Zámok Karlova Koruna

Karlova Koruna je zámok patriaci k najvýznamnejším barokovým stavbám v Česku. Stojí na návrší v západnej časti mesta Chlumec nad Cidlinou. Na jeho mieste stála kedysi tvrdza.

V priestoroch zámku je interiérová expozícia zoznamujúca s dejinami rodu Kinských v portrétoch a chovom koní Kinských-chlumeckých plavákov.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Prvým šľachtickým sídlom bola v Chlumci nad Cidlinou tvrdza. Zmienky o nej sú v súvislosti s rokom 1424, kedy sa jej zmocnil husitský bojovník Boček z Poděbrad. Začiatkom 16. storočia dostala stavba v súlade s renesančnými trendmi nové opevnenie. Na začiatku 17. storočia sa spoločne s celým panstvom dostala do majetku rodu Kinských a to za podporu, ktorú poskytol Václav Vchynský z Vchynic cisárovi Matejovi v boji s Rudolfom I. Vďaka obratnej politike si udržal panstvo aj v období tridsaťročnej vojny. Rod Kinských držal majetok až do roku 1948. Preslávil sa pritom vernou službou dynastii i zemským patriotizmom. Po tridsaťročnej vojne sa Kisnkí snažili o obnovu zničeného mesta i zámku, iniciovali opravy a udeľovali mestu privilégiá a výsady.

Keď panstvo zdedil František Ferdinand Kinský, začal uvažovať o stavbe nového objektu, ktorý by vyjadril postavenie jeho rodu. Sídlo malo slúžiť na reprezentáciu. Pri realizácii sa zišli najvýznamnejší umelci architekt Jan Blažej Santini-Aichel a staviteľ František Maxmilián Kaňka. Stavba sa uskutočnila v rokoch 1721 - 1723. Na počesť návštevy cisára Karola VI. dostal nový zámok meno Karlova Koruna.

V roku 1943 došlo k veľkému požiaru, pri ktorom bol zámok veľmi poškodený. Všetok mobiliár ktorý sa podarilo zachrániť, bol prevezený na zámocké objekty po celom Česku, napr. Zákupy, Opočno, Ratibořice, Kozel a iné.

V roku bola 1968 v zámockej budove zriadená Národná galéria.

Po dlhoročnej rekonštrukcii bol zámok sprístupnený pre verejnosť až v roku 1969 a Národná galéria tu otvorila svoju expozíciu pod názvom "Baroko v Čechách".

V roku 1992 bol majetok vrátený rodine Kinských a Národná galéria zrušila svoju expozíciu. Kinskí dohľadávajú po celom Česku svoj majetok a vytvárajú expozíciu, ktorá sa zaoberá životom rodiny Kinských a chovom koní na Chlumecku.

Súčasne so zámkom vznikal aj priľahlý anglický park o rozlohe 20 hektárov, ktorého hlavné osi nadväzujú na tri osi zámku.

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

Zdeněk Wirth: Zámek Karlova Koruna v Chlumci nad Cidlinou, in: Sborník k 70. narozeninám K. H. Mádla, Praha 1929.
Ivo Kořán: Santini ve východních Čechách, in: Umění 1974
Jan Sedlák: Jan Blažej Santini. Setkání baroku s gotikou, Praha 1987.
Tomáš Šimek (ed.): Hrady, zámky a tvrze v Čechách, na Moravě a ve Slezsku. Díl 6, Východní Čechy, Praha 1989
Mojmír Horyna: Jan Blažej Santini - Aichel, Praha 1998.
Jaroslav Pinkas, Svatava Pátková: Karlova Koruna Chlumec nad Cidlinou, in: Unikátní encyklopedie na pokračování-památky, Plzeň 2003.
Článek ČTK, L. Martinek, 2000