Xingu (rieka)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Súradnice: 1°31′59″J 52°14′30″Z / 1,533056°J 52,241667°Z / -1.533056; -52.241667
Xingu
rieka
Rieka Xingu.jpg
Súmrak na rieke Xingu
Štát Brazília Brazília
Členské štáty Mato Grosso, Pará
Sútok zdrojníc Culuene (600 km), Tamitatoale (330 km) a Atelchu (400 km)
Ústie
 - poloha Amazonka
 - súradnice 1°31′59″J 52°14′30″Z / 1,533056°J 52,241667°Z / -1.533056; -52.241667
Dĺžka 1 815 km
Povodie 531 250 km²
Prietok
 - priemerný 9 700 /s
Mapa povodia Amazonky s riekou Xingu
Mapa povodia Amazonky s riekou Xingu
Wikimedia Commons: Xingu

Xingu (po portugalsky [ʃĩˈɡu]) je rieka v Brazílii, ktorá sa nachádza v Amazonskej nížine v povodí rieky Amazonka a zároveň patrí k jej najväčším južným prítokom. Rieka preteká spolkovými štátmi Mato Grosso a Pará. Meria 1 815 km.

Rieka Xingu (pohľad z vesmíru)

Geografia[upraviť | upraviť zdroj]

Horný tok rieky Xingu[upraviť | upraviť zdroj]

Rieka Xingu pramení v spolkovom štáte Mato Grosso severne od Brazílskej vysočiny v oblasti s nadmorskou výškou približne 600 m, kde sa stretávajú pohoria Roncador a Formosa. Zdroj vody rieke dodáva sútok troch hlavných zdrojníc. Prvou z nich je rieka Ferro (Atelchu) dlhá 400 km (spolu s jej prítokmi Steinen, Ronuró a Jabota), ktorá tečie zo západnej strany, pričom do nej steká voda z východných svahov pohoria Formosa. Druhú zdrojnicu tvorí rieka Tamitatoala (Betavil), ktorá meria 330 km a priteká z južnej strany. Tretiu, najdôležitejšiu a najvodnatejšiu zdrojnicu predstavuje rieka Culuene, ktorá meria asi 600 km a steká do nej voda zo severozápadných svahov pohoria Roncador. Do Culuene pritekajú mnohé rieky, napríklad Auiita, Culiseu, Tanguro, Sete de Setembro a Conto de Magalhanaes. Rieka Xingu pramení v rovnakej oblasti ako ďalšie dôležité brazílske rieky, ako napríklad Teles Pires či Guaporé, ktoré sa vlievajú do Amazonky. Na rovnakom území vyviera aj prameň rieky Cuiabá, ktorá tečie až do ústia Río de la Plata vzdialeného viac ako 4 000 km.

Oblasť horného toku Xingu sa nachádza v Domorodom národnom parku Xingu, ktorý v roku 1961 vyhlásili za vôbec prvý domorodý park v Brazílii, keďže predstavuje hlavný zdroj vody a potravy pre populáciu približne 4 500 domorodcov, ktorí žijú na jeho území. Na hornom toku tečie Xingu smerom na juh a ešte počas svojej cesty spomínaným veľkým parkom v úseku s rozlohou asi 150 km priberá viaceré prítoky, napríklad rieky Manissauá-Miçu, Arraias y Suiá-Miçu (450 km). Len čo Xingu opustí uvedený park, priteká do Domorodej rezervácie Jarina, kde sa do nej vlievajú rieky Huaiá-Miçu, Aiuiá-Miçu a Jarina. V tejto časti, približne 40 km na západ od oblasti São José do Xingu (5 267 obyvateľov v roku 2010), sa rieka stretáva s radiálou, diaľnicou BR-80, a pretína sa s ňou v jej predĺženom úseku, ktorý tvorí spojenie s hlavným mestom Brazília.

Stredný tok rieky Xingu[upraviť | upraviť zdroj]

Rieka následne prechádza hranicou spolkového štátu Pará, kde preteká takmer výlučne samosprávnou oblasťou Altamira (s výmerou 159 696 km², vďaka ktorej ide o územnú samosprávnu s najväčšou rozlohou v Brazílii i na svete). Následne do Xingu pritekajú jej pravostranné prítoky, rieky Liberdade (450 km), Paz a Pepita (rieka Porto Alegre). V oblasti stredného toku v úseku dlhšom ako 100 km tvorí rieka západnú hranicu domorodého územia Kapayó, ktoré napokon pretína v jednom z jeho koncov. V Kapayó sa rieka vyznačuje veľmi prudkým tokom, následkom čoho vznikol v oblasti vodopád Ananá a kaskáda Porto Seguro. Tok zostáva mohutný aj keď rieka opustí spomínané domorodé územie a tvorí vodopády Mucura a Gorgulho do S. Antonio. Rieka následne priteká do úseku, v ktorom sa na jej brehoch rozprestiera prvá dôležitá oblasť São Felix do Xingu, kde sa do nej sprava vlieva jeden z jej hlavných prítokov, rieka Fresco (560 km). Xingu ďalej preteká takmer neobývanou oblasťou, pričom sa neustále rozširuje a jej tok sa dostáva do časti, kde sa nachádzajú početné ostrovy, piesočné nánosy a vodopády. Ide o úsek, v ktorom sa do nej vlievajú viaceré prítoky, napríklad rieky Triunfo, Pombal, São José a Pardo. Dané územie zároveň tvorí začiatok novej domorodej oblasti s názvom Araweté/Igarapé-Ipuxina, ktorú rieka opäť ohraničuje svojím západným brehom v časti dlhej takmer 200 km. Na hranici s uvedenou domorodou oblasťou, rieka preteká krátkym úsekom medzi dvoma novými menšími domorodými územiami Koatinemo (na východnej strane) a Cararaô (na západnej strane). O trochu ďalej sa do rieky z ľavej strany vlieva jej hlavný prítok, rieka Iriri, ktorá meria viac než 1 100 km.

Dolný tok rieky Xingu[upraviť | upraviť zdroj]

V tomto bode prechádza rieka do svojho dolného toku, kde sa vyznačuje veľmi širokým korytom, v ktorom sa nachádza množstvo ostrovov. Na brehu rieky už nájdeme i niekoľko oblastí, z ktorých sú niektoré pomerne významné, napríklad Novo Acordo, Altamira (96 842 obyvateľov v roku 2008), Paquicama, Belo Monte do Pontal, Vitória do Xingu (13 480 obyvateľov.), Aricaria a Senador Jose Porfirio.

Ide o úsek, v ktorom sa do Xingu z pravej strany vlieva rieka Bacajá a kde rieku v oblasti služieb lodnej dopravy na priehrade Belo Monte pretína Transamazonská diaľnica. Diaľnica sa k rieke približuje aj na druhom brehu v blízkosti Altamiry.

Od oblasti Aricaria prechádza rieka Xingu do obrovského jazera alebo ústia s dĺžkou asi 120 km a šírkou približne 8 – 15 km. Nakoniec sa rieka vlieva do Amazonky, prostredníctvom siete ramien (prírodných kanálov), ktoré meandrujú všetkými možnými smermi cez lesnaté súostrovie. V rámci neho vyniká svojou veľkosťou ostrov Urucuri dlhý asi 40 km (niektoré ostrovy sa využívajú na poľnohospodársku činnosť a chov dobytka). Na pravom brehu nájdeme oblasti Senador José Porfírio (12 998 obyvateľov), Porto de Moz (33 951 ha) a Vilarinho do Monte, ktorá už leží v časti, kde sa rieka vlieva do Amazonky. Takmer v samotnom ústi sa do Xingu zľava vlieva jej posledný prítok, rieka Jarauçu.

Na celom konci dolného toku rieky si môžeme všimnúť vplyv prílivu a odlivu, napriek tomu, že v bode, kde Xingu ústi do Amazonky, dosahuje šírku len 7 km.

Povodie[upraviť | upraviť zdroj]

Povodie rieky Xingu zaberá povrch s rozlohou 531 250 km², čo je väčší povrch ako samotné Španielsko. Ide o 54. najväčšie povodie na svete. Má predĺžený tvar, vyznačuje sa dĺžkou 1 450 km a priemernou šírkou asi 350 km. V povodí Xingu žije približne 450 000 obyvateľov.

Povodie rieky prechádza dvoma veľkými brazílskymi biómani, savanou Cerrado a Amazonským dažďovým pralesom.

V súčasnosti prebieha výskum, ktorý sa zaoberá vybudovaním veľkých vodných elektrární s predpokladaným výkonom 6 a 11 000 MW na rieke Xingu v oblastiach Babaquara (Altamira) a Kararaô (Belo Monte).

Prítoky[upraviť | upraviť zdroj]

Rieka Xingu vzniká sútokom troch zdrojníc (prameňov):

  • rieka Culuene, východný prameň s dĺžkou približne 600 km, ktorej prítoky predstavujú rieky Auila, Culiseu, Tanguro, Sete de Setembro, Couto de Magalhães y Curisevo (spolu so svojimi vedľajšími prítokmi riekami Kevuaieli a Pacuneiro)
  • rieka Tamitatoale (Betavil), južný prameň dlhý 330 km
  • rieka Atelchu (Von Dan Steinen) (400 km), západný prameň, ktorého prítoky tvoria rieky Ronuro a Ferro

Nasledujúce rieky tvoria hlavné prítoky rieky Xingu v smere jej toku.

    • rieka Suia-Miçu, pravostranný prítok, dĺžka 450 km;
    • rieka Arraias, ľavostranný prítok, vrátane svojho prítoku rieky Manissauá-Miçu;
    • rieka Huaiá-Miçu, ľavostranný prítok
    • rieka Auaiá-Miçu, pravostranný prítok
  • V spolkovom štáte Pará:
    • rieka Liberdade, pravostranný prítok, dĺžka 450 km
    • rieka Paz, pravostranný prítok
    • rieka Pepita (rieka Porto Alegre), ľavostranný prítok
    • rieka Fresco, dlhá 560 km
    • rieka Ribeirão da Paz
    • rieka Iriri (dlhá 1 300 km) so svojimi prítokmi riekami Iriri Novo y  Curúa (600 km)
    • rieka Bacajá

Splavnosť[upraviť | upraviť zdroj]

Rieka Xingu tvorí vodnú cestu, ktorá má kľúčový význam pre rozvoj regiónu, pretože podporuje obchod so spolkovým štátom Pará. Rieka síce meria viac ako 1 800 km, no splavovať ju možno len na dolnom toku, čo je úsek, ktorý sa rozkladá medzi ústím a oblasťou Belo Monte (298 km). Je vhodný na splavovanie, pretože sa vyznačuje veľmi miernym spádom a širokým korytom. V Belo Monte sa nachádzajú prístavné zariadenia s hrádzou a močariskami, ktoré sa vedia prispôsobiť zmenám riečnej hladiny. Od decembra do mája dosahuje rieka v spomínanom úseku hĺbku viac ako 6 m, no v časti, ktorá sa začína oblasťou Senador José Porfirio klesne jej hladina v období sucha aj na 2,30 m.

Počas suchých období sa v splavnom úseku rieky vyskytujú isté ťažkosti so splavovaním, ktoré spôsobujú piesočné plytčiny Xingu-Açu (155 km), Mouro (163 km) alebo Juncal (170 km), piesočnatý násyp Vermelha (192 km) a niektoré skaly ako Canazedo y Rendenção v blízkosti Vitoria do Xingu.

Horný tok môžu splavovať malé lode v pomerne dlhých úsekoch, ktoré však od zvyšku rieky delia kaskády a piesočné plytčiny.

Dolný tok Xingu splavujú hlavne plavidlá, ktoré prevážajú pohonné hmoty a bežný náklad. Nad oblasťou Altamira sa rieka nevyužíva na účely komerčného splavovania, aj keď sa už nájdu priekopníci, ktorý daný úsek splavujú pre miestne potreby.

Priehrada Belo Monte[upraviť | upraviť zdroj]

Brazílska vláda plánuje na rieke Xingu vybudovať obrovskú priehradu Belo Monte ako súčasť svojho programu na podporu hospodárskeho rastu. Ak by ju postavila, išlo by o tretiu najväčšiu priehradu na svete. Jej vodná nádrž by zaplavila stovky kilometrov štvorcových dažďového pralesa, ktorý tvorí súčasť domorodých osád regiónu. Organizácie, ktoré chránia práva domorodcov, ako napríklad Survival International a iné environmentálne organizácie označili stavbu priehrady za zločin proti životnému prostrediu a ľudským právam. Dotknuté domorodé osady niekoľkokrát prejavili svoj nesúhlas s projektmi, ktorých cieľom je postaviť veľké priehrady v Amazonskej nížine.

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Río Xingú na španielskej Wikipédii.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]