel bývali basgitarista The Kinks, Andy Pyle.

Zostava skupiny[upraviť | upraviť kód]

Jediným stálym členom skupiny za celú jej existenciu je Andy Powell.

Súčasní členovia
  • Andy Powell – gitara, spev (1969 – súčasnosť)
  • Bob Skeat – basová gitara, vokály (1997 – súčasnosť)
  • Muddy Manninen – gitara, vokály (2004 – súčasnosť)
  • Joe Crabtree – bicie nástroje (2007 – súčasnosť)

Diskografia[upraviť | upraviť kód]

Štúdiové albumy
  1. Wishbone Ash (1970)
  2. Pilgrimage (1971)
  3. Argus (1972)
  4. Wishbone Four (1973)
  5. There's the Rub (1974)
  6. Locked In (1976)
  7. New England (1976)
  8. Front Page News (1977)
  9. No Smoke Without Fire (1978)
  10. Just Testing (1980)
  11. Number the Brave (1981)
  12. Twin Barrels Burning (1982)
  13. Raw to the Bone (1985)
  14. Nouveau Calls (1987)
  15. Here to Hear (1989)
  16. Strange Affair (1991)
  17. Illuminations (1996)
  18. Trance Visionary (1997) (electronic re-recordings)
  19. Psychic Terrorism (1998)
  20. Bare Bones (1999) (acoustic re-recordings)
  21. Bona Fide (2002)
  22. Clan Destiny (2006)
  23. Power of Eternity (2007)[3]
  24. Elegant Stealth (2011)
  25. Blue Horizon (2014)
Koncertné albumy

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. Wishbone Ash Biography []. Wishbone Ash official site. S. 1. Finally there were two lists, one of which had the word Wishbone on it and the other of which had Ash. The combination sounded intriguing - actually, it sounded like more than it was.. Dostupné online.
  2. Wishbone Ash Biography []. Wishbone Ash official site, [cit. 2007-07-11]. The British music magazine Melody Maker awarded Argus the accolade of "The Best British Album Of The Year".. Dostupné online.
  3. STRONG, Martin C.. The Great Rock Discography. 5th. vyd. Edinburgh : Mojo Books, 2000. ISBN 1-84195-017-3. S. 1076–1077.

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Wishbone Ash na českej Wikipédii.

Iné projekty[upraviť | upraviť kód]

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Wishbone Ash