Zelený potok (prítok Hodrušského potoka)
| Zelený potok | |
| potok | |
| Štát |  Slovensko |
|---|---|
| kraj | Banskobystrický kraj |
| Okres | Žarnovica |
| Obec | Hodruša-Hámre |
| Prameň | Hodruša-Hámre |
| - poloha | Rumplovská |
| - výška | 666 m |
| - súradnice | 48°28′44″S 18°49′45″V / 48,4789°S 18,8292°V |
| Ústie | Hodrušský potok |
| - poloha | Hodruša-Hámre |
| - výška | 398 m |
| - súradnice | 48°27′41″S 18°49′09″V / 48,4613°S 18,8192°V |
| Dĺžka | 2,4 km |
| Rád toku | IV. |
| Číslo hydronyma | 4-23-04-639 |
  Poloha ústia
| |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Zelený potok[1] je potok v regióne Tekov na území obce Hodruša-Hámre v okrese Žarnovica v Banskobystrickom kraji. Nachádza sa v geomorfologickom celku Štiavnické vrchy a ústi do Hodrušského potoka. Má dĺžku 2,4 km a je tokom IV. rádu.
Prameň
[upraviť | upraviť zdroj]Zelený potok pramení v 666 m n. m. na pomedzí lesného extravilánu a poľnohospodárskeho extravilánu na území obce Hodruša-Hámre v severnej časti katastrálneho územia Banská Hodruša vo vzdialenosti 0,3 km juhozápadne od samoty Rumplovská v okrese Žarnovica v Banskobysrickom kraji.
Opis toku
[upraviť | upraviť zdroj]Zelený potok tečie od prameňa juhozápadojužným smerom cez lesný extravilán obce Hodruša-Hámre v jeho katastrálnom území Banská Hodruša, v 529 m n. m. vytvára prietočnú umelú vodnú nádrž Brenerský rybník, pravým brehom obteká sad Zelené a mení smer na juh, vteká do intravilánu Banskej Hodruše, ľavým brehom obteká vrch a les Vtáčnik, v 398 m n. m. na území obce Hodruša-Hámre v jej katastrálnom území Banská Hodruša v okrese Žarnovica ústi do Hodrušského potoka ako jeho pravostranný prítok. Hodrušský potok ďalej ústi do Hrona.[2][3][4][5] Patrí do okresu Žarnovica v Banskobystrickom kraji. Pramení, preteká a ústi do Hodrušského potoka na území obce Hodruša-Hámre. Nachádza sa v geomorfologickom celku Štiavnické vrchy v ich geomorfologickom podcelku Hodrušská hornatina[6][7]. Zelený potok nemá prítok.[8] Celým svojim tokom Zelený potok preteká cez Chránenú krajinnú oblasť Štiavnické vrchy.
Pôvod názvu
[upraviť | upraviť zdroj]Názov vodného toku Zelený potok má pôvod v názve sadu Zelené, úpätím ktorého potok preteká. Z apelatíva zelený po kombinácii so slovom potok s významom menší prirodzený vodný tok bolo utvorené dvojčlenné hydronymum atributívneho typu (dvojčlenný determinatívny názov so zhodou) zložené z prídavného mena a z podstatného mena v podobe Zelený potok ako súčasť veľmi početnej skupiny názvov v slovenskej toponymii, najmä hydronymii[9]. Názov sadu Zelené bol motivovaný charakteristickou farbou odkrytého skalného podložia pravdepodobne podľa výskytu medenky. Porovnaj aj nárečová neštandardizovaná podoba názvu potoka Grintálski potok a názvu doliny Grintál (z nemčiny)[10]. Názov vodného toku Zelený potok bol štandardizovaný v roku 2008<ref>Rozhodnutie Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky č. P-2165/2008 zo dňa 8.4.2008 o štandardizácii názvov nesídelných geografických objektov. Príloha č. 1 a č. 2. Spravodajca ÚGKK SR, 2008, ročník 40, čiastka 1, s. 1 - 11. S. 5. Dostupné online [cit. 2026-05-19.]. V množine slovenskej štandardizovanej hydronymie hydronymum Zelený potok nie je jedinečným hydronymom; na Slovensku sú tri vodné toky s týmto štandardizovaným názvom (máj 2026).
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Názvy vodných tokov. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky. Dostupné online [cit. 2026-05-14.
- ↑ Priebeh Zeleného potoka v Základnej báze údajov geografického informačného systému ZB GIS. Dostupné online na [nefunkčný odkaz][cit. 2026-05-19]
- ↑ Geografické názvy okresu Žiar nad Hronom A5. Geografické názvoslovné zoznamy OSN ČSSR. Bratislava: Slovenský úrad geodézie a kartografie, P-244/1986 z 29.7.1986. 86 s. S.24, 25. 79-911-86 (identifikačný kód tlačoviny z obdobia pred ISBN).
- ↑ Geografické názvoslovie Základnej mapy ČSSR 1:50 000 z územia Slovenskej socialistickej republiky, 2. Názvy sídelných geografických objektov. Slovenský úrad geodézie a kartografie, č. P-221/1981 z 9.9.1981, Kartografické informácie 11. 165 s. S. 123. Bratislava 1981. 79-906-81 (identifikačný kód tlačoviny z obdobia pred ISBN).
- ↑ Geografické názvoslovie Základnej mapy ČSSR 1:50 000 z územia Slovenskej socialistickej republiky, 1. Názvy neosídlených geografických objektov, Stredoslovenský kraj. Slovenský úrad geodézie a kartografie, č. P-164/1976 z 23.06.1976, Kartografické informácie 9. 177 s. S. 46. Bratislava 1977. 79-008-76 (identifikačný kód tlačoviny z obdobia pred ISBN).
- ↑ KOČICKÝ, Dušan a IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011. Dostupné online na [cit. 2026-05-19
- ↑ Názvy vrchov a dolín Slovenskej socialistickej republiky A6. Geografické názvoslovné zoznamy OSN ČSSR. Bratislava: Slovenský úrad geodézie a kartografie, P-250/1986 z 5.8.1986. 211 s. S. 10, 80, 81. 079-902-87 NVA (identifikačný kód tlačoviny z obdobia pred ISBN)
- ↑ Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2026-05-19]. Dostupné online.
- ↑ Milan Majtán. Z lexiky slovenskej toponymie. 1. vyd. Bratislava : Veda vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1996. 191 s. ISBN 80-224-0480-2. S. 22, 24, 25, 57, 61, 127, 142.
- ↑ KRŠKO, Jaromír: Hydronymia povodia Hrona. Banská Bystrica, Univerzita Mateja Bela Fakulta humanitných vied, 2008. 351 s. S. 268. ISBN 978-80-8083-511-5.