Zámok Horšovský Týn

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Zámok Horšovský Týn

Zámok Horšovský Týn je zámok v historickom centre mesta Horšovský Týn. Zo severnej a západnej časti je obklopený rozsiahlym zámockým parkom v prírodne krajinárskom slohu. Na severnej a východnej strane sú hradné priekopy. Hrad a zámok sčasti stoja na skalnatom ostrohu, pod hradom sa nachádzajú rozsiahle historické pivnice vytesané v skale.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

V neďalekom Horšove stával už v 12. storočí opevnený biskupský dvorec, ktorý asi v polovici 13. storočia prestal z fortifikačných dôvodov vyhovovať požiadavkám svojej doby. Preto bol na skalnatom ostrohu v blízkej kupeckej osade zvanej Týn (neskôr Horšovský) jedným z pražských biskupov postavený opevnený ranogotický hrad kastelového typu. Ten je dnes viditeľný v interiéroch, z ktorých je najcennejšia ranogotická kaplnka. Po husitských vojnách hrad prešiel z cirkevných rúk do rúk svetských feudálov. Ako jeden z prvých šľachtických rodov sem prišli Ronšperkovci, páni z neďalekých Poběžovic. Okolo roku 1535 toto panstvo získal od nich do svojho držania významný český rod pánov z Lobkovic.

Prvým bol Jan mladší Popel z Lobkovicz, ktorý zastával významné úrady v zemi a tešil sa priazni kráľa Ferdinanda I. V roku 1547 vznikol v meste rozsiahly požiar, ktorý sa rozšíril i na hrad a vážne ho poškodil. O tri roky neskôr dal Jan prestavať toto polorozborené sídlo na zámok v novom, vtedy modernom renesančnom slohu. V tejto podobe sa zámok dochoval až do dnes. Dedič Jana Popela, syn Vilém, bol odsúdený za účasť na Stavovskom povstaní k trestu smrti a konfiškácii majetku. V roku 1623 panstvo kúpil za nepatrnú sumu ako lacný pobielohorský konfiškát štajerský gróf Maximilian Trauttmansdorff – cisársky diplomat. Trauttmansdorffovci vlastnili zámok viac než 300 rokov až do roku 1945 kedy na základe Benešovych dekrétov správu nad ním prevzal štát. Zámok Horšovský Týn je cenný tým, že po renesančnej prestavbe v 16. storočí nebol už neskôr prestavovaný, až na drobné úpravy na zadnom nádvorí pri poslednej rekonštrukcii na konci 19. storočia.

Súčasnosť[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1996 bol celý areál pre svoju nesmiernu historickú hodnotu vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku. Do tohto areálu patrí nielen hlavná zámocká budova, ale aj budova paláca hradného grófa a takmer štyridsať hektárový prírodne krajinársky park s Glorietom, Loretánskou kaplnkou a Vdovským domom. Dnes sa zámok radí k najviac sprístupneným pamiatkovým objektom Česku: v hlavnej sezóne ponúka návštevníkom šesť návštevných okruhov s celkovou dobou prehliadky vyše 5 hodín.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • Pavel HUŠEK: Zámecký park Krásný Dvůr. Národní památkový ústav, územní odborné pracoviště v Ústí nad Labem. Ústí nad Labem 2006, 1. vydání, ISBN 80-85036-32-0, 40 strán.
  • Květa KŘÍŽOVÁ, Vilém LORENC, Bořivoj LŮŽEK, Josef RUBLIČ, Stanislav TALAVÁNI, Karel TŘÍSKA, Pavel KOUKAL: Státní zámek Krásný Dvůr. Národní památkový ústav, územní odborné pracoviště v Ústí nad Labem. Ústí nad Labem 2004, 1. vydání, ISBN 80-85036-26-6, 24 strán.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Horšovský Týn (zámek) na českej Wikipédii.