Preskočiť na obsah

Zemolez kozí

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Zemolez kozí

Zemolez kozí – ilustrácia.
Stupeň ohrozenia
IUCN stupne ohrozenia
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Lonicera caprifolium
L.[1][2], 1753[1][2]
Synonymá
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Zemolez kozí[3] alebo zemolez kozí list[4] (lat. Lonicera caprifolium)[2] je druh krovitej liany rodu zemolez (Lonicera), z čeľade zemolezovité (Caprifoliaceae).[3] Jeho prirodzený areál zahŕňa mierne oblasti od strednej a juhovýchodnej Európy po Kaukaz.[2]

Zemolez kozí je ovíjavá liana, s odstávajúcimi holými konármi, dlhá do 4 m. Staré konáre sú svetlohnedé, so stuhovite sa odlupujúcou kôrou.[5][6]

Listy sú protistojné, krátko stopkaté, dolné sú na báze zúžené, horné sú bázami zrastené a najvyššie stonku bázami obrastajú. Čepeľ je elipsovitá až obrátene vajcovitá, celistvookrajová, na vrchole tupá, dlhá 4 až 10 cm, široká do 6 cm, na líci tmavozelená, na rube sivozelená, v mladosti chlpatá, neskôr lysá.[5][6]

Kvety rastú v praslenoch po šesť v pazuchách horných, zriedka aj nižších listov. Koruna je dlhá 4 až 5 cm, za mlada je biela, neskoršie ružová, červená alebo fialova, vnútri holá, zvonku žľaznato chlpatá. Tyčinky sú umiestnené na okraji korunného hrdla a sú približne rovnako dlhé, ako koruna. Kalich je trváci. Semenník je vajcovitý, dvojpuzdrový, holý.[5][6][4]

Plodmi sú dvojité oranžovočervené bobule, elipsovité, dlhé do 8 mm. Semená sú elipsovité, pozdĺžne ryhované.[5][6][4]

Rozšírenie

[upraviť | upraviť zdroj]

Zemolez kozí prirodzene rastie v Nemecku, Česku, Slovensku, Rakúsku, Taliansku, Maďarsku, na Balkáne, v Turecku a na Kaukaze.[2]

Na Slovensku je pestovaný a ojedinele uniká do prírody. Zaznamenaný bol v oblasti Ipeľsko-rimavskej brázdy, z Malých Karpát, Tribeča, Strážovských vrchov a Muránskej planiny.[5][6]

Zemolez kozí rastie v lesostepiach, na slnečných svahoch, v krovinách, viniciach a záhradách. Obľubuje čerstvé až suché, bázické, vápenité, hlinité pôdy. Je to zriedkavý druh teplejších pahorkatín a podhorských oblastí. Kvitne od mája do júla.[5][6][4]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. 1 2 Sp. Pl.: 173 (1753)
  2. 1 2 3 4 5 Lonicera caprifolium L. [online]. Kew: POWO – Plants of the World Online, Kew, [cit. 2025-11-10]. Dostupné online. (po anglicky)
  3. 1 2 Fylogenéza a morfológia cievnatých rastlín. Ed. Karol Mičieta, Eva Zahradníková, Michal Hrabovský, Jana Ščevková. 2. vyd. Bratislava : UK Bratislava , 2023. 339 s. ISBN 978-80-223-5575-9. S. 261-262.
  4. 1 2 3 4 Veľká kniha rastlín, hornín, minerálov a skamenelín. Ed. Michal Hrabovský a kol.. 1. vyd. Bratislava : IKAR, 2021. 387 s. ISBN 978-80-551-6882-1. S. 84-85.
  5. 1 2 3 4 5 6 Flóra Slovenska. Ed. Lýdia Bertová a kol.. 1. vyd. Zväzok IV/2. Bratislava : Veda, 1985. 320 s. S. 91-92.
  6. 1 2 3 4 5 6 Veľký kľúč na určovanie vyšších rastlín. Ed. Josef Dostál, Martin Červenka. 1. vyd. Zväzok II. Bratislava : SPN, 1992. 790 s. ISBN 80-08-00003-1. S. 829-830.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]