Zákonodarná moc

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Právo
Odvetvia práva
Verejné právo:
Ústavné · Trestné · Správne · Finančné · Európske · Medzinárodné · Kánonické · Konfesné

Súkromné právo:
Občianske · Pracovné · Rodinné · Obchodné · Medzinárodné právo súkromné
Deľba moci
Výkonná moc:
Hlava štátu · Panovník · Prezident (SR· Vláda (SR· Ministerstvo

Zákonodarná moc:
Parlament · Senát · Národná rada SR


Súdna moc:
Súd · Ústavný súd (SR· Najvyšší súd · Krajský súd · Okresný súd · Súdna rada · Prokuratúra · Ombudsman · NKÚ
Právne predpisy
Ústava (SR· Ústavný zákon · Zákon · Nariadenie vlády · Vyhláška · Opatrenie · Výnos
Ďalšie pojmy
Právna skutočnosť · Právny akt · Právny predpis · Právna norma

Štát · Forma štátu · Občan · Politická strana · Voľby · Referendum


Medzinárodná zmluva · Medzinárodná organizácia
z  d  u

Zákonodarná moc (iné názvy: legislatíva, legislácia) je druh štátnej moci, ktorý sa realizuje prijímaním a vydávaním ústavy a zákonov príslušnými zastupiteľskými zbormi.

Jej cieľom je určiť normy, ktoré budú na území štátu platné. Má právo kontrolovať vládu, ustanovovať ju a odvolávať, ako aj ustanovovať súdnu moc. Zákonodarnou mocou je parlament. Mandáty poslancov zákonodarného orgánu vznikajú zväčša pri parlamentných voľbách. Parlament môže tvoriť jedna komora, jedna snemovňa, prípadne dva komory a dve snemovne. Ústavy zakotvujú buď jednokomorovú alebo dvojkomorovú sústavu. Medzi komorami je rozdiel:

  • a) v dĺžke funkčného obdobia
  • b) v spôsobe dosadzovania osôb do funkcie
  • c) v kompetenciách
  • d) v názve

V demokratických štátoch je parlament spravidla dvojkomorový. Funkčné obdobie parlamentu je 3-5 rokov, každý štát si ho zvolí podľa vlastných tradícií ústavy. Slovenská republika má jednokomorový parlament. Dvojkomorový má: ČR,-snemovňa/senát, FR,-národné zhromaždenie/senát, VB,-dolná snemovňa/horná snemovňa. Parlament je kolektívny orgán štátnej moci. Úlohy a právomoci parlamentu:

  • 1) prijíma, mení, dopĺňa a reviduje ústavu
  • 2) prijíma, mení, dopĺňa zákony
  • 3) schvaľule štátny rozpočet
  • 4) schvaľuje program vlády
  • 5) ratifikuje medzištátne dohody
  • 6) posudzuje činnosť vlády
  • 7) menuje sudcov

V niektorých krajinách parlament volí prezidenta (Česko, Taliansko, Nemecko).

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

  • FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.