Zlatá brána (Jeruzalem)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Zlatá brána v Jeruzaleme

Zlatá brána (hebr. הרחמיםשער Šá'ar Harachim Brána milosrdenstva,o arab. Brána večného života) je najstaršia z existujúcich brán jeruzalemských mestských hradieb.

Pre kresťanov je táto brána významná tým, že na Kvetnú nedeľu ňou údajne vstúpil Ježiš Kristus do Jeruzalema. Pre Židov je tiež významná, pretože veria, že ňou prejde Mesiáš keď znovu zostúpi na Zem tak, ako to je písané v Starom zákone.

V roku 1541 bránu uzavrel sultán Süleyman I., aby zabránil Mesiášovmu príchodu.[chýba zdroj]

Brána sa nachádza na východnej strane Chrámovej hory, počas biblických dôb bola využívaná na rôzne rituálne účely.

Jeruzalemských brán je celkovo 11, z toho 7 je otvorených a 4 uzavreté.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Zlatá brána (Jeruzalém) na českej Wikipédii.