Zadné Jatky
| Zadné Jatky | |
| vrch | |
 Zadné Jatky
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Región | Prešovský |
| Okres | Poprad |
| Obec | Vysoké Tatry |
| Časť | Belianske Tatry |
| Pohorie | Tatry |
| Podcelok | Východné Tatry |
| Povodie | Poprad |
| Nadmorská výška | 2 019,8 m n. m. |
| Súradnice | 49°14′15″S 20°13′57″V / 49,2374°S 20,2325°V |
| Orogenéza/vrásnenie | Alpínske vrásnenie |
| Najľahší výstup | nie je prístupný |
  | |
 Poloha v rámci Tatier
| |
| Wikimedia Commons: Zadné Jatky | |
| Freemap.sk: mapa | |
| Mapový portál GKU: katastrálna mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Zadné Jatky[1] (2 019,8 m n. m.[2]) je skalnatý vrch Belianskych Tatier. Leží nad obcou Ždiar, približne 17 km severozápadne od Kežmarku.[3] Nie je turisticky prístupný.
Poloha[upraviť | upraviť zdroj]
Nachádza sa v severovýchodnej časti pohoria, v geomorfologickom podcelku Východné Tatry a časti Belianske Tatry.[4] Leží v Prešovskom kraji, v okrese Poprad a na katastrálnom území mesta Vysoké Tatry.[1] Najbližšími sídlami sú severovýchodne situovaný Ždiar, severne ležia Podspády, severozápadne Tatranská Javorina a juhovýchodne Tatranská Lomnica. Masív sa nachádza v Tatranskom národnom parku a tiež v národnej prírodnej rezervácii Belianske Tatry.[3]
Opis[upraviť | upraviť zdroj]
Zadné Jatky ležia v strednej časti hlavného hrebeňa Belianskych Tatier, medzi vrchom Hlúpy (2 061 m n. m.) a Prostredné Jatky (1 984 m n. m.).[3] Severozápadným smerom sa svahy zvažujú do Monkovej doliny, južne sa nachádza mohutná dolina Predné Meďodoly. Severne susedí Žľabina (1 411 m n. m.), Veľký Grúň (1 274 m n. m.) a Gáflovka (1 626 m n. m.), východne Tokáreň (1 219 m n. m.), Prostredné Jatky (1 984 m n. m.), Predné Jatky (Košiare; 2 012 m n. m.) a Bujačí vrch (1 947 m n. m.), južne Veľká Svišťovka (2 038 m n. m.), Belianska kopa (1 835 m n. m.), Kozí štít (2 111 m n. m.) a Jahňací štít (2 230 m n. m.) a západne Kopa brán (2 030 m n. m.), Jahnence (1 863 m n. m.), Šialeným sedlom (1 936 m n. m.) oddelený Hlúpy (2 061 m n. m.), Ždiarska vidla (2 142 m n. m.) a Havran (2 152 m n. m.).[3] Severné svahy odvodňuje Rígeľský potok a Bednársky rígeľ do riečky Biela, voda z južných odteká Napájadlovým potokom do Kežmarskej Bielej vody v povodí rieky Poprad.[2]
Výhľady[upraviť | upraviť zdroj]
Turisticky neprístupný vrchol je pokrytý len nízkou vegetáciou.[5] Vďaka polohe a nadmorskej výške je z vrcholu viditeľná časť hlavného hrebeňa Belianskych Tatier a mnohé vrcholy Vysokých Tatier, pri vhodných podmienkach aj Volovské vrchy, Branisko, Bachureň, Čiernu horu, Čergov, Levočské vrchy, Pieniny, Spišskú Maguru, Oravské Beskydy a mnohé vrchy južného Poľska.[6]
Prístup[upraviť | upraviť zdroj]
Vrchol je súčasťou národnej prírodnej rezervácie Belianske Tatry, preto je od roku 1978 turisticky neprístupný.[3]
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ a b Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2023-03-09]. Dostupné online.
- ↑ a b Vysoké Tatry. Letná turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s.
- ↑ a b c d e Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2023-03-09]. Dostupné online.
- ↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2023-03-09]. Dostupné online.
- ↑ Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2023-03-09]. Dostupné online.
- ↑ Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2023-03-09]. Dostupné online.
Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Zadné Jatky
Commons ponúka multimediálne súbory na tému