Zemanova kavárna

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Zemanova kaviareň)
Zemanova kavárna v roku 2010

Zemanova kavárna (doslova Zemanova kaviareň) je prvá striktne funkcionalistická stavba v Brne, ťažiskové dielo vývojového významu od architekta Bohuslava Fuchsa. Nachádza sa na adrese: Jezuitská 687/6. Realizcia prebehla: I. objekt 1926 – 1964, II. objekt 1994.

Úvod[upraviť | upraviť zdroj]

Za prvej republiky rozoznávame úplne odlišné typy kaviarní, od malých tichých kaviarničiek až po veľké rušné tanečnou hudbou. Osobitú atmosféru dodávalo kaviarňam ich vybavenie a zariadenie miestností. V mnohých prípadoch nahradzovali verejné čitárne a ponúkali široký výber z českých, nemeckých, ale aj zahraničných novín a časopisov, a to často v niekoľkých výtlačkoch.

Tým boli kaviarne považované za akési vzdelávacie ústavy. Ako vhodné prostredie pre štúdium sa v dopoludňajších hodinách stali hojne navštevovaným miestom študentov, poobede nastal príliv obchodníkov, advokátov a úradníkov. Popoludní sa tu stretávali elegantní mladí ľudia, skupinky intelektuálov a vysokoškolský študenti.

Dňa 7. augusta 1964 sa pristúpilo k zbúraniu a tým ustúpeniu výstavbe Janáčkovho divadla, ktoré malo stáť na tom istom námestí (nie však na mieste, alebo v tesnej blízkosti Zemanovej kaviarne).

K zbúraniu stavby pravdepodobne prispelo[upraviť | upraviť zdroj]

  • politická motivácia (potlačovanie medzivojnového funkcionalizmu ako výrazu úspešnej architektúry a celej prvej republiky)
  • nedostatočná pamiatková starostlivosť (v 60.rokoch sa ešte len začínali stavby modernej architektúry zaraďovať medzi pamiatkovo chránené objekty)
  • v období Janáčkova divadla mala budova funkciu materskej školy a obnovenie prvotnej funkcie nebolo potrebné pre vtedajší režim
  • komunistický režim bol vyslovene proti kaviarňam (schádzali sa tu ľudia nepohodlný pre režim a kaviarenský život bol považovaný za prežitok kapitalistickej spoločnosti)
  • v dobe zbúrania kaviarne bol Bohuslav Fuchs politicky problematickou osobnosťou a k zbúraniu pomohla najmä skutočnosť, že na konečnom rozhodnutí o zbúraniu kaviarne sa uzniesli práve architekti.

Poloha[upraviť | upraviť zdroj]

I. stavba[upraviť | upraviť zdroj]

Stavba bola situovaná v parku na Kolišti, kde mala nahradiť jestvujúcu prevádzku. Na mieste kaviarne stával predtým drevený pavilón nazývaný Schop Café Pavillon, ku ktorému priliehali provizórne plátenné prístrešky záhradnej reštaurácie a kaviarne.

II. stavba[upraviť | upraviť zdroj]

Na základe odporučenia odbornej komisie, bolo následne schválené nové umiestnenie pre repliku Zemanovej kaviarne v parku na Kolišti, pri Jezuitskej ulici (asi 200 m od pôvodnej parcely).

Dispozičné riešenie[upraviť | upraviť zdroj]

I. stavba[upraviť | upraviť zdroj]

Pôdorys vychádzal zo vzájomného stereometrického prestúpenia hranatých tvarov, ktoré vytvárali jednotne komponovaný celok presvedčivej logiky a ušľachtilej harmónie. Fuchsova kaviareň bola trojpodlažná. V suteréne sa nachádzali sklady, chladiareň, kuchyne a šatňa. V prízemí bola hlavná hala kaviarne pre návštevníkov, ďalej denná miestnosť personálu a komunikačné priestory. Do ďalšieho poschodia ešte zasahovala ústredná hala a inak sa v ňom nachádzali kancelárie s administratívou. Zastavaná plocha objektu tvorila 260 m2 a spolu s terasou zaberala pozemok o rozlohe 500 m2.

II. stavba[upraviť | upraviť zdroj]

V architektonických podmienkach pre výstavbu repliky bolo hlavne v maximálnej miere rešpektovať návrh Bohuslava Fuchsa z roku 1925 vo vonkajšom výraze. Novostavba mala rovnako odpovedať významu miesta a náplni objektu. V interiéri došlo síce k výrazným úpravám, ale vonkajší vzhľad stavby bol dodržaný a doplnený o Fuchsom navrhnutý hudobný pavilón. Budova mala opäť dve nadzemné podlažia, ale oproti pôvodnému jednému, mala tiež dve podzemné podlažia. Prízemie kaviarne je v podstate presnou kópiou pôvodného projektu, ktorá bola doplnená len o výťahy. Tiež nadzemné podlažie je kópiou až na dispozičné zmeny v priestoroch kancelárii. V podzemnej časti sa pristúpilo k rozšíreniu suterénu, a to v prvom rade o klub s odpovedajúcim zázemím a sociálnym zariadením pre návštevníkov kaviarne.

Konštrukčno-stavebné riešenie[upraviť | upraviť zdroj]

I. stavba[upraviť | upraviť zdroj]

Hlavná časť stavby bola zo železobetónu, časť kuchynského traktu a vstupu z tehlového muriva. Stropy vo väčšine častí betónové, izolácie striech boli prevedené škvarovým betónom, čiastočne aj korkom, krytina z lisovaných lepeniek a juty. Odpady vody boli realizované liatinovým potrubím stredom budovy, odpadkové koše z medi. Architektonicky a technicky bolo pozoruhodných predovšetkým päť okien hlavnej haly, ktoré boli železné. Stredná časť hlavných piatich okien sa zapúšťala ručne do podlahy do suterénu, takže v letnej dobe bola hala prístupná priamo zo sadu. Iná časť okien sa posúvala smerom hore. Projektovaná veranda bola železná, čiastočne betónová.

II. stavba[upraviť | upraviť zdroj]

Pri novostavbe kaviarne boli okná zdvojené, bez toho aby zmenili rozmery rámov. Pôvodné ručné ovládanie okien bolo vymenené za elektrický pohon, rovnako ako pri textilných markízach. Objekt kaviarne bol a opäť je stavbou so železobetónovou konštrukciou. Hlavné rysy a výnimočné prvky – hladké steny, triezva farebnosť, veľké okná, iba pravý uhol – pôvodnej stavby boli zachované aj v replike. Zmena ale nastala pri farbe omietky, ktorá je pri replike biela, ale pri pôvodnej stavbe bola ponechaná čisto farba omietky bez ďalšieho náteru, takže bola zafarbená šedo bielo, či svetlo šedo. Replika Zemanovej kaviarne má bezbariérový prístup, takže ponúka možnosť posedenia aj pre invalidných návštevníkov a zabezpečuje im pomocou hydraulického výťahu bezproblémový pohyb po celej budove. Priamy prístup z terasy do kaviarne je zaistený vyrovnávacou rampou, umiestnenou pri vchode zo záhradnej terasy. Ďalší výťah v objekte zabezpečuje zásobovanie kaviarne. Týmto nákladným výťahom sa všetok tovar naváža na druhého podzemného podlažia.

Bibliografia[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]