Zálesie (potok)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Súradnice: 49°20′37″S 20°21′21″V / 49,3436°S 20,3558°V / 49.3436; 20.3558
Zálesie
potok
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Prešovský kraj
Okres Kežmarok
Obec Zálesie, Matiašovce
Prameň Spišská Magura
 - poloha Zálesie, Veterný vrch, Hulok
 - výška 845 m
 - súradnice 49°18′29″S 20°24′02″V / 49,3081°S 20,4005°V / 49.3081; 20.4005
Ústie Rieka
 - poloha Matiašovce, Spišská Magura, Veterný vrch
 - výška 567 m
 - súradnice 49°20′37″S 20°21′21″V / 49,3436°S 20,3558°V / 49.3436; 20.3558
Dĺžka 7,0 km
Rád toku IV.
Poloha ústia
Red pog.svg
Poloha ústia
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Zálesie[1] je potok v regióne Spiš, na území obcí Zálesie a Matiašovce v okrese Kežmarok v Prešovskom kraji. Je pravostranným prítokom vodného toku Rieka, ktorý ústi ďalej do Dunajca; má dĺžku 7,0 km. Je vodným tokom IV. rádu. Geomorfologická kategorizácia: geomorfologický celok Spišská Magura, geomorfologický podcelok Veterný vrch.[2]

Prameň[upraviť | upraviť zdroj]

Pramení v nadmorskej výške 845 m n. m. v lesnom extraviláne na severnom svahu hrebeňa vrchu Hulok v južnej časti územia obce Zálesie v okrese Kežmarok, v geomorfologickom celku Spišská Magura v geomorfologickom podcelku Veterný vrch. Vrchol vrchu Hulok s nadmorskou výškou 1 001 m n. m. leží už na území susednej obce Reľov v okrese Kežmarok.

Opis toku[upraviť | upraviť zdroj]

Tečie severozápadoseverným smerom lesným extravilánom, postupne preteká cez les, ktorý sa strieda s trvalým trávnym porastom, v nadmorskej výške 745 m n. m. vteká do intravilánu obce Zálesie, v nadmorskej výške 730 m n. m. priberá bezmenný ľavostranný prítok, bez zmeny smeru preteká intravilánom zhruba kopírujúc cestu okolo ktorej je sústredená zástavba obce, v nadmorskej výške 660 m n. m. priberá bezmenný ľavostranný prítok, pravým brehom obmýva úpätie lesa a pasienka Dudovky a ľavým brehom úpätie lesa a pasienka Giblík, v nadmorskej výške 654 m n. m. opúšťa intravilán obce a vteká do poľnohospodárskeho extravilánu premiešaného lesom, v nadmorskej výške 651 m n. m. pretína obecnú hranicu, kde priberá pravostranný bezmenný prítok, a vteká na územie Matiašoviec, postupne sa stáča na západ, ľavým brehom obmýva úpätie lesa Záleská úboč a lesa Hájnica, opúšťa lesný extravilán a pokračuje v poľnohospodárskom extraviláne, veľkým oblúkom na úpätí lesa Pekielky sa stáča na sever a v nadmorskej výške 567 m n. m. v poľnohospodárskom extraviláne Matiašoviec ústi do vodného toku Rieka ako jeho pravostranný prítok v povodí Dunajca. Potok Zálesie má tri bezmenné prítoky.[3][4][5]

Vodný tok Zálesie pramení a preteká v hornej polovici toku na území obce Zálesie a v dolnej polovici toku preteká a ústi na území obce Matiašovce v okrese Kežmarok v Prešovskom kraji, v geomorfologickom celku Spišská Magura v geomorfologickom podcelku Veterný vrch.[6]

Pôvod názvu[upraviť | upraviť zdroj]

Názov vodného toku Zálesie má pôvod v názve obce Zálesie, ktorej extravilánom i intravilánom potok v hornej polovici toku preteká. Názov obce Zálesie bol bez zmeny prenesený na potok ako jednoslovné hydronymum. Názov obce Zálesie, ako typický predstaviteľ jednoslovného predponovo-príponového toponyma, má pôvod v charakteristickej polohe pomenúvaného geografického objektu (osady neskôr obce) vo význame objekt z pohľadu pomenovateľa umiestený za väčšou plochou súvisle porastenou stromami, za lesom, za horou, za hájom. Názov obce je aj pre dnešného používateľa slovenčiny motivačne jasný.[7]

Hydronymum Zálesie bolo štandardizované v roku 1976.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Názvy vodných tokov. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky. Dostupné online [1] (cit. 2021-12-11).
  2. KOČICKÝ, Dušan a IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska. Bratislava : Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011. Dostupné on-line na [2] [cit. 2021-12-08].
  3. Priebeh vodného toku Zálesie v Základnej báze údajov geografického informačného systému ZB GIS. Dostupné on-line na [3] [cit. 2021-12-11].
  4. Geografické názvoslovie Základnej mapy ČSSR 1:50 000 z územia Slovenskej socialistickej republiky, 1. Názvy nesídelných geografických objektov, Východoslovenský kraj. Slovenský úrad geodézie a kartografie, č. P-378/1975 z 19.11.1975, Kartografické informácie 8. 153 s. S. 32, 96 149. Bratislava 1976. 79-002-76.
  5. Geografické názvy okresu Poprad A8. Geografické názvoslovné zoznamy OSN ČSSR. Bratislava: Slovenský úrad geodézie a kartografie, P-42/1988 zo 4.2.1988. 146 s. S. 47, 48, 99, 112, 113, 141. 79-901-88 GNO.
  6. Názvy vrchov a dolín Slovenskej socialistickej republiky A6. Geografické názvoslovné zoznamy OSN ČSSR. Bratislava: Slovenský úrad geodézie a kartografie, P-250/1986 z 5.8.1986. 211 s. S. 12,120. 079-902-87 NVA.
  7. Milan Majtán. Z lexiky slovenskej toponymie. 1. vyd. Bratislava : Veda vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1996. 191 s. ISBN 80-224-0480-2. S. 24, 25.