Zdislava z Lemberku
| Svätá Zdislava z Lemberku | |
 Forenzná rekonštrukcia podoby tváre sv. Zdislavy z Lemberku | |
| Biografické údaje | |
|---|---|
| Narodenie | 1220 Křižanov |
| Úmrtie | 1252 Lemberk |
| Hrob | Kostol svätého Vavrinca a svätej Zdislavy |
| Uctievanie | |
| Začiatok beatifikačného procesu | 1895 |
| Blahorečenie | 27. august 1907 Vatikán Pius X. |
| Svätorečenie | 21. máj 1995 Olomouc Ján Pavol II. |
| Atribúty | jej deti, ošetruje chorých |
| Patronát | rodín, libereckého kraja, kongregácie sestier dominikánok, Litoměřická diecéza, český národ |
| Cirkev | Katolícka cirkev |
| Sviatok | 30. máj (spomienka v Česku) |
| Odkazy | |
 | Zdislava z Lemberku (multimediálne súbory na commons) |
Svätá Zdislava z Lemberk (*1220?, Križanov – † 1252, Lemberk) bola česká šľachtičná a zakladateľka kláštorov a nemocníc. V roku 1907 bola vyhlásená za blahoslavenú a roku 1995 pápežom Jánom Pavlom II. za svätú. V tom istom roku požiadal litoměřický biskup o zmenu patrocínia diecézy a od roku 2000 je sv. Zdislava hlavnou patrónkou litoměřickej diecézy. Od roku 2002 je aj patrónkou Libereckého kraja.
Život[upraviť | upraviť zdroj]
Jej otec bol Pribyslav z Križanova na Morave[1] a matka Sibyla, pôvodom zo Sicílskeho kráľovstva na juhu Talianska, ktorá prišla do českých zemí s Kunhutou Švábskou, nevestou kráľa Václava I. Zdislava mala niekoľko súrodencov – dospelého veku sa dožili sestry Alžbeta, vydatá za Smila z Lichtemburka, a Eufémia, manželka Bočka z Obran.
O jej mladosti sa vie veľmi málo. Jej rodičia mali veľmi vrúcny vzťah k duchovnu a katolíckej cirkvi, takže je teoreticky možná jej výchova v niektorom z moravských kláštorov, alebo aspoň ich vplyv na Zdislavinu výchovu.
V roku 1238 sa vydala za Havla z Lemberku, ktorý bol blízky dôverník kráľa Václava I. Narodili sa im pravdepodobne štyri deti: spoľahlivo doložení synovia Havel, Jaroslav a Zdislav a možno aj dcéra Markéta, ktorú spomína iba Žďárska kronika.
Zdislava bola zrejme ráznou a energickou ženou. Jej meno je spájané s dominikánskymi kláštormi v Turnove a v Jablonnom v Podještědí. V druhom menovanom išlo zároveň aj o špitál, do ktorého, napriek svojmu vysokému postaveniu, osobne dochádzala a starala sa o chorých. S manželovým súhlasom vstúpila do tretieho rádu sv. Dominika.[2]
Zomrela predčasne približne v 33 rokoch, avšak antropologický výskum nepotvrdil tradovanú tuberkulózu. Pochovaná je v kostole sv. Vavrinca v Jablonnom, ktorého stavbu začala, ale už sa nedožila jej dokončenia.[3]
Uctievanie[upraviť | upraviť zdroj]
.JPG)
O jej blahorečenie požiadal už v roku 1849 litoměřický biskup Augustín Bartolomej Hille, avšak bezvýsledne. Proces sa začal až o 46 rokov neskôr, v roku 1895. Impulzom pre beatifikáciu bola aktivita farára z Jablonného v Podještedí Jozefa Tschörche, ktorý požiadal o potvrdenie kultu pani Zdislavy z Lemberka, ktorý bol už od nepamäti. V spolupráci s litoměřickým biskupom Emanuelom Jánom Schöbelom, litoměřického kanovníka Jozefa Štěrbu a litoměřického dominikána Benedikta Kundráta boli vykonané všetky potrebné práce pre beatifikáciu.[4] Proces blahorečenia bol dokončený 6. septembra 1900 a dodaný Kongregácii pre svätorečenie do Ríma. Kongregácia vyjadrila súhlas k procesu 27. augusta 1907 a pápež sv. Pius X. 28. augusta 1907 Zdislavu z Lemberka blahorečil.[5][6]
Vatikán v roku 1995 uznal zázrak uzdravenia MUDr. Františka Straku: v roku 1989 sa jeho príbuzní modlili ku Zdislave a MUDr. Straka sa prebudil z klinickej smrti.[7] Preto 21. mája 1995 pápež Ján Pavol II. pri svojej návšteve Česka na stotisícovom zhromaždení na letisku v Olomouci - Neředíne svätorečil blahoslavenú Zdislavu z Lemberku spolu s blahoslaveným Jánom Sarkanderom.[8] Na žiadosť litoměřického biskupa Jozefa Koukla bola vyhlásená v tom istom roku za hlavnú patrónku litoměřickej diecézy[9] a jej hrob v Jablonnom v Podještědí je diecéznym pútnickým miestom.
V roku 2002 vydala Česká národná banka k 750. výročie úmrtia Zdislavy pamätnú striebornú mincu v hodnote 200 Kč.
Významné vyobrazenia sv. Zdislavy[upraviť | upraviť zdroj]
- Vitráž sv. Zdislavy a sv. Jána Sarkandera v kostole svätého Cyrila a Metoda v Olomouci
- Mozaika sv. Zdislavy v kláštornom kostole Nanebovzatia Panny Márie v Žďáře nad Sázavou
- Sadrový reliéf sv. Zdislavy s manželom Havlom v kostole sv. Václava v Križanove
- Pamätná medaila Zdislavy z Lemberku
- Zvon sv. Zdislavy v kostole sv. Michala v Olomouci
- Pamätná strieborná minca k 750. výročiu úmrtia sv. Zdislavy z Lemberku
- Antropologický portrét sv. Zdislavy od Jiřího Wintera - Neprakty na prianie pápeža Jána Pavla II. pre Kongregáciu pre kauzy svätých pred jej kanonizáciou.
V roku 2018 prebehla z podnetu komtúra Rádu sv. Lazára Jeruzalemského Augustína Karola Andrleho Sylora a s podporou litoměrickej diecézy rekonštrukcia podoby sv. Zdislavy z kostrových pozostatkov hlavy. Lebka bola digitalizovaná do 3D modelu českou spoločnosťou Geo-cz. Následne brazílskym odborníkom na 3D grafiku a dizajnér Cícero Moraes vytvoril najpravdepodobnejšiu podobu sv. Zdislavy.[10]
Inšpirácia v literatúre[upraviť | upraviť zdroj]
Zdislava z Lemberka sa stala námetom pre viac ako 15 stvárnení v beletristických textoch:
- Pieseň na blahoslavenú Zdislavu – báseň Jakuba Demla, 1952
- Krajina Nikoho – báseň v zbierke Jiřího Kuběny, 1961
- V erbe levice – román Aleny Vrbovej, 1977
- Útek do Egypta cez Kráľovstvo české - román pre mládež od Otfrieda Preusslera, 1978
- Pani z Lemberku: o blahoslavenej Zdislave – novela Lucerny Mazálkovej, 1991
- Legenda o pani Zdislave – povesť Richarda Neugebauera, 1991
- Zdislava, plameň Boží – básnická zbierka Zuzany Novákovej a Jaroslava Nováka, 1992
- Kytica z kráľovskej záhrady: príbehy svätých ochrancov Čiech a Moravy pre deti – príbehy pre deti od Ivana Renčeho, 1993
- Zdislava: pani čistého života: príbeh jednej z českých svätíc – novela Pavla Sýkoru a Zdeňka Ferbara, 1995
- O dobrej Pani Zdislave – próza Přemysla Ruta, 2002
- Dýka s hadom, alebo Tri zločiny, ktoré rozriešil kráľovský prokurátor Oldřich z Chlumu roku Pána 1269 – román Vlastimila Vondrušky, 2002
- Zdislava a stratená relikvia – román Vlastimila Vondrušky, 2003 [11]
- Naša pani Zdislava – básnická zbierka Jána Hraběte-Kroupy, 2003
- Poviedky o svätej Zdislave – poviedky Magdalény Tůmovej, 2007
- Pani Zdislava z Lemberku – báseň Márie Dolistovej preložená do šiestich jazykov, 2009 [12]
Inšpirácia vo filme a hudbe[upraviť | upraviť zdroj]
- Kráľovná severných zásekov – oratórium Ondreja Fibicha a Jiřího Smrža, 1993
- V erbe levice – film režiséra Ľudovíta Rážu podľa rovnomenného románu, 1994 [13]
- Svätá Zdislava – oratórium skladateľa Miloša Boka, 2001
- Zdislava z Lemberka – kantáta z cyklu České nebo Jana Zástery na text Marie Dolistovej, 2018
- Ja vládnem iba láskou – kantáta Jána Zástery k oslave výročia 800 rokov od narodenia sv. Zdislavy na text Jana Matouška, 2020
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ Českolipsko a Máchův kraj. [s.l.] : [s.n.], 2005. ISBN 80-903410-9-8. Kapitola Krajina, lidé, zvyky, s. 10.
- ↑ sv. Zdislava [online]. catholica.cz, [cit. 2023-02-25]. Dostupné online.
- ↑ Church Tourism [online]. www.cirkevnituristika.cz, [cit. 2023-02-25]. Dostupné online.
- ↑ Život – impulsy [online]. Česká dominikánská provincie, [cit. 2023-02-25]. Dostupné online. (po česky)
- ↑ Českolipsko, str. 10
- ↑ Church Tourism [online]. www.cirkevnituristika.cz, [cit. 2023-02-25]. Dostupné online.
- ↑ ŠOLCOVÁ, Štěpánka. ZDISLAVA Z LEMBERKA (postavení ženy ve středověku). Bakalářská práce. Ústí nad Labem : UNIVERZITA KARLOVA V PRAZE, 2020. Dostupné online. S. 66. Archivované z originálu.
- ↑ Apoštolská cesta papeže Jana Pavla II. do České republiky (20.-22. května 1995) [online]. web.archive.org, 2012-05-12, [cit. 2023-02-25]. Dostupné online.
- ↑ Church Tourism [online]. www.cirkevnituristika.cz, [cit. 2023-02-25]. Dostupné online.
- ↑ Vědci vtipně vyřešili záhadu účesu svaté Zdislavy. Podívejte se jak [online]. iDNES.cz, 2018-05-31, [cit. 2023-02-25]. Dostupné online. (po česky)
- ↑ Zdislava a ztracená relikvie. [s.l.] : [s.n.], 2003. ISBN 978-80-243-2899-7.
- ↑ Paní Zdislava z Lemberka = Pani Zdzisława z Lemberka = Knjeni Zdźisława z Lemberka = Frau Zdislawa aus Lemberg = Sinjorino Zdislava de Lemberk = Lady Zdislava from Lemberk. [s.l.] : [s.n.]. Dostupné online. ISBN 978-80-86673-15-8.
- ↑ Filmová databáze FDb.cz: V erbu lvice
Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]
Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]
Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Zdislava z Lemberka na českej Wikipédii.