Zemolez ovíjavý
| Zemolez ovíjavý | |
 Zemolez ovíjavý – vrchol stonky s kvetmi. | |
| Stupeň ohrozenia | |
|---|---|
 | |
| Vedecká klasifikácia | |
| Vedecký názov | |
| Lonicera periclymenum L.[1][2], 1753[1][2] | |
| Synonymá | |
Zoznam
| |
| Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku | |
Zemolez ovíjavý[3] (lat. Lonicera periclymenum)[2] je druh krovitej liany rodu zemolez (Lonicera), z čeľade zemolezovité (Caprifoliaceae).[3] Jeho prirodzený areál zahŕňa mierne oblasti Európy a Maroka.[2]
Opis
[upraviť | upraviť zdroj]Zemolez ovíjavý je liana dlhá do 5 m, s lysými alebo mäkko chlpatými, žltohnedými až červenkastými konármi a malými, tmavými lenticelami. Púčiky sú vajcovité, kryté širokými trojuholníkovitými, končistými šupinami.[3][4]
Listy sú protistojné, veľmi krátko stopkaté, so stopkou dlhou 2 až 5 mm. Čepeľ je elipsovitá až podlhovastá, celistvookrajová, dlhá 4 až 6 cm, široká do 2 cm, na líci tmavozelená, na rube sivozelená, za mlada páperistá, na báze nie je nikdy zrastená.[3][4][5]
Intenzívne voňajúce kvety rastú až po 12 v praslenovitých súkvetiach, v pazuchách horných listov. Kališné zuby sú trojuholníkovité, končisté, trváce. Koruna je lievikovitá, dvojpyskovitá, dlhá 20 až 50 mm, zvonku žliazkato páperistá, s prehnutou korunnou rúrkou dlhou do 25 mm, žltobiela s purpurovým odtieňom. Tyčinky sú v korunnom hrdle sediace. Piestik je dlhší ako tyčinky. Semenník je vajcovitý, žľaznato chlpatý, trojpuzdrový.[3][4][5][6]
Plodmi sú vajcovito okrúhle, tmavokarmínové bobule, dlhé do 4 mm, široké do 2,5 mm, ktoré sú mierne jedovaté.[3][4][5]
Rozšírenie
[upraviť | upraviť zdroj]Zemolez ovíjavý je pôvodný v západnej a južnej Európe a v severnej Afrike. U nás sa zriedkavo pestuje v parkoch, pričom ojedinele splanieva a rastie na okrajoch lesov.[4]
Ekológia
[upraviť | upraviť zdroj]Zemolez ovíjavý rastie v presvetlených dúbravách, na hlinitých až ílovitých, striedavo vlhkých pôdach. Kvitne od júna do augusta.[3] Jeho kvety obsahujú množstvo nektáru a opeľujú ich predovšetkým nočné motýle.[6]
Ako ozdobná drevina a pestovaný ker rastie lepšie pri plnom osvetlení ako v polotieni a znáša aj nízke teploty. Niekedy trpí hubovými ochoreniami listov, škvrnitosťou, ktorú spôsobuje huba Lasiobotrys lonicerae. Najčastejšie sa rozmnožuje zakoreňovaním poliehavých výhonkov v máji a júni. Ako liana je vhodná na pergoly a živé ploty s oporou.[5]
Galéria
[upraviť | upraviť zdroj]
Ilustrácia.
Súkvetie s nerozkvitnutými kvetmi.
Dozrievajúce bobule.
Listová škvrnitosť spôsovená hubou Lasiobotrys lonicerae.
.jpg)
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- 1 2 Sp. Pl.: 173 (1753)
- 1 2 3 4 Lonicera periclymenum L. [online]. Kew: POWO – Plants of the World Online, Kew, [cit. 2025-11-12]. Dostupné online. (po anglicky)
- 1 2 3 4 5 6 7 Flóra Slovenska. Ed. Lýdia Bertová a kol.. 1. vyd. Zväzok IV/2. Bratislava : Veda, 1985. 320 s. S. 93.
- 1 2 3 4 5 Veľký kľúč na určovanie vyšších rastlín. Ed. Josef Dostál, Martin Červenka. 1. vyd. Zväzok II. Bratislava : SPN, 1992. 790 s. ISBN 80-08-00003-1. S. 831.
- 1 2 3 4 Stromy a kry. Ed. Václav Větvička. 1. vyd. Bratislava : PRÍRODA, 1992. 311 s. ISBN 80-07-00402-5. S. 302.
- 1 2 Naša príroda; Živočíchy a rastliny strednej Európy. 1. vyd. Bratislava : Reader’s Digest Výber, 2000. 432 s. ISBN 80-88983-03-7. S. 45.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Zemolez ovíjavý
Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Zemolez ovíjavý
