Zadná Bašta
| Zadná Bašta | |
| vrch | |
 | |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Región | Prešovský kraj |
| Pohorie | Vysoké Tatry |
| Nadmorská výška | 2 379 m n. m. |
| Súradnice | 49°10′4″S 20°3′1″V / 49,16778°S 20,05028°V |
| Najľahší výstup | I, len s horským vodcom. |
| Prvovýstup | Zygmunt Klemensiewicz, Jerzy Maślanka |
| - dátum | 23. august 1905 |
  Poloha v rámci Slovenska
| |
 Poloha v rámci Tatier
| |
| Wikimedia Commons: Zadná bašta | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Zadná Bašta patrí k najvýraznejším masívom v hrebeni Bášt, oddeľujúcom Mlynickú dolinu od Mengusovskej. Až 500 metrová východná stena je členená piliermi a z diaľky vidno charakteristické biele výlomy v jej strede. Je horolezecky najzaujímavejšou stenou hrebeňa Bášt.
Topografia
Má tri vrcholy - severný, prostredný a najvyšší južný. Oddelené sú Zadnou a Prednou Baštovou štrbinou. Od Malej Capej veže ju delí Vyšné Baštové sedlo, od Zlatinskej veže zasa Diablovo sedlo. Západnými zrázmi spadá do Mlynickej doliny, tie sú podstatne prístupnejšie (I – II), než 300 – 500 metrová východná stena nad Mengusovskou dolinou.
Niekoľko horolezeckých výstupov
- 1905 Prvý výstup cez Vyšné Baštové sedlo Z. Klemensiewicz a J. Maślanka, II. Zostúpili cez Diablovo sedlo.
- 1914 Prvý zimný výstup A. Grósz a Z. Neupauer, cez Diablovo sedlo, I
- 1934 Prvovýstup pravým pilierom východnej steny Z. Dabrowski a Š. Zamkovský, IV-V.
- 1948 Prvovýstup prostredným vhĺbením cez biely výlom, J. Andráši a A. Puškáš, VI A1.
Galéria
-
-
Zľava tri vrcholy Zadnej Bašty, Malá a Veľká Capia veža, Hlinská veža ... -
Zľava Satan, Zadná Bašta s bielym výlomom, Capia a Hlinská veža. -
Zadná Bašta najmohutnejšia uprostred, poľské popisy.
Referencie
- A. Puškáš, Vysoké Tatry – horolezecký sprievodca, Monografia, VIII diel, 1987.
Iné projekty
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Zadná Bašta
