Záhumienkový kanál

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Záhumienkový kanál
kanál
Štát Slovensko Slovensko
kraj Košický kraj
Okres Trebišov
Obec Čierna
začiatok Čierna
 - poloha Rúbanisko (les)
 - výška 101 m
 - súradnice 48°25′45″S 22°06′55″V / 48,4292°S 22,1153°V / 48.4292; 22.1153
Ústie bezmenný vodný tok
 - poloha Čierna
 - výška 101 m
 - súradnice 48°26′17″S 22°07′39″V / 48,4381°S 22,1275°V / 48.4381; 22.1275
Dĺžka 1,6 km
Rád toku VI.
Číslo hydronyma 4-30-11-376
poloha ústia
Red pog.svg
poloha ústia
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Záhumienkový kanál je umelý vodný tok nížinného typu, melioračný, odvodňovací kanál v Dolnom Zemplíne, na východnom okraji geomorfologického celku Východoslovenská rovina na pomedzí geomorfologických podcelkov Latorická rovina a Medzibodrocké pláňavy, začína sa v poľnohospodárskom extraviláne územia obce Čierna a na tomto území celým svojim krátkym priebehom aj preteká a ústi v okrese Trebišov v Košickom kraji.[1] Záhumienkový kanál je ľavostranný prítok bezmenného vodného toku v katastrálnom území Čierna pri poli Záhumienky a tento bezmenný vodný tok sa vlieva v susednom katastrálnom území Boťany do Východného Leleského kanála. Záhumienkový kanál má dĺžku 1,6 km. Je tokom VI. rádu.

Začiatok[upraviť | upraviť zdroj]

Začína sa na východnej strane geomorfologického celku Východoslovenská rovina, v nadmorskej výške 101 m n. m., východne od intravilánu obce Čierna v okrese Trebišov v Košickom kraji v poľnohospodárskom extraviláne na severnom okraji lesa Rúbanisko.[2][3]

Opis toku[upraviť | upraviť zdroj]

Od začiatku tečie severovýchodovýchodným smerom, preteká poľnohospodárskym extravilánom obce Čierna, skrúca sa na sever, podteká cestu z obce Čierna na slovensko-ukrajinskú štátnu hranicu, stáča sa na severovýchod a neskôr na severovýchodovýchod, obteká pole Lieskovec, na juhozápadnom okraji poľa Záhumienky na území obce Čierna v nadmorskej výške 101 m n. m. ústi do bezmenného toku v katastrálnom území Čierna a tento sa vlieva v susednom katastrálnom území Boťany do Východného Leleského kanála ako jeho ľavostranný prítok. Východný Leleský kanál ústi do Bodrogu. Vodný tok Záhumienkový kanál nemá dôležitejší prítok.[4]

Pôvod názvu[upraviť | upraviť zdroj]

Hydronymum Záhumienkový kanál má pôvod v názve poľa Záhumienky na území obce Čierna, na okraji ktorého preteká. Zo slovného základu záhumienok, záhumienka s významom priestor za humnami, kde sa začínajú polia, záhumnie bolo po rozšírení o formant -ový a kombináciou so všeobecným podstatným menom kanál s významom umelý vodný tok, spravidla so spevnenými bokmi utvorené dvojčlenné hydronymum atributívneho typu (dvojčlenný determinatívny názov so zhodou) zložené z prídavného mena a z podstatného mena Záhumienkový kanál ako súčasť veľmi početnej skupiny názvov v slovenskej toponymii, najmä hydronymii.[5]. Názov vodného toku Záhumienkový kanál bol štandardizovaný v roku 1991[6]. V priestore slovenskej hydronymie hydronymum Záhumienkový kanál je jedinečným hydronymom (júl 2022).

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Názvy kanálov [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2022-06-24]. Dostupné online.
  2. KOČICKÝ, Dušan a IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011. Dostupné on-line na [1] [cit. 2022-06-20]
  3. Názvy vrchov a dolín Slovenskej socialistickej republiky A 6. Geografické názvoslovné zoznamy OSN ČSSR. Bratislava: Slovenský úrad geodézie a kartografie, P-250/1986 z 5.8.1986. 211 s. S. 14, 146. 079-902-87 NVA (identifikačný kód tlačoviny z obdobia pred ISBN).
  4. Priebeh vodného toku Záhumienkový kanál v Základnej báze údajov geografického informačného systému ZB GIS. Dostupné on-line na [2] [cit. 2022-06-28].
  5. Milan Majtán. Z lexiky slovenskej toponymie. 1. vyd. Bratislava : Veda vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1996. 191 s. ISBN 80-224-0480-2. S. 24, 25, 26, 133, 134, 135.
  6. Geografické názvy okresu Trebišov A22. Geografické názvoslovné zoznamy OSN ČSFR. Bratislava: Slovenský úrad geodézie a kartografie, P-470/1991 z 30.9.1991. 99 s. S. 24, 89, 94. Bratislava 1991. ISBN 80-900509-1-5.