Zbojnícka pláň
| Zbojnícka pláň | |
| plošný relief | |
 Rovienkova kotlina (vzadu) a jej dolná časť so Zbojníckou pláňou. | |
| Štát |  Slovensko |
|---|---|
| Región | Prešovský |
| Pohorie | Vysoké Tatry |
| Povodie | Poprad |
| Nadmorská výška | > 2 007 m n. m. |
| Súradnice | 49°10′52″S 20°09′40″V / 49,181193°S 20,161188°V |
| Najľahší výstup | Z Hrebienka na Zbojnícku chatu |
  Poloha v rámci Slovenska
| |
 Poloha v rámci Tatier
| |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Zbojnícka pláň je dolná čiastka Rovienkovej kotliny so Zbojníckymi plesami, Sesterskými plesami a Starolesnianskym plesom vo Veľkej Studenej doline vo Vysokých Tatrách. Na jej juhovýchodnom okraji stojí Zbojnícka chata. Niektorí autori sprievodcov (Puškáš) prenášajú názov tejto lokality aj na Kotlinu pod Prielomom.[1]
Názov
[upraviť | upraviť zdroj]V oblasti Veľkej Studenej doliny je sústredený väčší počet názvov tohto obsahu. Keďže tadeto neviedla ani v minulosti žiadna významnejšia pašerácka cesta alebo obchodná cesta, ktorá by mohla zaujímať zbojníkov, treba sa domnievať, že tvorcovia názvov mali na mysli pytliakov, ktorí v 17.– 19. storočí radi vyhľadávali túto dolinu.[1]
Turistika
[upraviť | upraviť zdroj]
modro značkovaný turistický chodník z Tatranskej Lomnice prechádza Studenou dolinou popri Vodopádoch Studeného potoka a vedie celou dolinou do záveru na vysokohorský priechod Prielom (2 288 m n. m.) na Lysú Poľanu.- Druhou, turisticky ťažkou cestou, je
žltý chodník, ktorý vychádza od Zbojníckej chaty, prechádza Zbojníckou pláňou popod južné steny Javorového štítu cez Strelecké polia a vystupuje do Priečného sedla. Odtiaľ sa schádza na Téryho chatu. Priechod je z Téryho chaty na Zbojnícku chatu. - Tretia cesta vedie zo Starého Smokovca na Hrebienok, potom po Tatranskej magistrále ponad Rainerovu chatu po modrej značke do doliny.[2]
Galéria
[upraviť | upraviť zdroj]
Veľká Studená dolina a Veľký Studený potok
Veľká Studená dolina s dominantnými Javorovými štítmi
Pohľad od výstupu smerujúcemu k Vareškovému plesu
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- 1 2 BOHUŠ, Ivan. Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier. 1. vyd. Tatranská Lomnica : ŠL TANAPu, 1996. ISBN 80-967522-7-8. S. 457.
- ↑ ADAMEC, Vladimír; ROUBAL, Radek. Turistický sprievodca Vysoké Tatry. 1.. vyd. Bratislava : Šport, 1972. 182 s. 77-002-72.