Zemnárka krátkozobá
| Zemnárka krátkozobá | |
 | |
| Stupeň ohrozenia | |
|---|---|
 | |
| Vedecká klasifikácia | |
| Vedecký názov | |
| Cereopsis novaehollandiae Latham, 1801 | |
 Mapa rozšírenia zemnárky krátkozobej | |
| Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku | |
Zemnárka krátkozobá (Cereopsis novaehollandiae) je veľký austrálsky zúbkozobec z čeľade kačicovitých. Hniezdi pri južnom pobreží Austrálie.[1][2][3]
Vedecký názov[upraviť | upraviť zdroj]
Rodové meno cereopsis má pôvod v gréčtine a je zložené z dvoch slov, ktorými sú keros, ktoré v slovenčine znamená vosk a opsis, ktoré má v slovenčine význam podobný. Názov je odvodený lesklého vzhľadu, ktorý pripomína navoskovaný materiál.[3]
Druhové meno novaehollandiae je prídavné meno, pozostávajúce z dvoch latinských slov novae a hollandiae, ktoré má v preklade do slovenčiny význam novoholandský. Druhové meno bolo odvodené od faktu, že vták bol prvýkrát pozorovaný holandskými objaviteľmi.[3]
Lokálne názvy[upraviť | upraviť zdroj]
Oficiálny anglický názov zemnárky krátkozobej je Cape Barren Goose.[1][2][3][4] Názov je odvodený od ostrova Cape Barren, kde bola zemnárka krátkozobá prvýkrát pozorovaná európskymi objaviteľmi.[2][3]
Okrem tohto názvu je v Austrálii známa aj pod názvom Pig Goose.[1][3] Tento názov je odvodený od chrochtavého zvuku, ktorý vydáva.[3]
Taxonómia[upraviť | upraviť zdroj]
Zemnárka krátkozobá je monotypický druh a je teda jediným predstaviteľom rodu Cereopsis.[4]
Opis[upraviť | upraviť zdroj]
Patria medzi husy, ale nepatria k ich typických predstaviteľom. Stavbou kostry a inými morfologickými znakmi sa podobajú skôr húskam, ale spôsobom života pripomínajú husy. Väčšinu času trávia na zemi a len zriedka lietajú. Na vode sa nezdržujú prakticky vôbec.[1][4]
Dĺžka tela dosahuje približne 75 – 100 centimetrov[1][3][4], pričom samice sú o niečo menšie ako samci.[1][3] Váha sa pohybuje zvyčajne medzi 3,2 – 6,8 kilogramami[3][4], ale niektoré jedince môžu byť aj ťažšie.[3]
Okrem veľkosti sú si obidve pohlavia podobné a sú aj rovnako sfarbené.[1][4] Prevažujúca farba peria je popoľavo sivá.[1][3] Na vrchole hlavy sa od zobáku tiahne biely pás. Krídla sú prevažne sivé s tmavšími, až čiernymi škvrnami. Konce krídiel sú čierne, rovnako ako operenie na chvoste. Oči majú orieškovo hnedú farbu. Zobák je čierny so žlto-zeleným ozobím. Pokožka spodnej časti nôh je zafarbená žlto alebo ružovo, operené časti nôh sú čierne.[1]
Sfarbenie mladých jedincov sa vyznačuje výraznou kresbou. Vrchné časti tela vrátane vrchnej časti hlavy a krku sú tmavohnedé. Bočné časti hlavy sú sivé s čiernohnedým pásom tiahnúcim sa naprieč, ktorý prekrýva aj oko. Na obidvoch stranách chrbtovej časti sa nachádza svetlo-sivý široký pruh. Krídla sú sivé. Oči sú u mladých jedincov čiernej farby, zobák je čierny so zeleným ozobím a nohy majú zeleno-sivé zafarbenie.[1]
Zemnárka krátkozobá je endemitom Austrálie a patrí jedným z najvzácnejších a najmenej početných zástupcov kačicovitých.[1]
Hlas[upraviť | upraviť zdroj]
Samice sa vyznačujú hlboko posadeným chrochtaním. Samce chrochtajú tiež, ale tón je vyššie posadený a okrem chrochtania vydávajú aj zvuky podobné trúbeniu.[1][3]
Obidve pohlavia sú tiché, ak sa nachádzajú na zemi a naopak veľmi hlasné počas letu. Na zemi sa hlasovo prejavujú, len ak sú vystrašené.[1]
Výskyt[upraviť | upraviť zdroj]
Rozmnožovanie a hniezdenie priebieha na ostrovoch pri južnom pobreží Austrálie.[1][2][3][4] Tento areál je široký a siaha od súostrovia Furneaux Group pri severnom pobreží Tasmánie na východe až po súostrovie Recherche v Západnej Austrálii na západe.[1][2]
Niektoré jedince ostávajú na ostrovoch aj mimo obdobia hniezdenia a niektoré sa v tomto období presúvajú na priľahlé oblasti južného pobrežia Austrálie.[1]
Biotop[upraviť | upraviť zdroj]
Obýva predovšetkým pastviny, trávnaté územia, vresoviská a okraje močarísk.[1][3][5]
Spôsob života[upraviť | upraviť zdroj]
Zemnárky krátkozobé vytvárajú celoživotné monogamické páry.[1][4]
V období hniezdenia vytvárajú páry malé teritóriá (jednotlivé hniezda od seba bývajú vzdialené najmenej 20, ale zvyčajne o niečo viac metrov), ktoré sú samcom zúrivo bránené,[1][4] zatiaľ čo samica sedí v hniezde.[1][4]
Po vyliahnutí mláďat teritórium bránia obidve pohlavia a to približne po dobu 6 týždňov, kedy mláďatá opustia a tie sú nutné sa osamostatniť.[1] O mladé sa v tomto období starajú tiež obaja rodičia.[4]
Mladé jedince následne vytvárajú skupiny o približne 50 jedincoch a neskôr ešte väčšie nomádske skupiny.[1]
Aj dospelé jedince sa po skončení hniezdenia združujú do väčších skupín.[1]
Hniezdenie[upraviť | upraviť zdroj]
Rozmnožovanie a hniezdenie prebieha zvyčajne od mája do augusta.[1]
Zemnárky krátkozobé budujú vyvýšená hniezda z akéhokoľvek dostupného materiálu v blízkosti pobrežia. Hniezdo je často ukryté vo vysokej tráve. V strede hniezda sa nachádza zhruba 90 milimetrov hlboká priehlbeň, kde samička znáša 1 – 7 (obvykle 4 – 5) vajec.[1]
Vajcia sú biele s hrubou škrupinou, elipsoidného tvaru. Ich dĺžka sa pohybuje medzi 73. až 92. milimetrami a šírka v najširšej časti dosahuje 44 – 59 milimetrov.[1]
Mláďatá sa liahnu po 35 dňoch. Osamostatňujú sa približne v šiestich týždňoch a pohlavnej dospelosti dosahujú vo veku troch rokov.[1]
Potrava[upraviť | upraviť zdroj]
Potravu konzumujú spásaním, pričom sa živia predovšetkým rôznymi travinami, ďaťelinou, bylinkami a ich semienkami a občas aj hmyzom.[1]
Jedince, ktoré žijú v blízkosti pobrežia skonzumujú spoločne s potravou veľké množstvo soli, ktorej prebytky sú vylučované nosnými soľnými žľazami.[1]
Ohrozenie a ochrana[upraviť | upraviť zdroj]
V minulosti patril k najväším hrozbám lov, keďže zemnárky krátkozobé boli od ich objavenia v roku 1797 intenzívne lovené, ako aj rozvoj priemyslu v oblasti Bassovho prielivu, kedy sa ich stavy v tejto oblasti rapídne znížili.[1]
V súčasnosti je druh na celom území výskytu v plnom rozsahu chránený.[1]
Podľa klasifikácie IUCN patrí k najmenej ohrozeným taxónom.[4][5] Počet dospelých jedincov sa odhaduje na 11 000 – 12 000 kusov a populácia je považovaná za stabilnú.[5]
Poddruhy[upraviť | upraviť zdroj]
V rámci druhu sa rozoznávajú dva poddruhy.[1][4] Ide o:
- Vyznačuje sa žltým sfarbením neoperenej časti nôh a úzkym bielym pásikom na vrchnej časti hlavy.[1][3]
- Obýva ostrovy súostrovia Recherche a blízke ostrovy v Západnej Austrálii.[1][2][3]
- Vyznačuje sa ružovým sfarbením neoperenej časti nôh a širším bielym pásikom na vrchnej časti hlavy.[1]
- Obýva rozsiahly areál, ktorý sa začína pri polostrove Eyre v Južnej Austrálii na západe a tiahne sa až do oblasti Bassovho prielivu medzi austrálskym štátom Viktória a Tasmániou na východe.[1][2]
Galéria[upraviť | upraviť zdroj]
-
Vajíčka -
Detail hlavy
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ a b c d e f g h i j k l m n o p q r s t u v w x y z aa ab ac ad ae af ag ah ai aj KOLEKTÍV AUTOROV. Reader's Digest Complete Book of Australian Birds. Ultimo, New South Wales : Reader's Digest (Australia) Pty Limited. 2007. 640 s. ISBN 9780949819994. S. 143. (anglicky)
- ↑ a b c d e f g h i avibase.bsc-eoc.org
- ↑ a b c d e f g h i j k l m n o p q r monaconatureencyclopedia.com
- ↑ a b c d e f g h i j k l m n o biolib.cz
- ↑ a b c iucnredlist.org
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Zemnárka krátkozobá
Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Zemnárka krátkozobá
Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]
- Hlas zemnárky krátkozobej na xeno-canto zoznam nahrávok bez mapy (rýchlejšie) alebo zoznam nahrávok s mapou. (po anglicky)
- Videá, fotografie a nahrávky zvukov o Cereopsis novaehollandiae na stránke eBird - Cornell Lab of Ornithology - Macaulay Library a podrobné informácie o Cereopsis novaehollandiae na stránke Birds of the World - Cornell Lab of Ornithology (v roku 2020 došlo k spojeniu s obsahom HBW online aj IBC, kompletný obsah je prístupný po registrácii)