Zdenko Kasáč

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Zdenko Kasáč
literárny historik, vysokoškolský pedagóg
Narodenie15. august 1924
Poltár
Úmrtie29. marec 2017 (92 rokov)

Dr. h. c. prof. PhDr. Zdenko Kasáč, CSc. (* 15. august 1924, Poltár29. marec 2017[1]) bol literárny historik, vysokoškolský pedagóg.

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Po vychodení ľudovej školy v Poltári študoval v rokoch 1935 – 1943 na gymnáziách v Lučenci a v Tisovci. V rokoch 1943 – 1944 študoval na Právnickej fakulte, v rokoch 1945 – 1949 študoval slovenčinu, filozofiu a francúzštinu na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave. Počas štúdia na vysokej škole pracoval dva roky ako tlačový referent a neskôr ako prednosta kabinetu na Povereníctve zdravotníctva.

Od roku 1950 pôsobil ako profesor na gymnáziu v Lučenci, v rokoch 1952 – 1953 ako profesor na Vyššej hospodárskej škole v Banskej Bystrici. Bol riaditeľom Jedenásťročnej strednej školy v Žarnovici (1953 – 1955). V rokoch 1955 – 1958 pracoval na Odbore školstva Krajského národného výboru v Banskej Bystrici ako krajský školský inšpektor. V rokoch 1958 – 1980 a 1983 – 1990 prednášal slovenskú literatúru 20. storočia na Pedagogickej fakulte v Banskej Bystrici, kde v rokoch 1960 – 1968 vykonával zároveň funkciu prodekana. V rokoch 1980 – 1982 pôsobil ako lektor slovenského jazyka na Inštitúte slovanských štúdií na univerzite v Štrasburgu. Od roku 1990 žije na dôchodku v Banskej Bystrici.

Vedeckú hodnosť kandidát vied o umení získal v roku 1966. V roku 1968 získal akademický titul doktor filozofie a v roku 1969 sa habilitoval na docenta teórie a dejín slovenskej literatúry. V roku 1980 získal hodnosť profesora teórie a dejín slovenskej literatúry. 7. septembra 2004 mu bol udelený čestný titul doctor honoris causa Univerzity Mateja Bela.

Bol literárne činný od roku 1941, keď začal publikovať v Národných novinách, Novom rode. Neskôr publikoval v Pravde, Novom slove, Eláne, Tvorbe, Slovenských pohľadoch, Romboide, Slovenskej literatúre, v ktorých publikoval stovky recenzií, kritík, statí a štúdií o vychádzajúcich knihách, najmä básnických. V 60. rokoch sa začal zaoberať poéziou protifašistického odboja publikovanou v čase druhej svetovej vojny a počas SNP. Výsledky výskumu zhrnul do monografie Slovenská poézia protifašistického odboja 1938 – 1945 (1974). Túto problematiku vypracoval aj v akademických syntézach Dejiny Slovenska 5 (1985). Spoločne s Albínom Baginom pripravil vysokoškolskú učebnicu z dejín slovenskej literatúry. Podal prehľad o disidentských a exilových spisovateľoch. Je autorom viacerých ďalších príručiek pre stredoškolských učiteľov slovenčiny. Je zostavovateľom viacerých básnických antológií a výberov z tvorby básnikov Jána Raka, Miloša Krnu, Alexandra Pockodyho, Štefana Atilu Brezányho, slovenskej nadrealistickej poézie. Spoluautor učebníc literatúry pre rozličné typy stredných škôl.

Ocenenie[upraviť | upraviť zdroj]

  • V roku 1966 bol ocenený Medailou J.A.Komenského a v roku 1994 Pamätnou medailou za zásluhy o rozvoj vysokého školstva v Banskej Bystrici

Dielo[upraviť | upraviť zdroj]

  • Slovenská poézia protifašistického odboja 1938 – 1945 (Bratislava, 1974)
  • Dejiny slovenskej literatúry 5 (Bratislava, 1984), spoluautor
  • Antológia slovenskej literatúry 20. storočia (Bratislava, 1985), spoluautor
  • Dejiny Slovenska 5 (Bratislava, 1985), spoluautor
  • Dejiny slovenskej literatúry 3. Novšia slovenská literatúra (1918 – 1945) (Bratislava, 1986), spoluautor
  • Dotvárame obraz národnej literatúry (Banská Bystrica, 1991)
  • Slovenská literárna avantgarda (Banská Bystrica, 1996)
  • Evanjelici v dejinách slovenskej kultúry (Liptovský Mikuláš, 1997), spoluautor
  • Z kultúrnych dejín Slovenska (Banská Bystrica, 1998)
  • Svetová literatúra 20. storočia (Banská Bystrica, 1998; 2., doplnené vydanie 2001)
  • Povstalecká literárna tradícia (Banská Bystrica, 2000).

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Nekrológ na stránke Filozofickej fakulty UMB

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]