Západozemie

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Západozemie (angl. Westeros) je fiktívny kontinent zo série kníh Pieseň ľadu a ohňa (orig. A Song of Ice and Fire) napísaná Georegom R. R. Martinom. Západozemie patrí do fiktívneho sveta, ktorý sa nazýva "Známy svet". Odohráva sa na ňom kniha Oheň a krv, Rytier Siedmich kráľovstiev a z väčšej časti aj známa románová série Pieseň ľadu a ohňa. Je tiež prevažne dejiskom seriálu Game of Thrones.

Západozem je dlhý kontinent pretiahnutý v smere sever-juh, minimálne z troch strán ohraničený morom. Striedajú sa na ňom klimatické pásma – jeho severný koniec je trvale zamrznutý, kým na južnom konci sú horúce púšte. Väčšinu zmapovanej plochy Západozeme pokrýva ríša zvaná Sedem kráľovstiev, v ktorej prebiehajú boje o moc. Sedem kráľovstiev je zo severnej strany ohraničené obrovským Múrom, ľadovou stavbou, ktorú stráži Nočná hliadka. Mapka Západozeme sa nachádza v každej z kníh Pieseň ľadu a ohňa a v seriáli Hra o tróny sa objavuje počas úvodnej zvučky.

Klíma[upraviť | upraviť zdroj]

Západozemie leží vo svete, v ktorom majú ročné obdobia premenlivú a nepredvídateľnú dĺžku. Napríklad leto, v ktorom sa knižné séria začína odohrávať, trvá už desať rokov. Rovnako dlhé a neúprosné sú zimy, z ktorých majú obyvatelia Západozemia strach. Okrem chladu a neúrody existujú náznaky, že spolu so zimou prichádza bližšie neurčené zlo. Zmenu ročného obdobia ohlasujú biele havrany poslané z Citadely v Starom meste. V sérii Pieseň ľadu a ohňa sme svedkami leta (dielo Hra o tróny), jesene (Súboj kráľov, Búrka mečov, Hostina pre vrany, Tanec s drakmi) a v posledných dvoch knihách aj začiatku zimy.

Ľadovec Vatnajökull na Islande, kde sa nakrúcali časti seriálu Game of Thrones odohrávajúce sa za Múrom.

Ďaleko za Múrom sa nachádza oblasť večnej zimy. Aj samotný Múr postavený z ľadu (a kúziel) je vo veľmi chladnej zóne. Južne od Múru sa nachádza Sever, bývalé samostatné kráľovstvo typické rozľahlými, temnými lesmi. Aj v lete sú dni na Severe chladné a noci studené, môžu sa objaviť snehové metelice. V zime zapadá Sever veľmi hrubou vrstvou snehu.

Smerom na juh sa podnebie postupne otepľuje. Hlavné mesto, Kráľ prístav, leží v zóne, kde sneží už iba v zime. Južnejšie od neho je kráľovský les a Rovina, úrodné teplé územie. Najjužnejšia časť svetadielu, bývalé kráľovstvo Dorn, je miestom horúcich púští.

Geografia[upraviť | upraviť zdroj]

Západozemie je rozdelené na sedem kráľovstiev:

  • Kráľovstvo Severu
  • Kráľovstvo Údolia a Hôr
  • Kráľovstvo Železných Ostrovov
  • Kráľovstvo Trojzubca*
  • Kráľovstvo Skaly
  • Kráľovstvo Búrkovej Krajiny
  • Kráľovstvo Roviny
  • Kráľovstvo Dorn

* Kráľovstvo Trojzubca bolo počas Aegonovej invázie časťou Železných ostrovov a preto sa väčšinou neráta medzi ostatné kráľovstvá

Západozemie je úzky svetadiel s členitým pobrežím tiahnuci sa v smere sever-juh. Z východnej, západnej aj južnej strany ho ohraničuje more. More na východnej strane je úzke, preto sa mu hovorí Úzke more. Za ním je ďalší kontinent, kde sa odohráva menšia časť deja Piesne ľadu a ohňa a seriálu Game of Thrones. Obyvatelia Západozemia nevedia, či existuje nejaká pevnina aj ďalej na západ, hoci podľa knihy Oheň a krv sa to niekoľko výprav už pokúšalo zistiť.

Hory[upraviť | upraviť zdroj]

Západozemie má niekoľko pohorí. Jedno z najvýznamnejších oddeľuje úrodné a krásne údolie Arryn od zvyšku Siedmich kráľovstiev. Dve pohoria sú súčasťou Severu, južnejšie z nich sa nazýva Mohylovým krajom. Hornaté je aj územie Lannisterovcov na západe a pohorie tiež oddeľuje južanský Dorn od zvyšku ríše.

Vodstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Z riek sa najčastejšie spomína Trojzubec, rieka, do ktorej sa zlievajú tri menšie rieky: Modrý bodec, Zelený bodec a Červený bodec. Ďalšou významnou riekou je Čierna voda, ktorá preteká hlavným mestom ríše, Kráľovým prístavom, a vlieva sa v ňom do Ćiernovodnej zátoky.

Najväčším jazerom kontinentu je Božie oko severne od Kráľovho prístavu. Na jeho brehu stojí najväčší hrad v ríši, údajne prekliata Harrenova tvrdza. V tomto jazere je ostrov zvaný Ostrov tvárí.

Ostrovy[upraviť | upraviť zdroj]

K Západozemiu patrí niekoľko ostrovov. Najznámejšie a pre knihy najdôležitejšie sú

  • Železné ostrovy, pri západnom pobreží, neúrodná, no na kovy bohatá pustatina. Sídli na nich významný rod Greyjoyovcov.
  • Medvedí ostrov, pri západnom pobreží, ale oveľa severnejšie než Železné ostrovy. Je chladný a zelesnený. Sídlo menej významného rodu Mormontovcov
  • Tarth prezývaný aj Zafírový ostrov, ostrov z východnej strany, miesto pôvodu jednej z ústredných postáv – Brienne z Tarthu
  • Dračí kameň, ostrov z východnej strany, prvé a posledné sídlo Targaryenovcov, v súčasnosti sídlo kráľovho brata, Stannisa Baratheona.

Rastlinstvo a živočíšstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Rastlinstvo[upraviť | upraviť zdroj]

V Západozemí rastú druhy stromov známe aj z nášho sveta, napríklad duby, borovice či buky. Nachádza sa tu ale aj niekoľko fiktívnych druhov, napríklad železostromy a čarostromy. Čarostomy zvané tiež stromy srdca majú bledú kôru, červené lístie a do ich kmeňov sú vyrezané tváre.

Živočíšstvo[upraviť | upraviť zdroj]

V Západozemí žijú prevažne živočíšne druhy známe z nášho sveta, vrátane domestifikovaných zvierat. V lesoch žijú napríklad vlky, jelene a diviaky, vo vode pstruhy, z vtáctva havrany, jastraby či orly. Vyskytujú sa tu však aj vyhynuté druhy ako sú mamuty či fiktívne pratury alebo zriedkavo sa vyskytujúce pravlky. Najmä pravlky zohrávajú v Piesni ľadu a ohňa významnú úlohu, keď si každé z detí Eddarda Starka vychová jedno vĺča z vrhu, ktorého matka zahynula. Pravlky sú väčšie ako bežné vlky, silnejšie aj zúrivejšie. Skrotené pravlky Starkových detí sa navyše vyznačujú veľkou inteligenciou, známkami telepatie a schopnosťou vycítiť zlo a zradu.

Medzi vyhynuté druhy Západozemia patria draky.

História[upraviť | upraviť zdroj]

Prvotnými obyvateľmi Západozemia boli takzvané deti lesa. Ich pôvod nie je známy, vek ich vlády sa označuje ako Vek úsvitu. Boli to magické stvorenia, aj v dospelosti malé ako deti, odtiaľ pochádza ich názov. Uctievali starých bezmenných bohov a čarostromy. Deti lesa oplývali magickými schopnosťami.

12 000 rokov pred súčasným dianím prišla do Západozemia cez Dornské rameno rasa Prvých ľudí, ktorí sem prišli hľadať lepší život. Začali vojnu s deťmi lesa. Zvíťazili, no po vojne obidve rasy uzavreli mierovú dohodu a podelili si územia. Po niekoľkých rokoch dokonca neveriaci Prví ľudia prijali vieru detí lesa v Starých bohov.

O 4000 rokov neskôr prišla z Essosu (Východného kontinentu) rasa plavovlasých Andalov, ktorí viedli víťaznú vojnu proti Prvým ľuďom. Andalovia si rozdelili Západozemie a začali žiť vo svojich vlastných kráľovstvách, vytvorili si vlastnú vieru a jazyk. Neskôr sa Andalovia snažili dobyť aj Sever, kde si Prví ľudia udržali vládu. Hoci boli Andalovia porazení, Prví ľudia postupne prijali andalský jazyk za svoj. Za éry Andalov Deti lesa zmizli. Množstvo obyvateľov Západozemia si myslí, že vymreli, v skutočnosti však prežívajú za Múrom.

Neskôr sa v Západozemí sformovali sedem kráľovstiev, na čele každého bol iný kráľovský rod. Severu napríklad vládol rod Starkovcov, východu rod Arrynovcov. Každú generáciu proti sebe nejaké z kráľovstiev bojovali.

Charakteristika Siedmich kráľovstiev[upraviť | upraviť zdroj]

Kráľovstvo Severu[upraviť | upraviť zdroj]
  • Sídlo vládnuceho rodu: Zimovres (Winterfell)
  • Vládnuca dynastia: Starkovci (Stark)
  • Rasa: Severania (Prví ľudia)
  • Vazalovia: Umberovci, Boltonovci, Mormontovci, Gloverovci, Manderlyovci, Karstarkovci, Cerwynovci, Dustinovci, Hornwoodovci, Tallhartovci, Reedovci, Marshovci, Flintovci
  • Viera: Starí bohovia
  • Mestá: Mohylov, Biely Prístav, Torrhenovo Námestie
  • Hrady: Zimovres, Posledný krb, Karská Bašta, Hornwood, Hrôzov
  • Geogafický opis: Poväčšine pláne, lesy a rieky; kopce a hory sú najmä na severozápade

Kráľovstvo Severu je jedinou časťou Západozemia, kde žijú Prví ľudia v majorite. Tiež je to jediné kráľovstvo, kde sa väčšinovo uctievajú Starí bohovia. Vládnuca dynastia sú Starkovci, ktorí pochádzajú od Brandona Staviteľa. Ten na sever priniesol život počas Andalskej invázie, postavil Zimovres a Múr.

Kráľovstvo Údolia a Hôr[upraviť | upraviť zdroj]
  • Sídlo vládnuceho rodu: Orlie Hniezdo
  • Vládnuca dynastia: Arrynovci (Arryn)
  • Rasa: Ľud z Údolia (Andalovia)
  • Vazalovia: Royceovia
  • Viera: Noví bohovia (Sedem bohov)
  • Mestá: Mesto Čajok...
  • Hrady: Orlie Hniezdo, Kameň, Sneh, Obloha...
  • Geografický opis: Drvivú väčšinu krajiny tvoria kopce a hory, medzi ktorými sa rozprestiera úrodné údolie.

Kráľovstvo Údolia a Hôr je prvé kráľovstvo, do ktorého dorazili Andalovia počas svojej veľkej invázie do Západozemia. Práve Údolie sa stalo miestom, kde Andalovia porazili Prvých ľudí. Arrynovci sú jedna z najstarších dynastií v Západozemí.

Kráľovstvo Železných Ostrovov[upraviť | upraviť zdroj]
Okolie malej írskej dediny Ballintoy, v ktorej sa v seriáli Game of Thrones natáčali časti odohrávajúce sa na Železných Ostrovoch
  • Sídlo vládnuceho rodu: Pika
  • Vládnuca dynastia: Greyjoyovci
  • Rasa:
  • Vazalovia:
  • Viera: Potopený boh
  • Mestá:
  • Hrady: Pika...
  • Geografický opis: Neúrodné kamenisté ostrovy bohaté na kovy
Kráľovstvo Trojzubca[upraviť | upraviť zdroj]
  • Sídlo vládnuceho rodu: Riavokrut
  • Vládnuca dynastia: Tullyovci
  • Rasa:
  • Vazalovia:
  • Viera: Noví bohovia (Sedem bohov)
  • Mestá:
  • Hrady: Riavokrut, Blíženci...
  • Geografický opis: Nížinaté povodie rieky Trojzubec
Kráľovstvo Skaly[upraviť | upraviť zdroj]
  • Sídlo vládnuceho rodu: Casterlyho skala
  • Vládnuca dynastia: Lannisterovci
  • Rasa:
  • Vazalovia:
  • Viera: Noví bohovia (Sedem bohov)
  • Mestá: Lannisport
  • Hrady: Casterlyho skala, Skalisko...
  • Geografický opis: Hornaté územie bohaté na zlatú rudu
Kráľovstvo Búrkovej Krajiny[upraviť | upraviť zdroj]
  • Sídlo vládnuceho rodu:
  • Vládnuca dynastia: Baratheonovci
  • Rasa:
  • Vazalovia:
  • Viera:
  • Mestá: Kráľov prístav...
  • Hrady: Búrlivý koniec, Červená bašta...
  • Geografický opis: Čiastočne zalesnené územie, pobrežie mora s častými búrkami
Kráľovstvo Roviny[upraviť | upraviť zdroj]
  • Sídlo vládnuceho rodu: Vyšesad
  • Vládnuca dynastia: Tyrellovci
  • Rasa:
  • Vazalovia:
  • Viera:
  • Mestá:
  • Hrady: Vyšesad...
  • Geografický opis:
Kráľovstvo Dorn[upraviť | upraviť zdroj]
  • Sídlo vládnuceho rodu:
  • Vládnuca dynastia: Martellovci
  • Rasa:
  • Vazalovia:
  • Viera:
  • Mestá:
  • Hrady: Slnečný oštep...
  • Geografický opis: Púšť, zo severu ohraničená horami

Divosi[upraviť | upraviť zdroj]

Za Múrom sa nachádza takzvaný Prekliaty les. Žije v ňom kmeň divokých ľudí, ktorí nespadajú pod vládu Siedmich kráľovstiev. Hovoria si slobodný ľud, žijú v malých dedinách, svojich mŕtvych namiesto pochovávania spaľujú. Nočná hliadka sa častokrát považuje za spolok, ktorého jedinou úlohou je chrániť Sedem kráľovstiev pred týmito divochmi. Neoficiálnym vodcom divochov je Mance Nájazdník, zbeh Nočnej hliadky.

Éra Targaryenských kráľov[upraviť | upraviť zdroj]

O 7700 rokov neskôr prichádza do Dračieho Kameňa valyrijský veľkovojvoda Aegon Targaryen a začína s plánovaním invázie do Západozemia. Po veľkom plánovaní sa Aegon Targaryen vylodil v Čiernovodnej zátoke so svojimi vojakmi a troma drakmi (Balerionom, Vhagarom a Meraxesom). Spolu so svojimi sestrami/manželkami (Vo Valýrii bol incest normálny) tak zahájil veľké dobývanie Západozemia.

Najskôr zaútočil na kráľovstvo Železných Ostrovov (ktoré v tej dobe držalo Trojzubec) a dal kráľovi Harrenovi na výber: Buď sa poddá novému kráľovi alebo jeho celá dynastia vymrie. Harren bol silný a bojaschopný kráľ, ktorý sa rozhodol pre vojenskú konfrontáciu. Krvavý boj o hlavné mesto Harrenhal rozhodol pre seba Aegon, najmä vďaka svojim trom drakom. Tí celé mesto vypálili a odvtedy je to len ruina. Po boji sa Aegon rozhodol poskytnúť Ostrovnej šľachte privilégium, ktoré obsahovalo voľbu nového Lorda Železných ostrovov (vyhral ju rod Greyjoyovcov).

Aegon po krátkej prestávke vytiahol na Búrkovú krajinu. Kráľ Agrillak dostal podobné ultimátum ako Harren: povoliť sa alebo zomrieť. Ani po jatkách v Harrenhale sa však nepodvolil a začal s Aegonom bojovať; skončil však ešte horšie. Nielenže bol zbavený moci, ale Búrkovú krajinu získal brat-bastard Aegona, ktorý ukradol erb aj heslo jeho dynastie.

Po Búrkovej sa Aegon vydal do Roviny. Tá však vytvorila alianciu s kráľovstvom Skaly a tak musel bojovať proti dvom kráľovstvám. V bitke pri krvavom poli opäť použil drakov a kráľ Mern z Roviny bol upálený zaživa. Po tejto katastrofickej porážke sa kráľ Lorren zo Skaly Aegonovi vzdal. Rovina pripadla Tyrellovcom, ktorí boli majordómovia kráľa Merna.

Po obsadení Skaly a Plání Aegon zaslal ultimátum Severu a do Údolia a Hôr. Tie sa zhodli na tom, že Aegonovi draci sú neporaziteľní a obe dynastie (Starkovci a Arrynovci) sa vzdali. Po rezignácii kráľa Torrena Starka ho začali severania nazývať „kráľom, ktorý pokľakol“.

Slobodným tak zostal už len Dorn, ale Aegon sa ho rozhodol neobsadiť. Po svojich víťazstvách začal byť prezývaný "dobyvateľ". Ako hlavné mesto si zvolil miesto svojho prvého vylodenia Čieronovodú zátoku a premenoval ho na Kráľov prístav. Potom dal ukuť Železný trón a vytvoril kráľovskú gardu, zloženú z najlepších rytierov Západozemia, ktorá mu mala slúžiť ako telesná stráž. Dal vynulovať kalendár a roky sa začali počítať od jeho vylodenia. Takto sa začala éra Targaryenských kráľov. O dve storočia neskôr sa vďaka sobášu pridal k ríši aj Dorn.

Posledným Targaryenovským kráľom bol Aerys II, prezývaný Šialený kráľ. Keď začalo vyvražďovanie Šialeným kráľom, Robert Baratheon povstal, aby Aerysa II. zosadil z trónu. Rebélia skončila výhrou Baratheona a znamenala koniec éry Tragaryenských kráľov.

Rebélia Roberta Baratheona[upraviť | upraviť zdroj]

Kráľ Aerys vo svojom šialenstve začal popravovať; na jeho rozkaz boli popravení Brandon Stark a jeho otec Rickard Stark. Po ich smrti a únose Lyanny Starkovej, Robertovej snúbenice, Robert Baratheon Šialenému kráľovi vyhlásil vojnu. K Robertovi sa pripojili jeho dobrý priateľ Eddard Stark, Jon Arryn a Hoster Tully. Robert Baratheon odišiel na sever stretnúť sa s Aerysom v boji, zatiaľ čo obranu Búrlivého Konca zveril svojmu bratovi Stannisovi. Vytiahol na Trojzubec a tam sa stretol s vojakmi Severu, Údolia a Riekokrajín. Zatiaľ čo Robert bojoval na Trojzubci, Eddard Stark vytiahol na Kráľov prístav; to však už bolo obsadené Lannisterovcami, ktorí zabili kráľa Aerysa a jeho deti. Pri príchode Eddarda Starka mu Kráľov prístav prenechali. Robert Baratheon zabil na Trojzubci Rhaegara Targaryena. Stannis Baratheon držal Búrlivý koniec proti jednotkám Tyrellov a Martellov, ktoré ho obliehali; keď sa dozvedeli o Targaryenskej prehre, vzdali sa Robertovi. Ten po Aerysovom zosadení nastúpil na trón ako Robert I. Baratheon. Udialo sa tak štrnásť rokov pred začiatkom deja Piesne ľadu a ohňa.

Kultúra a spoločnosť[upraviť | upraviť zdroj]

Mesto Dubrovník použité na natáčanie niektorých častí deja odohrávajúci sa v Kráľovom prístave

Technológiami a kultúrou pripomína Západozemie stredovekú Európu. Dominantná je viera v bohov, ženy majú v spoločnosti nižšie postavenie než muži (výnimku tvoria len divosi), uzatvárajú sa politické manželstvá, ľudia sa kastujú podľa pôvodu. Nemanželský pôvod sa považuje za veľmi dehonestujúci a deti narodené mimo manželstva dostávajú špeciálne priezviská, z ktorých je ich pôvod hneď jasný. Toto priezvisko je v každom z bývalých siedmich kráľovstiev iné – na Sever napríklad znie „Snow“, v údolí Arryn „Stone“, v Rovine "Flower" a v Dorne „Sand“.

O zábavu sa starajú potulní speváci, herci a dvorní šašovia.

Šľachtické rody žijú v hradoch, cestuje sa na koňoch, platidlom sú medené, strieborné a zlaté mince. Správy sa posielajú vycvičenými čiernymi havranmi. Otrokárstvo tu na rozdiel od východného kontinentu nie je povolené.

Majstri[upraviť | upraviť zdroj]

Špeciálnou skupinou ľudí sú tzv. majstri. Z dnešného pohľadu ide o vedcov, lekárov, učiteľov a mudrcov v jednom. Majstri ošetrujú rany a liečia choroby, vedia čítať a počítať, pozorujú oblohu, starajú sa o poštovné havrany. Symbolom ich múdrosti je reťaz na krku, kde je každý článok vyrobený z iného kovu symbolizujúceho iné odvetvie, v ktorom sa vyučili. Za majstrov sa muži vyučia v Citadele, stavbe v Starom meste, ktoré leží na juhu ríše.

Náboženstvá[upraviť | upraviť zdroj]

V Západozemí existuje niekoľko rôznych náboženstiev:

  • Starí bohovia – viera v bezmenných bohov je typická pre potomkov Prvých ľudí, ktorými sú napríklad rod Starkovcov. Zástancovia tejto viery sa modlia k čarostromom, ktoré bývajú vysadené v takzvaných božích hájoch. Pred čarostromami sa odohrávajú aj svadobné obrady. Táto viera je rozšírená skôr v severných častiach územia. Južnejšie berú božie háje skôr ako odpočinkové miesta.
  • Sedem – viera v jediného boha v siedmich podobách, najrozšírenejšia v Siedmich kráľovstvách. Má niektoré spoločné znaky s kresťanstvom a nazývajú ju tiež cirkvou. Stavajú sa chrámy zvané septá, kňazi tejto viery sa nazývajú septoni. Na ich čele stojí Najvyšší septon, analógia pápeža. Existujú aj božie ženy, septy, ktoré sú analógiami mníšok. Sedmička je magické číslo. Sedem stien majú múry chrámov, siedmimi olejmi sú pomazaní rytieri, sedemcípa hviezda je znakom tohto náboženstva. Sedem aspektov má pomenovania:
    • Matka
    • Panna
    • Starena
    • Otec
    • Bojovník
    • Kováč
    • Cudzinec

Každá podoba má vlastnú sochu, v menších septách len vyrezávanú tvár či namaľovaný obraz. Každej podobe boha sa obetuje v inej situácii. Pred vojnou ľudia obetujú a modlia sa k Bojovníkovi, za zdravý pôrod sa modlia tehotné ženy a ich muži k Matke, remeslá a remeselné výrobky chráni Kováč, Starena je symbolom múdrosti a rozumu.

  • R'hllor – takzvaný červený boh. Jeho symbolom je červená farba, denné svetlo a oheň. Vyžaduje si obete upálením. V Západozemí sa prejavuje najzreteľnejšie zo všetkých bohov. Jeho vyznávačov nie je veľa, po svojej manželke prešiel na túto vieru napríklad Stannis Baratheon pod vedením kňažky Melisandry. Červený boh zabije ľudí, ktorých jeho kňazi prekľajú. Na druhej strane však umožňuje aj oživenie mŕtvych. Občas ukazuje svojim kňazom v plameňoch budúcnosť. Podľa tejto viery R'hllor neustále súperí s takzvaným Veľkým Iným, zlým bohom tmy. Existenciu iných bohov táto viera nepripúšťa, preto jej vyznávači likvidujú symboly a chrámy ďalších náboženstiev.
  • Potopený boh – viera vyznávaná na Železných ostrovoch. Jeho vyznávači mu prinášajú obeť tým, že obete topia v mori, v prípade núdze aj v inej dostupnej vode.
  • Mnohotvárny boh – viera, o ktorej sa v Západozemí veľa nevie. Pripomína vieru v Sedem, ale ich boh má oveľa viac podôb.

Mágia[upraviť | upraviť zdroj]

Mágia v Siedmich kráľovstvách nie je každodennou záležitosťou. Množstvo ľudí na ňu preto už neverí, považuje ju za vymretú. Divosi, ktorí žijú v bližšom kontakte s magickými bytosťami, o nej však nepochybujú. Humanoidné magické bytosti spomínané v sérii sú

  • Čarodejníci – je ich veľmi málo, patria k nim kňazi R'hllora, čo sú Thoros z Myru alebo Melisandra
  • Meniči – ľudia so schopnosťou prevteliť sa do zvieraťa, údajne sa vyskytuje u jedného človeka z tisíc
  • Zelenoveštci – bytosti schopné vidieť minulosť aj budúcnosť, údajne sa vyskytuje len u jedného z tisíc meničov
  • Iní zvaní tiež Bieli chodci – oživené mŕtvoly nepodliehajúce rozkladu, so svietiacimi modrými očami
  • Obri – bytosti veľkého vzrastu s dlhými rukami a telom porasteným srsťou, jazdia na mamutoch

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

Ďalšia literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • MARTIN, George R. R.; GARCÍA, Elio M.; ANTONSSON, Linda. Svět ledu & ohně : oficiální dějiny Západozemí a Hry o trůny. Preklad Jakub Kovář, Ondřej Kronich, Irena Šlajsová. 1. vyd. Praha : Talpress, 2015. 326 s. ISBN 978-80-7197-550-2.