Zaklínač (knihy)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Zaklínač
Wiedźmin

Autor Andrzej Sapkowski
Pôvodný jazyk Poľština
Krajina vydania Poľsko
Literárny druh Epika
Literárny žáner Fantasy

Zaklínač je literárny fantasy cyklus poľského spisovateľa Andrzeja Sapkowského. Základom cyklu je literárna predloha, ktorú tvorí niekoľko poviedkových kníh a románová séria. Hlavnou postavou cyklu je zaklínač Geralt z Rivie. Ten sa živí ako nájomný zabijak mýtických príšer a netvorov v realisticky vykreslenom svete, kde sa ako netvori správajú často aj obyčajní ľudia.

Zaklínač pôvodne vychádzal ako séria poviedok v časopise Fantastyka. Sapkowski neskôr poviedky vydal knižne a v 90. rokoch napísal aj 5-zväzkovú románovú ságu. V roku 2001 sa predloha dočkala aj poľskej seriálovej adaptácie. Fantazijný cyklus globálne preslávila až séria počítačových hier na motívy kníh Zaklínač (2007, 2011 a 2015) z dielne poľského štúdia CD Projekt RED, čo viedlo tiež k anglickému (2008) a slovenskému (2015) prekladu kníh, a napokon k seriálovej adaptácii predlohy od štúdia Netflix z roku 2019, Zaklínač.

Knihy[upraviť | upraviť zdroj]

Poviedková tvorba[upraviť | upraviť zdroj]

Sapkowski zaklínača Geralta predstavil v roku 1986 v poviedkovej súťaži magazínu Fantastyka v poviedke Zaklínač (poľ. Wiedźmin). Príbeh rozpráva o nájomnom zabijakovi netvorov Geraltovi z Rivie, ktorý prichádza do mesta Wizyma v kráľovstve Temeria, aby zbavil miestny hrad strigy, ktorá tam straší. Geralt ako mutant, nadprirodzená bytosť, sa od začiatku príbehu stretáva s nevraživosťou obyvateľov a zisťuje, že príbeh vraždiacej strigy je zamotaný a prepletený s intrigami šľachticov na kráľovskom dvore.

Poviedka sa v súťaži umiestnila na treťom mieste, ale získala si vysoký záujem čitateľov. Sapkowski sa v nej rozhodol prevrátiť tradičný rozprávkový rámec o sužovanom kráľovstve, kde kráľ prisľúbi majetok a ruku svojej dcéry tomu, kto ich netvora zbaví. Sapkowský odmietol klasický archetyp chudobného obuvníka alebo pastiera a rozhodol sa do príbehu zasadiť profesionála, zabijaka príšer, ktorého motiváciou nie je kráľovstvo a princezná, ale peniaze.[1][2]

Sapkowski pokračoval v tvorbe ďalšími poviedkami, ktoré ďalej publikoval vo Fantastyke (neskôr pokračoval v obnovenom magazíne pod názvom Nowa Fantastyka).[3] V roku 1990 vyšla vo vydavateľstve Reporter prvá zbierka poviedok Zaklínač (poľ. Wiedźmin). Táto zbierka obsahovala poviedky Cesta, z ktorej niet návratu, Otázka ceny, Zrnko pravdy, Menšie zlo a titulnú poviedku Zaklínač.

V roku 1992 vyšla ďalšia poviedková kniha o Geraltovi Meč osudu (poľ. Miecz przeznaczenia), ktorú vydalo vydavateľstvo SuperNOWA. Nachádzali sa v nej poviedky Hranice možností, Úlomok ľadu, Večný oheň, Trochu obetavosti, Meč osudu a Niečo viac. O rok nato vydala SuperNOWA ďalšiu zbierku poviedok Posledné želanie s poviedkami Zaklínač, Zrnko pravdy, Menšie zlo, Otázka ceny, Koniec sveta a Posledné želanie. Celú knihu navyše rámcovo pretína poviedka Hlas rozumu.

Sapkowski v týchto poviedkach rozvinul metódu variovania zaužívaných rozprávkových rámcov.[4][5] Poviedka Trocha sa obetovať je napríklad obmenou Andersenovej Malej morskej víly, autor v texte Menšie zlo zasa parafrázuje grimmovský príbeh o Snehulienke a siedmych trpaslíkoch.[3][6][7] Poviedka Zrnko pravdy čerpá námet z francúzskej rozprávky o kráske a netvorovi.[4] Juraj Malíček vníma Sapkowského prístup k rozprávkam ako príbehovú archeológiu, kde autor "akoby nám vo svojich poviedkach rozprával, ako to bolo naozaj" a nám známa verzia príbehu sa tak javí ako mytologicko-poetický derivát.[5][8]

Pentalógia[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1994 Sapkowski uverejnil prvý román o Geraltovi Krv elfov, ktorým začal 5-dielny zaklínačský cyklus, známy ako Sága o Zaklínačovi.[5][7][9][10] V ďalších rokoch nasledovali zväzky Čas opovrhnutia, Krst ohňom, Veža lastovičky a Pani jazera. Príbeh románov nadväzuje na poviedku Niečo viac, v ktorej sa Geralt stretáva s malou princeznou Ciri, ktorá je na úteku z vojnou zmietaného kráľovstva Cinthra.

Dej pentalógie je zasadený do prostredia vojnového konfliktu medzi severnými kráľovstvami a cisárstvom Nilfgaard, ktoré napadlo Cinthru. Uprostred vojnového besnenia a politických intríg sa zaklínač Geralt, čarodejnica Yennefer a bard Marigold snažia prežiť a zachrániť Ciri, ktorú chce nilfgaardský cisár Emhyr získať.

V románoch Sapkowski využíva rozmanité naratívne linky, informácie podáva napríklad cez rôzne mikropríbehy vedľajších postáv.[7] V diele tiež alegorizuje javy a situácie z reálneho sveta, napr. politiku USA projektuje do ekonomicky mocného kráľovstva Kovir. Pogromy proti elfom a trpaslíkom a anektovanie ich zeme ľudskými kráľovstvami zasa odkazuje na inváziu Sovietov do Poľska v septembri 1939.[3]

Búrková sezóna[upraviť | upraviť zdroj]

Sapkowski v roku 2013 vydal ďalší román o zaklínačovi Geraltovi, ktorý je však voči udalostiam v poviedkach a v pentalógii prequelom. Búrková sezóna je krátkym románom, ktorý sa odohráva v kráľovstve Kerrack. Kritici román prijali pomerne rezervovane.[5][9]

Mytológia[upraviť | upraviť zdroj]

Fanúšikovská mapa Kontinentu, na ktorom žije zaklínač Geralt
Princezná Ciri z videohry Zaklínač 3: Divoký hon ako cosplay
Herec Henry Cavill, predstaviteľ seriálového zaklínača Geralta z Rivie.

Zaklínač Geralt žije vo fiktívnom svete, nazývanom Kontinent. Ten pôvodne osídľovali elfovia spolu s trpaslíkmi a gnómami. Približne 1 500 rokov pred udalosťami v poviedkach nastala na Kontinente Konjunkcia sfér, skrze ktorú do sveta vstúpilo množstvo ohavných a nebezpečných príšer. Neskôr na Kontinent priplávala ľudská rasa, ktorá s pôvodnými obyvateľmi vstúpila do násilnej vojny a dnes je na Kontinente dominantnou.

Na ochranu ľudí pred netvormi vznikli zaklínači – politicky nezávislá skupina profesionálnych lovcov príšer, od malička trénovaných na boj s mečom a likvidovanie oblúd, ktorých na Kontinent priniesla Konjunkcia. Zaklínači podstupujú proces genetickej mutácie prostredníctvom tzv. Skúšky tráv, počas ktorej sú vystavení účinkom tajomných elixírov. Výsledkom nebezpečnej mutácie je vysoká obratnosť a sila, dlhý život a schopnosť základného používania mágie. Zaklínači sa však po mutácii stávajú sterilnými. Pre neschopnosť sa rozmnožovať sú ako adepti pre budúcich zaklínačov vyberaní malí chlapci, často siroty a rôzni vyvrheli, využívajúc pritom často tzv. Zákon prekvapenia, kedy sa hazardnou odmenou za zaklínačské služby stáva "to, čo nečakáš, že doma nájdeš" alebo "to, čo ťa ako prvé privíta pri príchode domov". Kvôli tomuto zákonu a tajomnej spriaznenosti s mágiou sú zaklínači na Kontinente zaznávaní, navzdory ich ochranárskej úlohe.[11][12]

Sapkowski sa pri tvorbe inšpiroval slovanskou mytológiou, čo sa prejavuje napríklad vo zvolených príšerách. V Geraltovom svete sa vyskytujú kikimory, upíri, strigy, ghúlovia, vijovia, baziliškovia a ďalšie stvorenia.[8] Aj hlavný hrdina nie je vymyslený, ale pochádza zo slovanskej mytológie, resp. z predkresťanských pohanských slovanských kultov, kde postava vedomca – zaklínača – predstavovala potulného liečiteľa, šamana. Sapkowski takto vytvoril hlavného hrdinu, ktorý nedisponuje len ľudskými, ale aj nadprirodzenými atribútmi.[8]

Hlavné postavy[upraviť | upraviť zdroj]

  • Geralt z Rivie – titulný protagonista, bielovlasý zaklínač, majstrovský šermiar.
  • Marigold – bard a trubadúr, Geraltov priateľ a záletník, v poviedke Hlas rozumu spomína, ako sa s Geraltom zoznámil.
  • Yennefer z Vengerbergu – čarodejnica s havraními vlasmi a fialovými očami, Geraltova osudová láska, s Geraltom sa zoznámila v poviedke Posledné želanie.
  • Cirilla Fiona Elen Riannon – známa ako Ciri, mladá cinthránska princezná na úteku, je s Geraltom spriaznená skrze Zákon prekvapenia z poviedky Otázka ceny.
  • Triss Ranuncul – čarodejnica, priatelí sa s Geraltom aj s Yennefer, hlavnú úlohu zohrá až v románovej ságe.

Adaptácie[upraviť | upraviť zdroj]

Videohry[upraviť | upraviť zdroj]

Seriály[upraviť | upraviť zdroj]

Filmy[upraviť | upraviť zdroj]

  • Zaklínač (orig. Wiedźmin; poľský film z roku 2001, v hlavnej úlohe s Michałom Żebrowskim, ide o celovečerný zostrih z rovnomenného seriálu)
  • Pol veku poézie (orig. Pół Wieku Poezji Później; celovečerný poľský fanúšikovský film z roku 2019)

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. PURCHESE, Robert. Meeting Andrzej Sapkowski, the writer who created The Witcher [online]. Gamer Network, 2017-03-24, [cit. 2019-12-23]. Dostupné online.
  2. TREŠČÁKOVÁ, Edita. Rozhovor s poľským spisovateľom Andrzejom SAPKOWSKIM. Knižná revue (Bratislava: Literárne informačné centrum), 2007-01-09, roč. 2006, čís. 24. Dostupné online [cit. 2019-12-23]. ISSN 1336-247X.
  3. a b c KOZIOŁ, Paweł. Andrzej Sapkowski [online]. Adam Mickiewicz Institute, [cit. 2019-12-23]. Dostupné online.
  4. a b MOJŽIŠ, Martin. Jeden muž, dva meče [online]. W Press, 2019-12-08, [cit. 2019-12-23]. Dostupné online.
  5. a b c d MALÍČEK, Juraj. Popcorn Jura Malíčka [online]. W Press, 2014-11-17, [cit. 2019-12-23]. Dostupné online.
  6. KOVÁČIK, Juraj. Rozprávanie s Jurajom Malíčkom o sci-fi a fantasy knihách IV. [online]. N Press, 2017-06-15, [cit. 2019-12-23]. Dostupné online.
  7. a b c POPIOLEK, Jiří. Fenomén jménem Geralt. Pevnost (Ing. Kristina Nowakowska), 2007-09-05, roč. 2005, čís. 04. Dostupné online [cit. 2019-12-23]. ISSN 1213-8215.
  8. a b c MALÍČEK, Juraj. Takmer dokonalá fantasy. Knižná revue (Bratislava: Literárne informačné centrum), 2018-01-07, roč. 2017, čís. 01. Dostupné online [cit. 2019-12-23]. ISSN 1336-247X.
  9. a b ALEXA, Michael. Sapkowski, Andrzej Sezon burz [online]. iLiteratura.cz, 2104-02-17, [cit. 2019-12-23]. Dostupné online.
  10. JIROUŠEK, Martin. Se Sapkowským mě pojí přátelství, říká překladatel polské fantasy [online]. Mafra, 2018-04-21, [cit. 2019-12-23]. Dostupné online.
  11. WHITBROOK, James. How To Get Into The Witcher Novels [online]. Gawker Media, 2015-05-21, [cit. 2019-12-23]. Dostupné online.
  12. POWER, Ed. The monster behind The Witcher books: how a grumpy Pole created Netflix's Game of Thrones killer [online]. Telegraph Media Group, 2019-12-23, [cit. 2019-12-23]. Dostupné online.