Zaječí skok
| Zaječí skok | |
| prírodná rezervácia | |
 Hlavná vyhliadka, otlačok konskej podkovy
| |
| Štát |  Česko
|
|---|---|
| Región | Kraj Vysočina |
| Okres | Okres Jihlava |
| Lokalita | Jihlava |
| Nadmorská výška | 482 - 526 m n. m. |
| Súradnice | 49°24′47″S 15°32′7.5″V / 49,41306°S 15,535417°V |
| Rozloha | 2,2401 ha |
| Vznik | 31. december 1933[1] |
| - Vyhlásilo | Ministerstvo školstva a národnej osvety |
| Správa | AOPK ČR |
| Kód AOPK ČR | 526 |
  Zaječí skok Poloha na mape Česka
| |
| Wikimedia Commons: Zaječí skok | |
| Webová stránka: BioLib.cz | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
| Európsky významná lokalita CZ0615001 | |
Zaječí skok je prírodná rezervácia ev. č. 526 neďaleko krajského mesta Jihlavy, prekrýva sa čiastočne s územím európskeho významu, ktoré sa nazýva tiež Zaječí skok[1] v nadmorskej výške 482 – 526 metrov. Oblasť spravuje AOPK ČR.
Ochrana[upraviť | upraviť zdroj]
Predmetom ochrany sú strmé skalné útvary, tvoriace niekoľko odkryvov nad pravým brehom rieky Jihlavy situovaných na juhozápad, asi dva kilometre od mesta Jihlavy, ktoré prechádza v sutinový les nadväzujúci na riečne údolie s arkticko-alpínskymi reliktami (vudsia skalná) aj teplomilnejšími druhmi. Územie rezervácie má rozlohu 2,2 ha, je teda zaujímavou ukážkou stretov niekoľkých rôznych biotopov na veľmi malej ploche. O biodiverzite rezervácie svedčí aj fakt, že sa na jej území nachádza celkom 15 druhov pečeňoviek a 81 druhov machov.[2]
Ochrana územia prebieha oficiálne od 30. rokov 20. storočia, kedy bola zriadená ministerstvom školstva a národnej osvety, však už skôr sa tu nachádzala súkromná rezervácia miestneho statkára Leopolda Kosovského. Cez PR vedie turistická trasa z Jihlavy do Rantířova.
Lokalita[upraviť | upraviť zdroj]
Chránené územie sa nachádza na Vysočine, na turistickej trase medzi Jihlavou a Rantířovom. Z Jihlavy vychádza trasa z mestskej časti zvanej Staré Hory a vedie medzi riekou Jihlavou a železničnými koľajami až do Rantířova. Značná časť trasy z Jihlavy do rezervácie sú široké cesty na otvorenom poli, ktoré je poľnohospodársky obhospodarované. Tento úsek je dlhý asi dva kilometre. Okolo Zaječího skoku rastie prevažne smreková monokultúra, ktorou vedie trasa aj smerom z rezervácie do kilometer a pol vzdialeného Rantířova. Na tomto mieste máva cesta občas charakter lesného chodníka vedúceho po balvanovitej sutine, alebo širších lesných ciest vedúcich k blízkej chatárskej oblasti. Terén je kopcovitého charakteru a v blízkosti rezervácie sa stáva pomerne strmým takmer k samotným vyhliadkam zo skalných odkryvov. [3]
Legenda o Zaječím skoku[upraviť | upraviť zdroj]
Legenda hovorí o zlom rytierovi, ktorý žil na Plandroch a zomrel pri love. Počas štvanice poddanými nenávidený pán najprv zbil a potom zabil nemohúceho starca. Sotva starý muž klesol mŕtvy k zemi, prebehol okolo zajac a rytier ho začal prenasledovať. Zajac mu utekal, ale lovec bol rýchlejší a nebohého zajaca doháňal. Štvané zviera skočilo zo skaly nad riekou a rytier donútil koňa ku skoku za ním a na mieste zahynul. Na pamiatku tejto udalosti je do skaly vtlačené konské kopyto s podkovou. Vďaka tejto udalosti sa oblasť volá Zaječí skok.[4]
História[upraviť | upraviť zdroj]
Prírodná rezervácia bola vyhlásená 31. decembra 1933 ministerstvom školstva a národnej osvety.[1] Predtým bola z iniciatívy profesora na jihlavskom gymnáziu Jozefa Ambróza a prírodovedeckého klubu súkromnou rezerváciou statkára Leopolda Kosovského.[5] V roku 1992 bola znovu vyhlásená už zákonom 114/1992 Zb.[1]
Prírodné podmienky[upraviť | upraviť zdroj]
Skaly sú tvorené moldanubickým plutónom so žilami žuly. Všetky útvary sú značne popraskané, podliehajúce erózii mrazom. Juhozápadná strana je tvorená takmer kolmými stenami piatich skalných odkryvov vysokých až 30 metrov. Na kamenistom podloží sa vytvorila plytká litozem, ranker na sutinách a kambizem na miernejších svahoch. Pod skalami preteká v meandri rieka Jihlava.[6] Nadmorská výška je 482 až 526 m n. m.[1]
Flóra[upraviť | upraviť zdroj]
Značná rôznorodosť terénu, juhozápadné strmé skalné steny a pozvoľné svahy na severovýchod, umožňujú na veľmi malej ploche rýchle striedanie biotopov s ich faunou a flórou. V miestach odhalených skál a rozpukaných balvanoch zakorenila borovica lesná (Pinus sylvestris), na ňu nadväzuje zmiešaný les, kde rastie lipa malolistá (Tilia cordata), dub letný (Qurcus robur) a javor horský (Acer pseudoplatanus) a potom sutinový les, v ktorom je jaseň štíhly (Fraxinus excelsior), ruža ovisnutá (Rosa pendulina).[6] V bylinnom poschodí sú zástupcovia horských a podhorských bylín ako trebárs prilbica pestrá (Aconitum variegatum), udatník lesný (Aruncus vulgaris), žerušničník Hallerov (Cardaminopsis haller), glaciálne relikty vudsia skalná (Woodsia ilvensis) a pečeňovka Asterella gracilis. Vedľa chladnomilných druhov sa vyskytujú aj teplomilné rastliny: ľubovník chlpatý (Hypericum hirsutum), pamajorán obyčajný (Origanum vulgare), ďatelina horská (Trifolium montanum).[6]
V údolí Jihlavy sa vyskytujú typickí hájoví zástupcovia rastlín: konvalinka voňavá (Convallaria majalis), samorastlík klasnatý (Actaea spicata), pečeňovník trojlaločný (Hepatica nobilis), zvonček broskyňolistý (Campanula persicifolia), lipkavec lesný (Galium sylvaticum) a zádušník chlpatý (Glechoma hirsuta).[7] Na kmeňoch 5 líp tvorí stabilnú populáciu dvojhrot zelený (Dicranum viride).[2]
Fauna[upraviť | upraviť zdroj]
Rieka poskytuje vhodné stanovisko živočíchom viazaným na vodu: vydra riečna (Lutra lutra), rybárik riečny (Alcedo atthis), vodnár potočný (Cinclus cinclus), trasochvost horský (Motacilla cinerea), na skalách a v lese žije slepúch lámavý (Anguis fragilis), jašterica živorodá (Zootoca vivipara), jašterica krátkohlavá (Lacerta agilis) a výr skalný (Bubo bubo).[7]
Ohrozenie[upraviť | upraviť zdroj]
Pre PR Zaječí skok nie je vypracovaný plán starostlivosti.
Galéria[upraviť | upraviť zdroj]
-
Sutinový les na mrazom erodovaných kameňoch -
Vyhliadka zo skalného odkryvu -
Úžľabina medzi odkryvmi so zmiešaným lesom -
Pohľad na lúku na ľavom brehu rieky -
Kolmá skalná stena a sutinový les -
Kolmé skalné steny
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ a b c d e Stránky AOPK ČR [online]. AOPK ČR, [cit. 2016-10-15]. Dostupné online. (po česky)
- ↑ a b BERKA, Tomáš. Mechorosty přírodní rezervace Zaječí skok [online]. Muzeum Vysočiny Jihlava, [cit. 2016-10-15]. Dostupné online. (po česky)
- ↑ Kraj Vysočina - Zvláště chráněné území - Zaječí skok [online]. [Cit. 2016-10-15]. Dostupné online. (po česky)
- ↑ POVĚST O ZAJEČÍM SKOKU - JIHLAVA [online]. Z Jihlavy.cz, [cit. 2016-10-15]. Dostupné online. (po česky)
- ↑ Archivovaná kópia [online]. [Cit. 2016-10-16]. Dostupné online. Archivované 2017-11-16 z originálu.
- ↑ a b c Kraj Vysočina - Zaječí skok [online]. [Cit. 2016-10-15]. Dostupné online. (po česky)
- ↑ a b Kraj Vysočina - Zvláště chráněné území - Zaječí skok [online]. [Cit. 2016-10-15]. Dostupné online. (po česky)
Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Zaječí skok
Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]
- Výnos Ministerstva o ochrane prírodných pamiatok (po česky)
- Na stránke BioLib.cz (po česky)
- Kultúrne a prírodné dedičstvo kraja Vysočina (po česky)
Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Zaječí skok na českej Wikipédii.