Zjednotená Silla

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Zjednotená Silla
통일신라 (統一新羅)
668 – 935 Korjo 
Geografia
Mapa štátu
Zjednotená Silla v období štátov Severu a Juhu
Hlavné mesto
Obyvateľstvo
Štátny útvar
Vznik
668 (Silla dobyla Kogurjo)
Zánik
935 (vznik Korja)
Predchádzajúce štáty:
Silla Silla
Kogurjo Kogurjo
Päkče Päkče
Nástupnícke štáty:
Korjo Korjo

Zjednotená Silla (hangul: 통일신라; hanča: 統一新羅) alebo Neskorá Silla (hangul: 후신라; hanča: 後新羅) bol názov kórejského kráľovstva Silla v rokoch 668 – 935, kedy sa po porážke Päkče a Kogurja zjednotili južné a stredné časti Kórejského polostrova. Zjednotená Silla bola prosperujúcou a bohatou krajinou[1] a hlavné mesto Kumsong[2] bolo 4. najväčším mestom na svete.[3][4][5][6] V čase svojho rozkvetu zápasila krajina s Palhä o nadvládu nad severnými územiami. Celú existenciu kráľovstva však sužovali intrigy, politické nepokoje a hlavne vzbúrenci v podmanenom Päkče a Kogurju, čo koncom 9. storočia viedlo k Neskorým trom kráľovstvám.

Napriek politickým nepokojom umenie a kultúra v Zjednotenej Sille rozkvitali. Prostredníctvom úzkych väzieb s dynastiou Tchang sa budhizmus a konfucianizmus stali hlavnými filozofickými ideológiami elitnej vrstvy, ale aj oporou dobovej architektúry a výtvarného umenia. Kjongsun, posledný sillský kráľ, vládol už len formálne a v roku 935 sa podvolil vznikajúcemu Korju, čím sillská dynastia zanikla.

Názov[upraviť | upraviť zdroj]

Súčasní kórejskí historici začali kritizovať pohľad na Zjednotenú Sillu ako na zjednotenie Kórey. Podľa nich bolo skutočne prvým zjednoteným štátom kórejského národa Korjo, keďže Palhä existovalo aj po vzniku Zjednotenej Silly, hoci jeho územie sa rozprestieralo na severe od Kórejského polostrova.[7][8]

Zjednotenie[upraviť | upraviť zdroj]

Bližšie informácie v hlavnom článku: Silla

V roku 660 prikázal kráľ Munmu svojmu vojsku, aby napadlo Päkče. Sillský generál Kim Ju-sin za podpory Tchangu porazil generála Kje Päka a Päkče dobyl.[9] V roku 661 sa presunul do Kogurja, tam bol však jeho útok odrazený.[9] Kráľ Munmu bol prvým vládcom, ktorý sa po páde Kočosonu pozeral na juh Kórejského polostrova ako na jednu politickú entitu. Po roku 668 sa Silla často označuje za Zjednotenú Sillu. Tá trvala 267 rokov až do roku 935, keď sa za vlády kráľa Kjongsuna podrobila Korju.

Kultúra[upraviť | upraviť zdroj]

Vairóčana z 9. storočia zo Zjednotenej Silly

Zjednotená Silla pokračovala v námornej zdatnosti Päkče, ktoré bolo označované za Feníciu stredovekej Východnej Ázie.[10] V 8. a 9. storočí dominovala vo východoázijských moriach,[11][12] ale aj obchodom medzi Čínou, Kóreou a Japonskom, a to hlavne v časoch admirála Čang Po-ga.[13] Sillčania si založili komunity aj v zahraničí, napríklad na čínskom Šantunskom polostrove či ústí rieky Jang-c’-ťiang.[14]

V tom čase zažívalo zlatý vek umenie a kultúra, o čom svedčí Hwangnjongsa, Sokkuram a zvon kráľa Songdoka.[15][16][17][18] Budhizmus takisto rozkvital a mnoho kórejských budhistov si medzi tými čínskymi získalo veľkú slávu.[19] Čínskemu budhizmu prispeli[20] napríklad Won-čchuk, Won-hjo, Ui-sang, Kim Hwa-sang[21][22][23] či Kim Kjo-gak, sillský princ, ktorý prispel k zaradeniu vrchu Ťiou-chua-šan medzi štyri posvätné vrchy budhizmu.[24][25][26][27]

Zjednotená Silla a Tchang udržiavali blízke vzťahy, čo dosvedčoval kontinuálny import čínskej kultúry. Mnoho kórejských mníchov sa odišlo učiť o budhizme do Číny. Mních Hje-čcho odišiel na štúdiá do Indie a o svojich cestách aj napísal.[28] Títo mnísi, ktorí cestovali a študovali v zahraničí, priniesli so sebou nové smery, ako napríklad zen.[28]

V Zjednotenej Sille prebehlo sčítanie obyvateľov a zmerali sa veľkosti miest. Takisto sa sčítali kone, kravy a špeciálne výrobky. Dáta sa zaznamenali v Mindžongmunso (kór. 민정문서) a vykazovali ich vodcovia miest. V roku 682 vznikla národná konfuciánska škola, ktorá sa okolo roku 750 premenovala na Národnú konfuciánsku univerzitu. Navštevovať ju mohla len elitná aristokracia.[28]


Doskotlač[upraviť | upraviť zdroj]

Doskotlač sa využívala na šírenie budhistických sutier a konfuciánskych diel. Pri rekonštrukcii pagody Sokgatchap sa našiel staroveký výtlačok sútry, ktorý je najstarším objaveným vytlačeným materiálom na svete a datuje sa do roku 751.[28]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. MACGREGOR, Neil. A History of the World in 100 Objects. [s.l.] : Penguin UK, 2011. 640 s. [Cit. 2017-03-13]. Dostupné online. ISBN 978-0-14-196683-0. (po anglicky)
  2. CHUNG, Yang-mo. Arts of Korea. New York : Metropolitan Museum of Art, 1998. 511 s. [Cit. 2017-03-13]. Dostupné online. ISBN 978-0-87099-850-8. Kapitola The Art of the Korean Potter, s. 230. (po anglicky)
  3. ADAMS, Edward B.. The Legacy of Kjongju. Rotary International, 1989, s. 28 – 31. Dostupné online [cit. 2017-03-13]. ISSN 0035-838X. (po anglicky)
  4. ROSS, Alan. After Pusan. [s.l.] : Faber & Faber, 2013. 112 s. [Cit. 2017-03-13]. Dostupné online. ISBN 978-0-571-29935-5. (po anglicky)
  5. MASON, David A.. Gyeongju, Korea’s treasure house [online]. Korean Culture and Information Service (KOCIS), 10. júl 2013, [cit. 2017-03-13]. Dostupné online. (po anglicky)
  6. ADAMS, Edward Ben. Koreaʾs pottery heritage. [s.l.] : Seoul International Pub. House, 1990. 134 s. [Cit. 2017-03-13]. Dostupné online. S. 53. (po anglicky)
  7. CHOE, Yong-ho. An Outline History of Korean Historiography [online]. Korean Studies, 1980, [cit. 2017-03-13]. S. 23 – 25. Dostupné online. (po anglicky)
  8. ARMSTRONG, Charles K.. Centering the Periphery: Manchurian Exile(s) and the North Korean State [online]. Korean Studies, 1995, [cit. 2017-03-13]. S. 1 – 16. Dostupné online. (po anglicky)
  9. a b 김유신 [online]. Doopedia, [cit. 2017-03-14]. Dostupné online. (po kórejsky)
  10. KITAGAWA, Joseph. The Religious Traditions of Asia (Religion, History, and Culture). [s.l.] : Routledge, 2013. 384 s. [Cit. 2017-03-13]. Dostupné online. ISBN 978-1-136-87590-8. Kapitola Buddhism in Korea, s. 348. (po anglicky)
  11. GERNET, Jacques. A History of Chinese Civilization. [s.l.] : Cambridge University Press, 1996. 801 s. Dostupné online. ISBN 978-0-521-49781-7. Kapitola The 'nationalist' reaction and the return to the sources of the Chinese tradition, s. 291.
  12. KIM, Djun Kil. The History of Korea, 2nd Edition. [s.l.] : ABC-CLIO, 2014. 278 s. [Cit. 2017-03-13]. Dostupné online. ISBN 978-1-61069-582-4. S. 3. (po anglicky)
  13. REISCHAUER, ‎Edwin Oldfather. Ennins Travels in Tang China. [s.l.] : John Wiley & Sons Canada, Limited, 1955. 341 s. ISBN 978-0-471-07053-5. S. 276 – 283. (po anglicky) „From what Ennin tells us, it seems that commerce between East China, Korea and Japan was, for the most part, in the hands of men from Silla. Here in the relatively dangerous waters on the eastern fringes of the world, they performed the same functions as did the traders of the placid Mediterranean on the western fringes. This is a historical fact of considerable significance but one which has received virtually no attention in the standard historical compilations of that period or in the modern books based on these sources. ... While there were limits to the influence of the Koreans along the eastern coast of China, there can be no doubt of their dominance over the waters off these shores. ... The days of Korean maritime dominance in the Far East actually were numbered, but in Ennin's time the men of Silla were still the masters of the seas in their part of the world.“
  14. SETH, Michael J.. A Concise History of Korea: From the Neolithic Period Through the Nineteenth Century. [s.l.] : Rowman & Littlefield, 2006. 257 s. [Cit. 2017-03-13]. Dostupné online. ISBN 978-0-7425-4005-7. S. 65. (po anglicky)
  15. DUBOIS, Jill. Korea. [s.l.] : Marshall Cavendish, 2004. 144 s. [Cit. 2017-03-13]. Dostupné online. ISBN 978-0-7614-1786-6. Kapitola History, s. 22. (po anglicky)
  16. RANDEL, Don Michael. The Harvard Dictionary of Music. [s.l.] : Harvard University Press, 2003. 978 s. [Cit. 2017-03-13]. Dostupné online. ISBN 978-0-674-01163-2. S. 273. (po anglicky)
  17. HOPFNER, Jonathan. Moon Living Abroad in South Korea. [s.l.] : Avalon Travel Publishing, 2013. 264 s. ISBN 978-1-61238-632-4. S. 21. (po anglicky)
  18. KIM, Djun Kil. The History of Korea. [s.l.] : ABC-CLIO, 2005. 232 s. [Cit. 2017-03-13]. Dostupné online. ISBN 978-0-313-03853-2. Kapitola Korean Identity, s. 47. (po anglicky)
  19. MUN, Chanju; GREEN, Ronald S.. Buddhist Exploration of Peace and Justice. [s.l.] : Blue Pine Books, 2006. 294 s. [Cit. 2017-03-13]. Dostupné online. ISBN 978-0-9777553-0-1. Kapitola 18, s. 147. (po anglicky)
  20. MCINTIRE, Suzanne; BURNS, William E.. Speeches in World History. [s.l.] : Infobase Publishing, 2010. 673 s. [Cit. 2017-03-13]. Dostupné online. ISBN 978-1-4381-2680-7. S. 87. (po anglicky)
  21. BUSWELL JR., Robert E.; LOPEZ JR., Donald S.. The Princeton Dictionary of Buddhism. [s.l.] : Princeton University Press, 2013. 1304 s. [Cit. 2017-03-13]. Dostupné online. ISBN 978-1-4008-4805-8. S. 187. (po anglicky)
  22. POCESKI, Mario. Ordinary Mind as the Way: The Hongzhou School and the Growth of Chan Buddhism. [s.l.] : Oxford University Press, 2007. 304 s. [Cit. 2017-03-13]. Dostupné online. ISBN 978-0-19-804320-1. S. 24. (po anglicky)
  23. WU, Jiang; CHIA, Lucille. Spreading Buddha's Word in East Asia (The Formation and Transformation of the Chinese Buddhist Canon). [s.l.] : Columbia University Press, 2015. 432 s. [Cit. 2017-03-13]. Dostupné online. ISBN 978-0-231-54019-3. S. 155. (po anglicky)
  24. JEONG, Su-il. The Silk Road Encyclopedia. [s.l.] : Seoul Selection, 2016. 1086 s. [Cit. 2017-03-13]. Dostupné online. ISBN 978-1-62412-076-3. (po anglicky)
  25. NIKAIDO, Yoshihiro. Asian Folk Religion and Cultural Interaction. [s.l.] : V&R Unipress, 2015. 230 s. ISBN 978-3-8470-0485-1. S. 137. (po anglicky)
  26. LEFFMAN, David; LEWIS, Simon; ATIYAH, Jeremy. China. [s.l.] : Rough Guides, 2003. 1290 s. [Cit. 2017-03-13]. Dostupné online. ISBN 978-1-84353-019-0. S. 519. (po anglicky)
  27. DK Eyewitness Travel Guide: China. [s.l.] : DK Publishing, 2016. 660 s. ISBN 978-1-4654-5567-3. S. 240. (po anglicky)
  28. a b c d STEARNS, Peter N.. The Encyclopedia of World History: Ancient, Medieval, and Modern, Chronologically Arranged. New York : Houghton Mifflin, 2001. 1243 s. ISBN 978-0-395-65237-4. S. 155 – 156. (po anglicky)

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Later Silla na anglickej Wikipédii.