Zlatníky
- Zlatníky sú aj časť mesta Opava v Česku.
| Zlatníky | |
| obec | |
 Chránený areál Okšovské duby
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Kraj | Trenčiansky kraj |
| Okres | Bánovce nad Bebravou |
| Región | Horná Nitra |
| Vodný tok | Livina |
| Nadmorská výška | 270 m n. m. |
| Súradnice | 48°42′44″S 18°07′19″V / 48,7123°S 18,1219°V |
| Rozloha | 50,44 km² (5 044 ha) [1] |
| Obyvateľstvo | 689 (31. 12. 2023) [2] |
| Hustota | 13,66 obyv./km² |
| Prvá pís. zmienka | 1199[1]/1390[2] |
| Starosta | Erik Števula[3] (HLAS-SD, SMER-SD) |
| PSČ | 956 37 |
| ŠÚJ | 505790 |
| EČV (do r. 2022) | BN |
| Tel. predvoľba | +421-38 |
| Adresa obecného úradu |
Zlatníky 139 |
  Poloha obce na Slovensku
| |
 Interaktívna mapa obce
| |
| Wikimedia Commons: Zlatníky (Bánovce nad Bebravou District) | |
| Webová stránka: zlatniky.sk | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Zlatníky sú obec na Slovensku v okrese Bánovce nad Bebravou.
Polohopis[upraviť | upraviť zdroj]
Obec leží na východných svahoch Považského Inovca, na rozhraní s Bánovskou pahorkatinou. Západne od obce sa nachádza význačný vrchol Panskej javoriny. Obcou preteká potok Livina. Na juhovýchode hraničí s územím obce Malé Hoste. Západne od Zlatník sa nachádza osada Kulháň, na severovýchod leží obec Cimenná. V katastrálnom území obce sa nachádzajú prírodné rezervácie Čepúšky, Kulháň a chránený areál Okšovské duby.
Prírodné podmienky[upraviť | upraviť zdroj]
Geológia[upraviť | upraviť zdroj]
Obec sa nachádza na východnom konci hrádocko-zlatníckej strižnej zóny. V okolí obce sa nachádza veľa starších dobývacích priestorov, píng a starých háld, ktoré sú pozostatkom po ryžovaní zlata. Zlato sa akumulovalo v náplavoch. Zdroj zlata zrejme pochádzal z inoveckého kryštalinika, resp. súviselo s hrádocko-zlatníckou strižnou zónou. Predpokladá sa však, že dnes je jeho primárny zdroj už celkom odstránený eróziou. Zlato je dnes dlhodobou ťažbou dokonale vyťažené.[4] Na základe obrovského množstva starých pozostatkov ťažby s kubatúrou 4 – 5 miliónov m3 a prítomnosti zlata v koncentrácii približne 0,89 až 1,12 g/t[5] v starých haldách možno usudzovať, že z lokality bolo vyťažených 400 až 2 000 kg zlata.[4]
Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]
V katastrálnom území obce sa nachádzajú jedny z najstarších indícií o ťažbe zlata na Slovenskom území. Podľa arecheologických nálezov ho tu ťažili už Kelti. Prvá písomná zmienka o obci so slovanským názvom pochádza z roku 1156.[4]
Kultúra a zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]
Pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]
- Dedinská zvonica, kópia drevenej ľudovej zrubovej stavby z 18. storočia, ktorá v obci pôvodne stála. Konštrukcia zvonice je otvorená, ukončená je stanovou strechou pokrytou šindľom. Vo zvonici je umiestnený barokový zvon z roku 1739, dielo zvonolejára Jána Christelliho z Bratislavy.[6]
Ocenenia[upraviť | upraviť zdroj]
Minister obrany SR Peter Gajdoš v roku 2020 obec ocenil „Pamätnou medailou k 75. výročiu Slovenského národného povstania a skončenia druhej svetovej vojny“[7] ako obec, vypálenú počas druhej svetovej vojny.[8][9]
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
- ↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
- ↑ a b c Pristaš, J. (Editor) 2000: Vysvetlivky ku geologickej mape Podunajskej nížiny - Nitrianskej pahorkatiny. 1 : 50 000. Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, Bratislava, s. 204
- ↑ Žitňan, P., Chovan, M., 2006, Mineralogická charakteristika aluviálneho zlata z okolia Zlatník v Považskom Inovci. Mineralia Slovaca, 38, s. 253-260
- ↑ Zvonička [online]. Oficiálne stránky obce Zlatníky. Dostupné online.
- ↑ Pamätná medaila k 75. výročiu Slovenského národného povstania a skončenia druhej svetovej vojny [online]. Bratislava: Vojenský historický ústav, 2019, [cit. 2023-04-21]. Dostupné online.
- ↑ Starostovia z miest a obcí, ktoré boli vypálené počas 2. svetovej vojny si prevzali ocenenia [online]. Bratislava: Ministerstvo obrany SR, 2020-01-23, [cit. 2023-04-21]. Dostupné online.
- ↑ Zoznam vypálených miest a obcí [online]. Bratislava: Ministerstvo obrany SR, 2023-04-18, [cit. 2023-04-21]. Poskytnuté v zmysle zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám. Dostupné online.