Zbigniew Cybulski
| Zbigniew Cybulski | |
|---|---|
 | |
| Zbigniew Cybulski vo svojom najznámejšom filme "Popol a diamant" (1958) | |
| Narodenie | 3. november 1927 Kniaže (dnes Ukrajina) |
| Úmrtie | 8. január 1967 (39 rokov) Vroclav, Poľsko |
| Prezývky | „poľský James Dean“ |
| Alma mater | Akademia Sztuk Teatralnych w Krakowie |
| Povolanie | herec, režisér |
| Manželka | Elżbieta Chwalibóg |
| Deti | syn Maciej Cybulski |
| Rodičia | Aleksander Cybulski, Ewa rod. Jaruzelska |
| Ocenenia | |
| Ostatné ocenenia | |
| Złota Kaczka (1996) | |
Zbigniew Cybulski (* 3. november 1927, Kniaže – † 8 . január 1967, Vroclav) bol poľský filmový a divadelný herec[1], a režisér.[2] Býva prezývaný ako „poľský James Dean“.[3]
Cybulského herectvo sa vyznačovalo odporom k rutine a osobitým „antiprofesionalizmom“. Bol symbolom novej generácie – postavy mladého muža v čiernych okuliaroch, plného vzdoru aj zraniteľnosti. Kritici zdôrazňovali jeho nedbanlivý prístup, osobitý spôsob reči a gestikulácie, ktoré však tvorili jeho vlastný štýl založený na spontánnosti a „obyčajnosti“ pôsobenia na javisku.[2]
Život
[upraviť | upraviť zdroj]Narodil sa v roku 1927 v Kniaže, na území dnešnej Ukrajiny. Bol synom Aleksandra Cybulského, úradníka poľského ministerstva zahraničných vecí, a Ewy, rodenej Jaruzelskej. V roku 1960 sa v Sopote oženil s výtvarníčkou a herečkou študentského divadla Bim-Bom, Elżbietou Chwalibóg.[2]
Základnú školu dokončil v roku 1939 vo Varšave. Počas nemeckej okupácie Poľska navštevoval tajné hodiny na Poniatowského gymnáziu a v roku 1947 zložil maturitu na gymnáziu v Dzierżoniowe. Krátko študoval na konzulárnom odbore Vysokej obchodnej školy a na žurnalistike vo Vyššej škole spoločenských vied v Krakove. Od roku 1949 bol poslucháčom krakovskej Štátnej vyššej školy hereckej, ktorú v roku 1953 absolvoval s vyznamenaním za rolu Smakosza v hre Przyjaciele.[2]
Spolu so skupinou absolventov pod vedením Lidie Zamkowovej odišiel do Gdanska, kde pôsobil v sezónach 1953/54 a 1954/55 v Divadle Wybrzeże. Debutoval 12. decembra 1953 ako Mechti Aga Rustambejli v hre Poszukiwacze. Neskôr stvárnil napríklad Herszta v Tragedii optymistycznej (1954), Zbigniewa v Mazepovi (1954), Bukowicza v Grzechu (1955) či Józefa v Balladach i romansach (1955).[2]
Aktívne pôsobil v Zväze poľských študentov a v umeleckej rade študentského klubu „Żak“. Spolu s Bogumiłom Kobielom založil jedno z najvýznamnejších študentských divadiel – Bim-Bom v Gdansku, kde pôsobil ako režisér, herec a autor textov (Zero w listopadzie, 1954; Coś by trzeba, 1960). V roku 1957 spoločne s Kobielom vytvorili experimentálne divadlo rozhovorov, ktoré inscenovalo Sartrovu hru Przy drzwiach zamkniętych a krátke jednoaktovky Cocteaua, Dürrenmatta a Ionesca. V sezónach 1958/59 a 1959/60 opäť pôsobil v Divadle Wybrzeże, kde hral Johnnyho v hre Kapelusz pełen deszczu (1959) a Jana v Pierwszym dniu wolności (1960). Spolu s Kobielom režíroval aj známe predstavenia Jonasz i błazen (1958) a Król (1959). V roku 1960 vystupoval v kabarete Wagabunda. V sezónach 1960/61 až 1962/63 bol členom varšavského Divadla Ateneum. Tam účinkoval okrem iného v hre Dwoje na huśtawce (1960) a Requiem dla zakonnicy (1962). V roku 1963 hosťovsky režíroval Hemingwayovu Piątą kolumnę v Štetíne.[2]
.JPG)
Na javisku stvárnil len desať rolí, no medzi nimi boli také výrazné ako Herszt v Tragedii optymistycznej či Johnny v Kapeluszu pełnym deszczu. Najväčší úspech dosiahol vo filme. Po druhej svetovej vojne sa stal prvou poľskou filmovou hviezdou európskeho formátu a idolom mládeže. Od debutu vo filme Pokolenie (1955) hral v tridsiatich snímkach. Preslávili ho najmä filmy Andrzeja Wajdu a Jerzyho Kawalerowicza – Popiół i diament (Popol a diamant), Pociąg, Jak być kochaną, Salto, Szyfry. Stvárnil v nich postavy mladých ľudí sužovaných ťaživými skúsenosťami a nepokojom. Účinkoval aj vo francúzskych a švédskych filmoch Bábka (La poupée, 1961). Láska v dvadsiatich rokoch (1962) či Milovať (1964). Ďalšiu líniu jeho herectva tvorili komediálne roly – Rozwodów nie będzie, Giuseppe w Warszawie, Rękopis znaleziony w Saragossie. Od roku 1961 účinkoval aj v televízii, kde najväčší úspech dosiahol monodrámou Sammy (1962).[2]
Jeho posledným filmom bol Morderca zostawia ślad.[2] Zahynul tragicky[1] pri návrate z filmovania. V zhone sa pokúsil naskočiť do rozbiehajúceho sa vlaku, no spadol pod kolesá. Ťažko zraneného ho odviezli do nemocnice, kde niekoľko minút po príchode zomrel. Pochovaný bol v Katoviciach.[3]
Po jeho smrti mu Andrzej Wajda venoval film Wszystko na sprzedaż (Všetko na predaj, 1968) a Jerzy Laskowski dokument Zbyszek (Zbyšek, 1969).[1] Jeho pamiatku pripomína aj sála „Zbyszek“ v kine Muranów vo Varšave a množstvo článkov a spomienok publikovaných doma i v zahraničí.[2]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- 1 2 3 Cybulski, Zbigniew. In: Encyclopaedia Beliana. Zv. 2. Belk – Czy. Bratislava : Encyklopedický ústav Slovenskej akadémie vied, 2001. ISBN 80-224-0671-6. S. 667.
- 1 2 3 4 5 6 7 8 9 Zbigniew Cybulski. In: Encyklopedia teatru polskiego [online]. Warszawa: Instytut Teatralny im. Zbigniewa Raszewskiego, [cit. 2025-09-21]. Dostupné online.
- 1 2 08/01/1967: Zginął Zbigniew Cybulski [online]. Warszawa: Muzeum Historii Polski, [cit. 2025-09-21]. Dostupné online.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Zbigniew Cybulski
