Zborovská dohoda

Zborovská dohoda bol diplomatický dokument, ktorý bol oficiálne ratifikovaný dňa 19. augusta roku 1649 v meste Zborov. Udialo sa tak medzi kozáckou diplomaciou na jednej strane a tou, ktorá prezentovala Republiku oboch národov (Rzeczpospolitou), na strane druhej. Platnosť dohody mala za následok zvýšenie počtu registrovaných kozákov. Zároveň došlo k vyčleneniu územia kozáckej autonómie na čele s hajtmanom Bohdanom Chmeľnyckým.

Počet registrovaných kozákov stúpol na 40 000 ozbrojencov. Išlo zároveň o vytvorenie autonómneho kozáckeho štátu, respektíve protoštátu.

Poľská kráľovská diplomacia sa však musela voči krymským Tatárom zaviazať k veľkým peňažným darom. Zborovská dohoda však napokon zlyhala ako dokument, ktorý mal riešiť dlhodobý vojenský konflikt proti kozákom a krymským Tatárom.

Sformovanie diplomatickej zmluvy

Dňa 18. augusta roku 1649 sa poľské a tatárske ozbrojené oddiely rozišli od seba po vojenskom strete pri Zborove. Upresnili a dopracovali text Zborovskej dohody. Tá sa skladala z troch hlavných dokumentov. Kuriózny bol ten, ktorý niesol názov ako „Deklarácia kráľovskej milosti daná záporožskému vojsku“.

V texte „deklarácie milosti“ boli precízne sformulované články o Ukrajine, pričom svedčili o politickom programe kozáckeho hajtmana Bohdana Chmeľnyckého.

Podľa samotnej časti sa pre kozáckeho vojvodu zaisťovala hodnosť hajtmana a zároveň vláda nad územím Kyjevského, Braclavského a Černihivského vojvodstva. Sám Chmeľnyckyj mal zároveň zastávať úrad čyhyrynského starostu.

Počet registrovaných kozákov mal výrazne stúpnuť zo 60 000 ozbrojencov na 40 000 mužov.

Poľské vojská boli zbavené práv pre žitie na kozáckom území.

Stanovili sa taktiež cirkevné záležitosti. Poľský kráľ bol povinný akceptovať pravoslávnu cirkev ako jedinú na území spomenutých vojvodstiev. Kyjevský metropolita dostal ponuku stať sa členom poľského Sejmu. Malo dôjsť k zániku cirkevnej únie. Jezuiti a Židia museli opustiť územia na obidvoch stranách rieky Dneper. Práve tam mali úrady s inými funkciami prebrať iba tamojšia pravoslávna šľachta.

Došlo k presadeniu zmien v oblasti justície. Kozácke súdnictvo získalo suverenitu, čím sa mohlo rozšíriť v rámci celej správy autonómnych vojvodstiev. Práve podľa tohto predpisu sa poľským šľachticom mali vrátiť zhabané majetky spolu s poddanými. Bol to však kameň úrazu, keďže Chmeľnyckého povstanie sa zmenilo na sociálnu revoltu. Ústupky kozákom a ortodoxnej pravoslávnej cirkvi sa prejavili v šľachtických kruhoch ako doslova nepredstaviteľné. Strata mocenského vplyvu na veľkom území v okolí rieky Dneper bola pre viacerých veľmožov veľkým znakom pobúrenia.

Konečné schválenie dokumentu a odozva

Rozloha územia Kozáckeho hetmanátu po uzavretí Zborovskej dohody (august roku 1649).

Dňa 19. augusta roku 1649 došlo k vzájomnému podpisu predloženého dokumentu prostredníctvom obidvoch predstaviteľov znepriatelených strán. Podľa podmienok sa práve krymský chán stal de facto nadradeným panovníkom nezávislého kozáckeho ukrajinského územia, ktoré malo rozlohu až 200 000 kilometrov štvorcových s takmer 1 milión obyvateľmi. Išlo o 10 % z úplného počtu obyvateľstva Republiky oboch národov.

Napriek tomu, že išlo o uzavretie dočasného pokoja zbraniam medzi poľským kráľom Jánom II. Kazimírom a krymským chánom Islamom III. Gerejom, kozácky hajtman menom Bohdan Chmeľnyckyj sa však iba prizeral. Napriek tomu však získal možnosť, podľa ktorej mohol ako zástupca tamojších kyjevských kniežat vládnuť samostatne. Zborovská dohoda však mala iba krátku životnosť. Zostala napokon teda obyčajnou „mŕtvou literou“.

Literatúra

• FRIEDL, Jiří et al. (2017). Dějiny Polska. Praha: NLN, s.r.o. ISBN 978-80-7422-306-8.
• ŘEZNÍK, Miloš. (2010). Dějiny Polska v datech. Praha: Nakladatelství Libri. ISBN 978-80-7277-408-1.

Pozri aj

• Chmeľnyckého povstanie

Zdroj

• FUKALA, Radek. (2024). Povstání Bohdana Chmelnického: Kozáci na planoucí Ukrajině 1648-1654. Praha: Nakladatelství Epocha s.r.o. ISBN 978-80-278-0173-2.