Zlatý vrch (vrch v Štiavnických vrchoch)
Zlatý vrch | |
vrch | |
Štát | ![]() |
---|---|
Región | Banskobystrický |
Okres | Banská Štiavnica |
Obec | Banská Štiavnica |
Pohorie | Štiavnické vrchy |
Podcelok | Hodrušská hornatina |
Povodie | Hron |
Nadmorská výška | 849,7 m n. m. |
Súradnice | 48°29′39″S 18°51′26″V / 48,4942°S 18,8572°V |
Orogenéza/vrásnenie | alpínske vrásnenie |
Najľahší výstup | po ![]() |
Poloha v rámci Banskobystrického kraja
| |
Freemap.sk: mapa | |
Mapový portál GKU: katastrálna mapa | |
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Zlatý vrch (849,7 m n. m.[1]) je vrch v Štiavnických vrchoch. Leží nad osadou Banky, približne 5 km severozápadne od Banskej Štiavnice.[2]
Poloha[upraviť | upraviť zdroj]
Masív sa nachádza v strednej časti pohoria, v geomorfologickom podcelku Hodrušská hornatina.[3] Vrch leží v Banskobystrickom kraji, v okrese Banská Štiavnica a na katastrálnom území mesta Banská Štiavnica.[4] Najbližšími sídlami sú na južnom úpätí ležiaca osada Banky (Banská Štiavnica), západne sa nachádzajú Vyhne a severne Repište.[2] Vrch patrí do Chránenej krajinnej oblasti Štiavnické vrchy.
Opis[upraviť | upraviť zdroj]
Zlatý vrch je súčasťou hrebeňa, ktorý vedie od vrchu Šobov (888 m n. m.) severozápadným smerom na Ostružlu (601 m n. m.). Západným smerom leží Spálený vrch (676 m n. m.) a Končiar (881 m n. m.), južným Kýzová (745 m n. m.) a Hadová (852 m n. m.), východným Studený vrch (876 m n. m.) a Bujačia (816 m n. m.) a severným Bukovec (707 m n. m.) a Bimbíz (640 m n. m.).[1] Južné svahy odvodňujú prítoky Vyhnianskeho potoka, voda zo severne sa zvažujúcich odteká do Teplej v povodí Hrona.[2] Na vrchol vedie žlto značený chodník.
Výhľady[upraviť | upraviť zdroj]
Odlesnený vrchol Zlatého vrchu ponúka kruhový rozhľad. Pozorovať je možné okolité vrchy Štiavnických vrchov, pri vhodných podmienkach aj Pohronský Inovec, Vtáčnik, Malú Fatru, Kremnické vrchy, Nízke Tatry a Poľanu.[5]
Prístup[upraviť | upraviť zdroj]
- po
žltej značke z rázc. Bartkov majer
- po
červenej značke cez rázc. Bartkov majer:
- od juhovýchodu z Banskej Štiavnice cez Sedlo pod Studeným vrchom
- od severu zo Sklených Teplíc cez rázc. Breziny[2]
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ a b Štiavnické vrchy. Turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s., 2000.
- ↑ a b c d Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2022-03-28]. Dostupné online.
- ↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2022-03-28]. Dostupné online.
- ↑ Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2022-03-28]. Dostupné online.
- ↑ Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2022-03-28]. Dostupné online.