Yuri Dojč
| Yuri Dojč | |
| umelecký a komerčný fotograf | |
 | |
| Narodenie | 12. máj 1946 (77 rokov) Humenné, Slovensko |
|---|---|
| Odkazy | |
| Webstránka | www.yuridojc.com |
| Commons |  Yuri Dojč |
Yuri Dojč (* 12. máj 1946) je slovensko-kanadský umelecký a komerčný fotograf, ktorého práce zahŕňajú okrem iných čierno-biele akty, portréty kanadských veteránov z obdobia 2. svetovej vojny, a projekty American Dreams, Marble Woman ako aj jeho výstavu Last Folio.[1]
Mladosť[upraviť | upraviť zdroj]
Yuri Dojč vyrastal v meste Humenné na východe Slovenska. Jeho otec pracoval ako riaditeľ strednej školy a matka ako učiteľka. V roku 1954 sa rodina s vtedy 8-ročným Yurim presťahovala do Bratislavy. V roku 1968 sa ako študent zúčastnil letného študijného programu v Londýne, keď vojská Varšavskej zmluvy vpadli do vtedajšieho Česko-Slovenska.[2] Počúvnuc radu svojho otca sa Yuri Dojč rozhodol, že sa domov nevráti, o rok neskôr emigroval do Kanady a usadil sa v Toronte.
Vzdelanie[upraviť | upraviť zdroj]
Po vyštudovaní v odbore strojárstvo Dojč pokračoval štúdiom psychológie na Univerzite Komenského v Bratislave. Krátko na to bolo jeho štúdium prerušené sovietskou inváziou. Po príchode do Kanady začal študovať fotografiu na Ryerson University v Toronte.[3] Už počas školy pracoval ako fotoeditor študentského týždenníka Eyeopener a spolupracoval po boku budúcej novinárskej žurnalistky Christie Blatchfordovej a s ľudmi ako reportér CBC Paul Workman, reportér City TV Jojo Chintoh a komik Paul Chato.
Kariéra[upraviť | upraviť zdroj]
Dojčovu prácu v začiatkoch ovplyvnili fotografovia Edward Weston, Irving Penn, Man Ray a Guy Bourdin, ale aj maliari René Magritte, Egon Schiele a Amedeo Modigliani. Zo začiatku sa venoval fotografovaniu interiérových prvkov ako dvere, okná, stoličky a kvety, neskôr ho začalo priťahovať fotografovanie ľudí.
V roku 1975 si Yuri Dojč otvoril vlastný fotografický ateliér, kde tvoril a pracoval pre spoločnosti ako FedEx, American Express, Canon, Seagrams, General Motors, Eastman Kodak, Porsche, Club Med, Brooks, Panasonic ako aj pre reklamné agentúry po celom svete.[4]
V 80-tych rokoch 20. storočia, v čase vrcholu éry plagátov, sa Dojčove fotografie objavili aj vo filme D.C. Cab. Jeho troma najpredávanejšími fotografiami boli Legs, Bicycle a Chair.
Výstavy[upraviť | upraviť zdroj]
Od roku 1975 vystavoval Yuri Dojč mnohokrát sólovo ale aj v spojení s inými v Kanade, USA, Veľkej Británii, Belgicku, Poľsku, Česku a samozrejme aj na Slovensku.
Pod názvom Last Folio sa 1. septembra 2011 konala Fotografická cesta s Yurim Dojčom v umeleckej galérii Grunwald Gallery of Art na Univerzite v Indiane v americkom Bloomingtone. Fotografie zachytávajú krajinu, synagógy a predmety, to, čo ľudia z početných slovenských židovských komunít opustili a zanechali kvôli deportácii do koncentračných táborov v roku 1942.[5] "To, čo ostalo" je zároveň jedným z podtitulov tejto výstavy.
Táto výstava bola pôvodne uvedená v Slovenskom národnom múzeu, nasledovaná prezentáciami v Gonville and Caius Lower Library v anglickom Cambridge, v Múzeu židovského dedičstva v New Yorku, v sídle Európskej komisie v Bruseli.
Ocenenia[upraviť | upraviť zdroj]
- 2023 - Rad Ľudovíta Štúra II. triedy za mimoriadne zásluhy o rozvoj SR v oblasti kultúry, ako aj za mimoriadne šírenie dobrého mena SR v zahraničí. [6]
Knihy[upraviť | upraviť zdroj]
- DOJC, Yuri, KRAUSOVA, Katya: Last Folio: Textures of Jewish Life in Slovakia. Indiana University Press, 2011. 128 s. ISBN 978-0253223777.
- DOJC, Yuri: Honour. Chartwell, 2010. ISBN 978-0978115517.
- DOJC, Yuri: Eros Fotografia. Gruppo Editoriale L'Espresso, 2003. ASIN: B001BQ4KPI.
- DOJC, Yuri: Marble Woman. Firefly Books Ltd, 1993. 96 s. ISBN 978-1895565263.
Odkazy[upraviť | upraviť zdroj]
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ LEVEY, Gregory. New Yorker Book Bench: Hanishar, Or What Remains [online]. NewYorker.com, 2011. Dostupné online.
- ↑ Ryerson University: School of Image Arts: Yuri Dojc graduated in 1974'' [online]. Ryerson University, [cit. 2012-04-05]. Dostupné online. Archivované 2011-10-16 z originálu.
- ↑ LEONG, Melissa. Favourite anecdote from a familiar face [online]. WordPress.com, 12. november 2010. Dostupné online.
- ↑ PAUER, Marián. Výstava Yuri Dojč: Pokušenie [online]. Galéria mesta Bratislavy. Dostupné online.
- ↑ JOHNSON, Owen V.. Images immortalise Jewish past in Slovakia [online]. The Slovak Spectator, 12. september 2011. Dostupné online.
- ↑ TASR. Prezidentka odovzdala vyznamenania 28 osobnostiam. Toto sú príbehy ocenených. Pravda (Bratislava: OUR MEDIA SR), 2023-01-01. Dostupné online [cit. 2023-01-01]. ISSN 1336-197X.
- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Yuri Dojc na anglickej Wikipédii.
Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]
- YuriDojc.com - oficiálny web.
- Yuri Dojc on PhotoSensitive.com Archivované 2016-05-06 na Wayback Machine
- What Remains? A Photographer and a Filmmaker Go Back to Slovakia. Dan Friedman, 3. novembra 2010, Forward.com.
- New Work: Last Folio at the Museum of Jewish Heritage. 4. apríl 2011, Pentagram.com.
- Last Folio: A living Monument to Holocaust Archivované 2014-10-15 na Wayback Machine. Marie Tobias, 27. júl 2011, Times.com.