Zillertalské Alpy

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Zillertalské Alpy
(Zillertaler Alpen)
pohorie
Zillertal 1.jpg
Hochfeiler a priehrada Schlegeis
Štáty Rakúsko Rakúsko,  Taliansko Taliansko
Časť Východné Alpy
Najvyšší bod Hochfeiler
 - výška 3 510 m n. m.
 - súradnice 46°58′21″S 11°43′39″V / 46,97250°S 11,72750°V / 46.97250; 11.72750
Geologické zloženie kryštalická bridlica, žula
Poloha pohoria v Alpách
Poloha pohoria v Alpách
Wikimedia Commons: Zillertaler Alpen
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
Ľadovec Hochferner
Olperer a ľadovec Tuxerferner

Zillertalské Alpy[1] (-slovenský normovaný názov; nem. Zillertaler Alpen, tal. Alpi della Zillertal) je pohorie v Alpách na hranici Rakúska a Talianska, tvoriace súčasť hlavného hrebeňa Východných Álp. Ide o významné horstvo Centrálnych kryštalických Álp, tvorené tmavou rulou, ktorá je obklopená vrstvami bridlice s prímesou minerálov. Zillertalské Alpy sú mohutne zaľadnené a najväčší ľadovec Schlegeiskees má rozlohu 4,5 km².

Poloha[upraviť | upraviť kód]

Zillertalské Alpy majú rozlohu 2 050 km², pričom väčšina pohoria leží na území Rakúska (spolková krajina Tirolsko, iba malá časť na východe patrí do krajiny Salzbursko). Na území Talianska (Südtirol) leží niekoľko horských celkov, napr. Pfunder Berge. Na západe hrebeň pokračuje Stubaiskými Alpami, od ktorých Zillertalské Alpy oddeľuje Brennerský priesmyk a komunikačne dôležitá dolina Wipptal, na východ od sedla Birnlücke potom nadväzujú Vysoké Taury. Severné ohraničenie tvorí údolie Tuxer tal s priesmykom Tuxerjoch, za ktorým sa nachádzajú Tuxské Alpy (Tuxer Alpen). Ďalej pokračuje severná hranica údolím Schmirntal, Zillertal, Gerlostal a sedlom Gerlos Pass. Južná hranica je tvorená tokom rieky Rienz v údolí Pustertal. Najvyšším vrchom Zillertalských Álp je Hochfeiler s výškou 3 510 m n. m.

Delenie[upraviť | upraviť kód]

  • Tuxer Hauptkamm s najvyšším vrcholom Olperer
  • Zillertaler Hauptkamm (Hochfeiler)
  • Reichenspitzgruppe
  • Monti di Valle Aurina (Pfundere Berge)

Najvýznamnejšou dolinou pohoria je Zillertal, z ktorého v uzlovom bode pri stredisku Mayrhofen vybiehajú priamo pod hlavný hrebeň ďalšie dôležité údolia – Tuxer tal, Zamsergrund a Zillergrund.

Významné vrcholy[upraviť | upraviť kód]

Významné vrcholy Zillertalských Álp sú

Vrchol Nadmorská výška (m)
Hochfeiler 3 510
Grosser Möseler 3 486
Olperer 3 480
Turnerkamp 3 422
Grosser Löffler 3 382
Fußstein 3 380
Schwarzenstein 3 370
Reichenspitze 3 305
Großer Mörchner 3 287
Hoher Riffler 3 231
Zsigmondyspitze 3 085

Turistika[upraviť | upraviť kód]

Turisticky známejšia a využívanejšia je tirolská (rakúska) strana hôr, predovšetkým oblasť ľadovca Tuxerferner s obľúbeným lyžiarskym strediskom Hintertux a celoročným lyžovaním. Juhotirolská strana je menej obľúbená, hoci je rozlohou len o málo menšia. Pohorie je tiež významným zdrojom vodnej energie, ktorá je využívaná v hydroelektrárňach Speicher Schlegeis, Speicher Stillup a Zillergrund Speicher.

Prírodný park[upraviť | upraviť kód]

Prírodný park Zillertalské Alpy s rozlohou 372 km² tvorí so susednými oblasťami najväčší park svojho druhu v Alpách (2 050 km²). Na juhu nadväzuje Juhotirolský prírodný park Rieserferner, na západe prírodná chránená oblasť Valser Tal a na východe Salzburská časť národného parku Vysoké Taury. V Mayrhofene sa Zillertal delí a tri zo štyroch údolí vedú do prírodných parkov Zillergrund, Stillupgrund a Zemmtal.

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. Zoznam exoným [online]. Bratislava : Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, rev. 2011-06-01, [cit. 2015-09-26]. Dostupné online.

Iné projekty[upraviť | upraviť kód]

Externé odkazy[upraviť | upraviť kód]

Zdroj[upraviť | upraviť kód]

  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Zillertalské Alpy na českej Wikipédii.