Zdislava z Lemberku

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Svätá
Zdislava z Lemberku
Forenzná rekonštrukcia podoby tváre sv. Zdislavy z Lemberku
Forenzná rekonštrukcia podoby tváre sv. Zdislavy z Lemberku
Biografické údaje
Narodenie1220
Křižanov
Úmrtie1252
Lemberk
HrobKostol svätého Vavrinca a svätej Zdislavy
Uctievanie
Začiatok beatifikačného procesu1895
Blahorečenie27. august 1907
Vatikán
Pius X.
Svätorečenie21. máj 1995
Olomouc
Ján Pavol II.
Atribútyjej deti, ošetruje chorých
Patronátrodín, libereckého kraja, kongregácie sestier dominikánok, Litoměřická diecéza, český národ
CirkevKatolícka cirkev
Sviatok30. máj (spomienka v Česku)
Odkazy
Spolupracuj na CommonsZdislava z Lemberku
(multimediálne súbory na commons)

Svätá Zdislava z Lemberk (*1220?, Križanov – † 1252, Lemberk) bola česká šľachtičná a zakladateľka kláštorov a nemocníc. V roku 1907 bola vyhlásená za blahoslavenú a roku 1995 pápežom Jánom Pavlom II. za svätú. V tom istom roku požiadal litoměřický biskup o zmenu patrocínia diecézy a od roku 2000 je sv. Zdislava hlavnou patrónkou litoměřickej diecézy. Od roku 2002 je aj patrónkou Libereckého kraja.

Život[upraviť | upraviť zdroj]

Jej otec bol Pribyslav z Križanova na Morave[1] a matka Sibyla, pôvodom zo Sicílskeho kráľovstva na juhu Talianska, ktorá prišla do českých zemí s Kunhutou Švábskou, nevestou kráľa Václava I. Zdislava mala niekoľko súrodencov – dospelého veku sa dožili sestry Alžbeta, vydatá za Smila z Lichtemburka, a Eufémia, manželka Bočka z Obran.

O jej mladosti sa vie veľmi málo. Jej rodičia mali veľmi vrúcny vzťah k duchovnu a katolíckej cirkvi, takže je teoreticky možná jej výchova v niektorom z moravských kláštorov, alebo aspoň ich vplyv na Zdislavinu výchovu.

V roku 1238 sa vydala za Havla z Lemberku, ktorý bol blízky dôverník kráľa Václava I. Narodili sa im pravdepodobne štyri deti: spoľahlivo doložení synovia Havel, Jaroslav a Zdislav a možno aj dcéra Markéta, ktorú spomína iba Žďárska kronika.

Zdislava bola zrejme ráznou a energickou ženou. Jej meno je spájané s dominikánskymi kláštormiTurnove a v Jablonnom v Podještědí. V druhom menovanom išlo zároveň aj o špitál, do ktorého, napriek svojmu vysokému postaveniu, osobne dochádzala a starala sa o chorých. S manželovým súhlasom vstúpila do tretieho rádu sv. Dominika.[2]

Zomrela predčasne približne v 33 rokoch, avšak antropologický výskum nepotvrdil tradovanú tuberkulózu. Pochovaná je v kostole sv. Vavrinca v Jablonnom, ktorého stavbu začala, ale už sa nedožila jej dokončenia.[3]

Uctievanie[upraviť | upraviť zdroj]

Ľavý bočný oltár v bazilike v Jablonnom s relikviárom sv. Zdislavy

O jej blahorečenie požiadal už v roku 1849 litoměřický biskup Augustín Bartolomej Hille, avšak bezvýsledne. Proces sa začal až o 46 rokov neskôr, v roku 1895. Impulzom pre beatifikáciu bola aktivita farára z Jablonného v Podještedí Jozefa Tschörche, ktorý požiadal o potvrdenie kultu pani Zdislavy z Lemberka, ktorý bol už od nepamäti. V spolupráci s litoměřickým biskupom Emanuelom Jánom Schöbelom, litoměřického kanovníka Jozefa Štěrbu a litoměřického dominikána Benedikta Kundráta boli vykonané všetky potrebné práce pre beatifikáciu.[4] Proces blahorečenia bol dokončený 6. septembra 1900 a dodaný Kongregácii pre svätorečenie do Ríma. Kongregácia vyjadrila súhlas k procesu 27. augusta 1907 a pápež sv. Pius X. 28. augusta 1907 Zdislavu z Lemberka blahorečil.[5][6]

Vatikán v roku 1995 uznal zázrak uzdravenia MUDr. Františka Straku: v roku 1989 sa jeho príbuzní modlili ku Zdislave a MUDr. Straka sa prebudil z klinickej smrti.[7] Preto 21. mája 1995 pápež Ján Pavol II. pri svojej návšteve Česka na stotisícovom zhromaždení na letisku v Olomouci - Neředíne svätorečil blahoslavenú Zdislavu z Lemberku spolu s blahoslaveným Jánom Sarkanderom.[8] Na žiadosť litoměřického biskupa Jozefa Koukla bola vyhlásená v tom istom roku za hlavnú patrónku litoměřickej diecézy[9] a jej hrob v Jablonnom v Podještědí je diecéznym pútnickým miestom.

V roku 2002 vydala Česká národná banka k 750. výročie úmrtia Zdislavy pamätnú striebornú mincu v hodnote 200 Kč.

Bazilika sv. Vavrinca a sv. Zdislavy v Jablonnom v Podještědí

Významné vyobrazenia sv. Zdislavy[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 2018 prebehla z podnetu komtúra Rádu sv. Lazára Jeruzalemského Augustína Karola Andrleho Sylora a s podporou litoměrickej diecézy rekonštrukcia podoby sv. Zdislavy z kostrových pozostatkov hlavy. Lebka bola digitalizovaná do 3D modelu českou spoločnosťou Geo-cz. Následne brazílskym odborníkom na 3D grafiku a dizajnér Cícero Moraes vytvoril najpravdepodobnejšiu podobu sv. Zdislavy.[10]

Sv. Zdislava z Lemberku a sv. Ján Sarkander

Inšpirácia v literatúre[upraviť | upraviť zdroj]

Zdislava z Lemberka sa stala námetom pre viac ako 15 stvárnení v beletristických textoch:

  • Pieseň na blahoslavenú Zdislavubáseň Jakuba Demla, 1952
  • Krajina Nikoho – báseň v zbierke Jiřího Kuběny, 1961
  • V erbe levice – román Aleny Vrbovej, 1977
  • Útek do Egypta cez Kráľovstvo české - román pre mládež od Otfrieda Preusslera, 1978
  • Pani z Lemberku: o blahoslavenej Zdislave – novela Lucerny Mazálkovej, 1991
  • Legenda o pani Zdislave – povesť Richarda Neugebauera, 1991
  • Zdislava, plameň Boží – básnická zbierka Zuzany Novákovej a Jaroslava Nováka, 1992
  • Kytica z kráľovskej záhrady: príbehy svätých ochrancov Čiech a Moravy pre deti – príbehy pre deti od Ivana Renčeho, 1993
  • Zdislava: pani čistého života: príbeh jednej z českých svätíc – novela Pavla Sýkoru a Zdeňka Ferbara, 1995
  • O dobrej Pani Zdislave – próza Přemysla Ruta, 2002
  • Dýka s hadom, alebo Tri zločiny, ktoré rozriešil kráľovský prokurátor Oldřich z Chlumu roku Pána 1269 – román Vlastimila Vondrušky, 2002
  • Zdislava a stratená relikvia – román Vlastimila Vondrušky, 2003 [11]
  • Naša pani Zdislava – básnická zbierka Jána Hraběte-Kroupy, 2003
  • Poviedky o svätej Zdislave – poviedky Magdalény Tůmovej, 2007
  • Pani Zdislava z Lemberku – báseň Márie Dolistovej preložená do šiestich jazykov, 2009 [12]

Inšpirácia vo filme a hudbe[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Českolipsko a Máchův kraj. [s.l.] : [s.n.], 2005. ISBN 80-903410-9-8. Kapitola Krajina, lidé, zvyky, s. 10.
  2. sv. Zdislava [online]. catholica.cz, [cit. 2023-02-25]. Dostupné online.
  3. Church Tourism [online]. www.cirkevnituristika.cz, [cit. 2023-02-25]. Dostupné online.
  4. Život – impulsy [online]. Česká dominikánská provincie, [cit. 2023-02-25]. Dostupné online. (po česky)
  5. Českolipsko, str. 10
  6. Church Tourism [online]. www.cirkevnituristika.cz, [cit. 2023-02-25]. Dostupné online.
  7. ŠOLCOVÁ, Štěpánka. ZDISLAVA Z LEMBERKA (postavení ženy ve středověku). Bakalářská práce. Ústí nad Labem : UNIVERZITA KARLOVA V PRAZE, 2020. Dostupné online. S. 66. Archivované z originálu.
  8. Apoštolská cesta papeže Jana Pavla II. do České republiky (20.-22. května 1995) [online]. web.archive.org, 2012-05-12, [cit. 2023-02-25]. Dostupné online. Archivované 2012-05-12 z originálu.
  9. Church Tourism [online]. www.cirkevnituristika.cz, [cit. 2023-02-25]. Dostupné online.
  10. Vědci vtipně vyřešili záhadu účesu svaté Zdislavy. Podívejte se jak [online]. iDNES.cz, 2018-05-31, [cit. 2023-02-25]. Dostupné online. (po česky)
  11. Zdislava a ztracená relikvie. [s.l.] : [s.n.], 2003. ISBN 978-80-243-2899-7.
  12. Paní Zdislava z Lemberka = Pani Zdzisława z Lemberka = Knjeni Zdźisława z Lemberka = Frau Zdislawa aus Lemberg = Sinjorino Zdislava de Lemberk = Lady Zdislava from Lemberk. [s.l.] : [s.n.]. Dostupné online. ISBN 978-80-86673-15-8.
  13. Filmová databáze FDb.cz: V erbu lvice

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Zdislava z Lemberka na českej Wikipédii.