Zámok Nové Město nad Metují
Zámok Nové Město nad Metují je zámok v Novém Měste nad Metují.
Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]
Zámok stojí na mieste staršej tvrdze. Pri založení bol zahrnutý do opevnenia mesta, je však od mesta oddelený výraznou priekopou. Bol rozšírený Pernštejnovcami počas 16. storočia a barokovo prestavaný v rokoch 1655 - [1661] podľa plánov Carla Luraga. V rokoch 1909 - 1913 bol upravený podľa plánov Dušana Jurkoviča pre nových vlastníkov, priemyselníkov Jozefa a Cyrila Bartoňa z Dobenína. Jurkovič navrhol aj originálnu zámockú záhradu s drevenými stavbami. V roku 1948 bol zámok Bartoňovcom skonfiškovaný. V štátnej správe zostal až do roku 1992, kedy bol v reštitúcii vrátený Josefovi Bartoňovi Dobenínovi a sprístupnený verejnosti.[1]
Zámok je od roku 2008 chránený ako národná kultúrna pamiatka Českej republiky.[2]
Architektúra[upraviť | upraviť zdroj]
Zámok tvorí štvoruholník okolo nepravidelného dvora so stredovekou guľatou vežou zvanou Máselnice (názov dostala podľa podobnosti so zariadením na výrobu masla) v severnom nároží a renesančnými maľbami a sgrafitami vo dvore. Hlavný vchod je v smere od námestia a tvoria ho most cez priekopu a kamenný barokový portál. Pred zámkom je päť sôch putti (trpaslíkov) od Matyáša Bernarda Brauna z rokov okolo 1720, ktoré sem boli prenesené z Benátok nad Jizerou v roku 1913. V zámku je rad pozoruhodných priestorov s barokovou štukovou aj modernou výzdobou (Pavel Janák, František Kysela, Max Švabinský, ale tiež diela sochárov J. V. Myslbeka, Jana Štursu, Františka Bílka).
Na severozápad od zámku je terasová zámocká záhrada talianskeho štýlu s drevenými stavbami Dušana Jurkoviča, ktoré boli nedávno obnovené. Medzi ne patrí aj lávka pre peších v zámockej záhrade,[3] ktorá pôvodne neslúžila verejnosti, ale iba majiteľovi zámku Cyrilovi Bratoňovi z Dobenína. Spájala dve časti záhrady predelené verejnou komunikáciou. Bola postavená v roku 1910 a Jurkovič sa tu nechal inšpirovať ľudovými stavbami zo slovenských Čičmian. Za rok (v sezóne) prejde lávkou tristo tisíc osôb. To ohrozovalo jej existenciu a tak do nej boli dodatočne zabudované skryté oceľové nosníky. Lávka je rozdelená na dve časti vežou, ktorá má tri podlažia a tvorí výrazný architektonický prvok. V parku pred zámkom je fontána z jedného kusa kameňa.[4]
Severne od zámku, smerom k bývalej bráne, je budova bývalého pivovaru,[5] kde je pomník Bedřicha Smetanu. Otec Bedřicha Smetanu František sem v roku 1818 prišiel ako nájomca do opraveného zámockého pivovaru. Až potom sa presunul do Litomyšle, kde sa Bedřich v roku 1824 narodil. Bedřich sa sem vracal však za svojimi príbuznými, za sesternicou Luisou, do ktorej sa zamiloval a napísal pre ňu Luisina polku.
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ Oficiální stránky zámku
- ↑ Zámek Nové Město nad Metují (Nové Město nad Metují) [online]. Praha: Národní památkový ústav, [cit. 2012-08-11]. Dostupné online.
- ↑ Jaroslav Duchoň - Kryté mosty (7): Novoměstský zámek, MF Dnes, 2.9.2000
- ↑ Toulavá kamera 1, str. 56, ISBN 80-7316-228-8
- ↑ E. Poche (vyd.), Umělecké památky Čech 2, str. 492-497.
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Zámok Nové Město nad Metují
Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Nové Město nad Metují (zámek) na českej Wikipédii.