Zemplínske vrchy

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 48°28′S 21°43′V / 48,46°S 21,71°V / 48.46; 21.71
Zemplínske vrchy
pohorie
geomorfologický celok
Slovak tokaj wineyard.png
Zemplínske vrchy z juhu
Štát Slovensko Slovensko
Región Košický kraj
Okres Trebišov
Nadradená
jednotka
Matransko-slanská oblasť
Susedné
jednotky
Východoslovenská rovina
Východoslovenská pahorkatina
Podradené
jednotky
Roňavská brána
Súradnice 48°28′S 21°43′V / 48,46°S 21,71°V / 48.46; 21.71
Najvyšší bod Rozhľadňa
 - výška 469 m n. m.
Rozloha 101 km² (10 100 ha)
Zemplínske vrchy znázornené v geomorfologickom členení Slovenska
Zemplínske vrchy znázornené v geomorfologickom členení Slovenska
Poloha v rámci Slovenska
Red pog.svg
Poloha v rámci Slovenska
Wikimedia Commons: Zemplinske vrchy
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa

Zemplínske vrchy je pohorie a geomorfologický celok na juhu východného Slovenska.

Patria do Matransko-slanskej oblasti, ktorá je súčasťou Vnútorných Západných Karpát. Tiahnu sa od severozápadu smerom na juhovýchod. Jeho jediným geomorfologickým podcelkom je Roňavská brána v západnej časti pohoria.[1]

S rozlohou 101 km² patria medzi menšie pohoria a najvyšší vrch Rozhľadňa dosahuje 469 m n. m. Zemplínske vrchy odvodňuje rieka Bodrog a patrí do teplej klimatickej oblasti. Vyššie polohy pokrýva listnatý les, nižšie - najmä južné stráne sú poľnohospodársky využívané na pestovanie ovocia.

Zloženie pôd na juhozápadných výbežkoch pohoria sa najviac zaslúžilo na vzniku Tokajskej vinohradníckej oblasti, zasahujúcej na Zemplín z Maďarska.

Geológia[upraviť | upraviť zdroj]

Bližšie informácie v hlavnom článku: zemplinikum

Zemplínske vrchy sú v geologickej literatúre známe aj ako zemplínsky ostrov. Niektorí autori ho chápu ako samostatnú tektonickú jednotku zemplinikum. Celé pohorie je obklopené mladými neogénnymi sedimentmi východoslovenskej panvy a neovulkanitov.[2] Kryštalinikum pohoria tvoria premenené horniny, hlavne svory, ruly, amfibolity a migmatity, na slovenskom území vystupujú iba na veľmi malom území pri Byšte.[3] V ich nadloží sa zrejme v príkrovovej pozícii nachádzajú karbónske a permské kontinentálne sedimenty s menšími slojmi čierneho uhlia, prevažujú však zlepence, pieskovce a ílovce. Nachádzajú sa tu i triasové kremence, vápence a dolomity. Na okrajoch sa nachádzajú miocénne ryodacity, andezity a bazalty.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. MAZÚR, E.; LUKNIŠ, M.. Geomorfologické členenie SSR a ČSSR. Bratislava : Slovenská kartografia, 1986. Kapitola Časť Slovensko.
  2. VASS, D.. Vysvetlivky k mape regionálne geologické členenie Západných Karpát a severných výbežkov Panónskej panvy na území ČSSR. Bratislava : Geologický ústav Dionýza Štúra, 1988. S. 65.
  3. KRIST, E.; KORIKOVSKIJ, S.P.; PUTIŠ, M., JANÁK, M.; FARYAD, S.W. Geology and petrology of metamorphic rocks of the Western Carpathian crystalline complexes. Bratislava : Comenius University Press, 1992. S. 324.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]