Zázrivá (okres Dolný Kubín)
| Zázrivá | |
| obec | |
 | |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Kraj | Žilinský kraj |
| Okres | Dolný Kubín |
| Región | Orava |
| Vodný tok | Zázrivka |
| Nadmorská výška | 600 m n. m. |
| Súradnice | 49°16′45″S 19°09′30″V / 49,2791°S 19,1583°V |
| Rozloha | 67,25 km² (6 725 ha) [1] |
| Obyvateľstvo | 2 488 (31. 12. 2023) [2] |
| Hustota | 37 obyv./km² |
| Prvá pís. zmienka | 1556 |
| Starosta | Matúš Mních[3] (SMER-SD) |
| PSČ | 027 05 |
| ŠÚJ | 510211 |
| EČV (do r. 2022) | DK |
| Tel. predvoľba | +421-43 |
| Adresa obecného úradu |
Stred 198 |
| E-mailová adresa | obeczazriva@stonline.sk |
| Telefón | Tel: 043 5896133 |
| Fax | 043 5896130 |
  Poloha obce na Slovensku
| |
 Interaktívna mapa obce
| |
| Wikimedia Commons: Zázrivá | |
| Webová stránka: zazriva.com | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Zázrivá je obec na Slovensku v okrese Dolný Kubín.
Polohopis[upraviť | upraviť zdroj]
Obec Zázrivá sa nachádza na severozápadnom Slovensku. Jej katastrálne územie zasahuje do viacerých horských celkov fatransko-tatranskej oblasti a Stredných Beskýd.
Stred územia tvorí Zázrivská brázda, v ktorej je stred obce. Zázrivská brázda je na severe lemovaná výraznými Kysuckými bradlami. Kozinec (995 m n. m.), Havranský vrch (970 m n. m.), Okrúhlica (1 076 m n. m.) a na západe ležiaci Pupov (1 095 m n. m.) sú súčasťou Kysuckej vrchoviny. Na juhozápade a juhu územie lemujú horské celky Malej Fatry - Malý Rozsutec a Osnica. Z východu obec lemuje Oravská Magura s podcelkami Kubínska hoľa a Paráč, od juhu Hrčkova Käčka a Čierny vrch. Územie Zázrivej má tvar lichobežníka, kde kratšie strany tvorí severná a východná hranica.
Časti obce[upraviť | upraviť zdroj]
- Biela
- Demkovská
- Dolina
- Grúne
- Havrania
- Končitá
- Kozinská
- Petrová
- Plešivá
- Ráztoky
- Stred
Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]
Obec bola založená ako valaská obec na území panstva Oravského hradu. Prvá písomná zmienka je z roku 1556. Vtedy mala Zázrivá podľa súpisov 150 až 200 obyvateľov. Obyvatelia sa v tých časoch na leto sťahovali so stádami do hôr, ale postupne sa rodiny usadzovali práve na tých miestach, kde boli v lete, a tak vznikli dnešné osady Zázrivej ako Ráztoky, Havrania, Petrová, Biela a ďalšie. V roku 1615 boli určené definitívne hranice Zázrivej. Za panovania kráľa Ľudovíta II. počas jeho detských rokov vládol na Orave Rytier Dônč, ktorý daroval Valachom z Valaskej Dubovej rozsiahle lúky v oblasti osád Plešivá a Kozinská.
Počas kuruckých bojov dedina veľmi spustla a postupne jej zrušili aj valaské výsady. V roku 1747 bol založený Farský úrad. V roku 1791 postavený prvý murovaný rímskokatolícky kostol na mieste, kde stál pôvodne drevený, ktorý bol postavený v roku 1705 neskoršie bol rozobratý a predaný do Žaškova.
V roku 1754 sa spomína škola v Ústredí, ktoré sa vtedy nazývalo Centrum a v Zápisnici sa spomína učiteľ Martin Juriga. Po roku 1848 bola obec v poddanstve panstva Oravského komposesorátu. Až do roku 1945 sa následne zvyšovala miera vysťahovalectva obyvateľov. Až v roku 1871 bol vytvorený Urbársky spolok, pretože ľudia nemali na vykúpenie sa z poddanstva dostatok prostriedkov.
V roku 1785 bolo v Zázrivej 2030 obyvateľov, v roku 1828 2600 obyvateľov, neskôr ich počet klesal v dôsledku epidémií a vysťahovalectva, v roku 1828 2598 ľudí a v 70. rokoch 20. storočia bola Zázrivá najväčšou obcou na Orave, mala vyše 4100 obyvateľov. Potom počet obyvateľov klesol asi na polovicu.
V Zázrivej sa narodil Ján Nepomuk Drengubiak – kňaz, maliar, rezbár, narodený 31. 10. 1781. Pôsobili tu František Tondra – bývalý spišský diecézny biskup a Andrej Imrich – spišský svätiaci biskup,
Počas SNP bola v obci partizánska základňa, na ktorej pristáli viaceré spravodajské a diverzné výsadkové partizánske skupiny. Obec bola oslobodená 5. apríla 1945.
Obyvateľstvo[upraviť | upraviť zdroj]
Pôvodné valaské obyvateľstvo sa postupne asimilovalo s obyvateľstvom, ktoré sa prisťahovalo v priebehu rokov 1564 až 1683. V roku 1598 bolo v Zázrivej iba jedenásť sedliackych domov, ktoré bolo možné zdaniť. Po spustošení a vypálení v roku 1683 sa obyvatelia rozptýlili po okolitých osadách. Po nich sa prisťahovalo nové obyvateľstvo, najviac od Terchovej, Valaskej Dubovej a Liptova. Podľa výskytu priezvisk v urbárskych súpisoch je vidno, že do priestoru Zázrivej prišli až z Detvy. Hlavne ako uhliari, drevorubači, ktorí mali skúsenosti s klčovaním lesov a taktiež aj pastieri.[4] Migrácia bola spôsobená následkom tlaku Turkov, tiež aj stavovskými povstaniami. Vinou prvého protihabsburského povstania zostalo v obci iba 5 domov, v roku 1608 už len tri zdaniteľné domy. Taktiež prichádzali aj z priestoru Turca, Sučian, Turian a Veličnej, po rekatolizácii a založení farnosti v roku 1747 už len z katolíckych obcí. Migrácia bola zastavená zavedením urbáru. Podľa urbárskeho súpisu roku 1715 sa v Zázrivej vyskytujú priezviská: Kokoska; Bocskaj; Fedor; Flaisz; Ratko; Traszib (Trasík); Polka, Mahuth, Babiss, Szedmak, Krska, Demiter, Marko, Hanczel, Krupa, Jaczko, Duda. V roku 1995 boli v obci najčastejšiezastúpené priezviská: Karcol, Žúbor, Mäsiar, Zaťko, Krška, Matúš, Otruba, Červeň, Fedor, Kokoška, Trnovec, Záň.[5]
Kultúra a zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]
Pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]
- Torzo kostola Všetkých svätých, jednoloďová neskorobaroková stavba s polygonálnym ukončením presbytéria a predstavanou vežou z rokov 1791-1796. Nachádza sa na okraji obce, v areáli cintorína. V roku 1934 ho postihol požiar po ktorom už nebol obnovený.[6] Kostol prešiel v roku 2012 čiastočnou obnovou pri korej boli konzervované obvodové múry a došlo k zastrešeniu veže a presbytéria.
- Rímskokatolícky kostol Nanebovzatia Panny Márie, jednoloďová modernistická stavba so segmentovým ukončením presbytéria na pôdoryse gréckeho kríža s predstavanou vežou z rokov 1928-1933. Fasáda nesie znaky dobového dekorativizmu 20. rokov. Je členená lizénami vo vysokom reliéfe a výraznými dekoratívnymi rímsami. Veža je ukončená stanovou strechou. Vstup je riešený ako štvorosový portikus v podveží. Stavbu kostola inicioval miestny kňaz Ján Briššák. V interiéri sa nachádza organ pochádzajúci z Tirolska, ktorý je údajne najväčší na Orave.[7]
-
Torzo kostola Všetkých svätých -
-
Zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]
Obec je charakteristická drevenou architektúrou, ľudovými zvykmi, výrobou Zázrivských korbáčikov (s chráneným označením pôvodu[8]), piesňami a tancami, výrobou odevov a inými tradíciami ľudovej tvorivosti. Je tiež východiskom pre turistiku.
Dňa 4. októbra 1909 okolo 13:30 hod. francúzski vzduchoplavci Alfred Leblanc a J. Delebeque na balóne Ile de France štartujúceho 3. októbra o 15. hod. na štvrtých pretekoch Gordona Benneta zo Švajčiarskeho mesta Schlieren pri Zürichu. V Zázrivej balón nešťastne núdzovo pristál v oblasti vrchu Kozinec počas silného prízemného vetra. Balón Ile de France letel smerom od juhu ponad osadu Plešivá, smerom na sever k osade Kozinská. Vzduchoplavci po nedobrovoľnom pristátí boli vyvrhnutí z koša a vysypalo sa im aj všetko náradie, zbrane a písomnosti. Balón odľahčený o 130 kg sa znova vzniesol a zmizol v oblakoch. Obaja vzduchoplavci zostali v lese len vo vychádzkovej obuvi sami. Uhorská tlač vtedy napísala, že Zázrivci balón Ile de France vykradli, čo nebola pravda. Roztratené veci a písomnosti, ako aj zbrane odovzdal istý valach – Olah, pastier z blízkeho salaša miestnemu obecnému notárovi. Vzduchoplavci nakoniec skončili ako druhí po preletení vyše 800 km. Zvíťazili: Edgar W. Mix a Andre Roussel z USA na lodi America 2, ktorí pristáli v Poľsku, neďaleko Varšavy. Alfréd Leblanc bol blízkym spolupracovníkom známeho avionika L. Blériota[9].
Osobnosti obce[upraviť | upraviť zdroj]
Rodáci[upraviť | upraviť zdroj]
- Ján Drengubiak (* 1781 – † ?), ľudový rezbár a maliar
- Maximilián Rátskay (* 1806 – † 1872), ľudový rezbár a maliar
Ocenenia[upraviť | upraviť zdroj]
Minister obrany SR Peter Gajdoš v roku 2020 obec ocenil „Pamätnou medailou k 75. výročiu Slovenského národného povstania a skončenia druhej svetovej vojny“[10] ako obec, vypálenú počas druhej svetovej vojny (osada Plešivá).[11][12]
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
- ↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
- ↑ http://www.arcanum.hu/mol/lpext.dll?f=templates&fn=main-hit-h.htm&2.0
- ↑ http://slovniky.korpus.sk/?w=Z%C3%A1zriv%C3%A1&s=exact&c=2269&d=priezviska&ie=utf-8&oe=utf-8
- ↑ Zázrivá - Kostol Všetkých svätých [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
- ↑ Zázrivá - Kostol Nanebovzatia Panny Márie [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
- ↑ Oravské korbáčiky chráni pred nekalou konkurenciou i ochranná známka
- ↑ Archivovaná kópia [online]. [Cit. 2006-05-04]. Dostupné online. Archivované 2005-11-27 z originálu.
- ↑ Pamätná medaila k 75. výročiu Slovenského národného povstania a skončenia druhej svetovej vojny [online]. Bratislava: Vojenský historický ústav, 2019, [cit. 2023-04-21]. Dostupné online.
- ↑ Starostovia z miest a obcí, ktoré boli vypálené počas 2. svetovej vojny si prevzali ocenenia [online]. Bratislava: Ministerstvo obrany SR, 2020-01-23, [cit. 2023-04-21]. Dostupné online.
- ↑ Zoznam vypálených miest a obcí [online]. Bratislava: Ministerstvo obrany SR, 2023-04-18, [cit. 2023-04-21]. Poskytnuté v zmysle zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám. Dostupné online.
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Zázrivá (okres Dolný Kubín)
