Zámok Červená Lhota

Zámok Červená Lhota je známy renesančný vodný zámok v Červenej Lhote, časti obce Pluhův Žďár vo východnej časti južných Čiech na severe Jindřichohradecka. Zámok je umiestnený na skale, ktorá sa prehradením údolia a zvýšením hladiny vody stala ostrovčekom v zámockom rybníku.

Zámok tvorí uzavretá štvorkrídla dispozícia okolo štvorcového nádvoria. Vedie k nemu prístupová cesta cez kamenný most. Nad vjazdom je umiestnená veža. Bolo tu natočených niekoľko filmových a televíznych rozprávok.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Prvá písomná zmienka pochádza z roku 1465. Gotická pevnosť/hrad tu v údolí Dírenského potoka na žulovom skalnom útese vznikla už v 14. storočí. Prehradením potoka hrádzou sa skala zmenila na ostrov. V roku 1530 sa majiteľmi stali rytieri Kábové z Rybňan. Jan Kába z Rybňan dal starú gotickú pevnosť/hrad prestavať na pohodlnejší renesančný zámoček, nazývaný od tej doby Nová Lhota.

Pomenovanie Červená Lhota sa objavuje až na začiatku 17. storočia, podľa farby zámku (vyšlo z povesti).

Růtové z Dírné zámok získali na konci 16. storočia. Ako kališníkom im však bol majetok po bitke na Bielej hore v roku 1620 skonfiškovaný, i keď sa českého stavovského povstania nezúčastnili. V časoch tridsaťročnej vojny vlastnil miestne panstvo taliansky kapitán Antonio Bruccio. Po jeho smrti kúpil zámok v roku 1641 Vilém Slavata z Chlumu a Košumberka. Po roku 1641 a v rokoch 1658 – 1678 bol zámok barokovo prestavaný na letohrádok, kam Slavatovci jazdili z neďalekého Jindřichovho Hradca.

Po vymretí rodu Slavatovcov po meči v roku 1693 zdedila Červenú Lhotu neter posledného Slavata Marie Terezie, vydatá do rodiny Windischgrätzovcov. Od polovice 18. storočia sa majitelia niekoľkokrát zmenili. Za Ignáca Stillfrieda pobýval v rokoch 1796 – 1799 na zámku skladateľ a spoluzakladateľ nemeckej opery Karl Ditters von Dittersdorf. Od roku 1835 vlastnili zámok postupne členovia štyroch generácií kniežacej rodiny Schönburg-Hartenstein – nemeckých ríšskych kniežat. Tento rod zámok obýval až do roku 1945, kedy im ako nemeckým občanom bol zámok skonfiškovaný. Poslední majitelia dali v polovici 19. storočia zámockú vežu a štíty upraviť novogoticky.

Medzi rokmi 1903 – 1913 boli za princa Johanna Schönburg-Hartensteina tieto úpravy odstránené a nahradené pamiatkovo poučenou neorenesančnou prestavbou podľa projektu architekta Humberta Walchera z Moltheimu, ktorá dala zámku jeho dnešnú podobu.