Zavlečenie Michala Kováča ml.

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Zavlečenie Michala Kováča ml. označuje kauzu, v ktorej bol syn vtedajšieho prezidenta SR Michal Kováč mladší násilne zavlečený do rakúskeho Hainburgu. Udalosť sa odohrala 31. augusta 1995. Z vykonanej akcie bola podozrivá Slovenská informačná služba pod vedením Ivana Lexu.

Únos[upraviť | upraviť zdroj]

Podľa policajného vyšetrovania dôstojník SIS Ján Takáč 31. augusta 1995 popoludní cestoval do Hainburgu. Telefonicky (a anonymne) oznámil rakúskej polícii, že pred hainburskou policajnou stanicou v zaparkovanom Mercedese sa nachádza človek, na ktorého je vydaný medzinárodný zatykač. Išlo o uneseného, zbitého a do bezvedomia opitého Michala Kováča mladšieho.

Maskovanie stôp[upraviť | upraviť zdroj]

Oskar Fegyveres[upraviť | upraviť zdroj]

V januári 1997 SIS vyslala piatich dôstojníkov kontrarozviedky na tajnú misiu do Švajčiarska, kde mali vypátrať miesto pobytu Oskara Fegyveresa. Bývalý príslušník SIS totiž pred vyšetrovateľom vypovedal, že únos Michala Kováča mladšieho zorganizovala SIS.

Dopad a reakcie[upraviť | upraviť zdroj]

Podľa zverejnených informácií dôsledkom únosu malo byť odstúpenie prezidenta Michala Kováča z funkcie, čo mohlo byť snahou vtedajšej vlády kvôli neustálym konfliktom medzi ňou a prezidentom. Prezident však vo funkcii ostal až do konca funkčného obdobia. Do ukončenia funkčného obdobia prezidenta Kováča sa nepodarilo zvoliť nového prezidenta, preto 3. marca 1998 prevzala časť jeho kompetencií vláda a jej predseda.

V marci 2000 Vladimír Mečiar odmietol vypovedať vo veci únosu aj keď ho k tomu vyzval Jaroslav Ivor.[1]

Mečiarove amnestie[upraviť | upraviť zdroj]

Bližšie informácie v hlavnom článku: Mečiarove amnestie

Hneď prvý deň premiér Vladimír Mečiar využil získané prezidentské právomoci a vyhlásil amnestiu o. i. pre páchateľov zavlečenia a zmarenia referenda z mája 1997 o priamej voľbe prezidenta a o vstupe SR do NATO.[2] 7. júla 1998 vyhlásil Mečiar ešte jednu amnestiu na rovnaké skutky.[3]

Tieto amnestie v kombinácii s niekoľkými výmenami vyšetrovateľov spôsobili, že kauza nebola nikdy celkom vyšetrená a právne dotiahnutá do konca. Po parlamentných vobách v roku 1998 sa utvorila nová vládna koalícia, premiérom a zastupujúcim prezidentom sa stal Mikuláš Dzurinda. Ten 8. decembra 1998 vydal rozhodnutie predsedu vlády SR č. 375/1998 Z. z. o amnestii, ktorým vypustil niektoré články z dvoch rozhodnutí o amnestii vydaných Mečiarom a umožnil tak konať v týchto kauzách.

5. januára 1999 skupina 34 poslancov NR SR za stranu HZDS požiadala Ústavný súd SR o výklad článku 102, písmeno i Ústavy SR v súvislosti s rozhodnutím predsedu vlády SR o amnestii vydaného Mikulášom Dzurindom. Ústavný súd rozhodol, že žiadnu amnestiu nemožno zrušiť ani zmeniť.

20. decembra 2002 Najvyšší súd SR zamietol sťažnosť Generálnej prokuratúry proti zastaveniu vyšetrovania. Senát Najvyššieho súdu konštatoval, že prípad podlieha amnestii udelenej Mečiarom a vychádzal z predchádzajúcich rozhodnutí Ústavného sudu. Odvolanie proti tomuto rozhodnutiu nie je možné.[4]

3. februára 2012 v Národnej rade Slovenskej republiky prebehlo hlasovanie o zrušení tzv. Mečiarových amnestií, platných od roku 1998 prostredníctvom ústavného zákona. Amnestie sa týkajú zavlečenia Michala Kováča a zmarenia referenda. Za návrh hlasovalo 78 poslancov vládnej koalície Ivety Radičovej, potrebných bolo 90 hlasov.[5] Poslanci za SMER-SD sa zdržali hlasovania, poslanci SNS nehlasovali.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. DANGL, Vojtech; BYSTRICKÝ, Valerián. Chronológia dejín Slovenska a Slovákov: Od njastarších čias po súčasnosť, Dejiny v dátumoch, dátumy v dejinách II. časť. Bratislava : Veda, 2014. ISBN 978-80-224-1373-2. Kapitola 2000, s. 1040.
  2. Rozhodnutie predsedu vlády Slovenskej republiky o amnestii č. 55/1998 Z. z. [online]. Ministerstvo spravodlivosti SR, 1998-03-03, [cit. 2017-03-08]. Dostupné online.
  3. Rozhodnutie predsedu vlády Slovenskej republiky o amnestii č. 214/1998 Z. z. [online]. Ministerstvo spravodlivosti SR, 1998-07-07, [cit. 2017-03-08]. Dostupné online.
  4. TASR. Chronológia prípadu únosu Michala Kováča mladšieho. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2008-02-29. Dostupné online [cit. 2017-03-08]. ISSN 1335-4418.
  5. TASR. Mečiarove amnestie ostávajú v platnosti, parlament ich nezrušil. pravda.sk (Bratislava: Perex), 2012-02-03. Dostupné online [cit. 2017-03-08]. ISSN 1336-197X.

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • KOVÁČ, Michal. Pamäti : môj príbeh občana a prezidenta. Dunajská Lužná : MilaniuM, 2010. 415 s. ISBN 978-80-89178-39-1. Kapitola 9. Únos a zavlečenie môjho syna do Rakúska.
  • BURČÍK, Matúš. Ani smrť nerozdelí : príbeh Oskara Fegyveresa, korunného svedka únosu prezidentovho syna. Bratislava : Petit Pres, 2015. 159 s. ISBN 978-80-559-0133-6.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]