Preskočiť na obsah

Zlatobyľ (Solidago)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Zlatobyľ

Zlatobyľ obyčajná – vrchol stonky s kvitnúcimi úbormi.
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Solidago
L.[1][2], 1753[1][2]
Synonymá
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Zlatobyľ[3] (lat. Solidago)[2] je rod rastlín ktorý zastupuje trváce byliny z čeľade astrovité (Asteraceae). Taxonomicky je tento rod radený do tribusu Astereae v podčeľadi astrovaté (Asteroideae).[3] Rod je rozšírený kozmopolitne.[2]

Taxonomická poznámka

[upraviť | upraviť zdroj]

Z rodu Solidago L. bol primárne na základe morfologických odlišností a molekulárnych analýz vyčlenený rod Euthamia (Nutt.) Cass..[3]

V zmysle zásad pre tvorbu a revíziu slovenského menoslovia siníc, rias, húb a rastlín,[4] je slovenské rodové meno zlatobyľ zachované pre oba vyčlenené rody.

Rod zlatobyľ zastupuje trváce byliny. Byľ je priama, tuhá, na báze drevnatejúca, jednoduchá, zriedkavo rozkonárená, v dolnej časti holá, v hornej chlpatá až lysavejúca, vysoká 10 až 250 cm.[3][5]

Prízemné listy sú niekedy v ružici. Byľové listy sú striedavé, dolné byľové listy sú stopkaté až sediace, stredné a horné listy sú sediace, čepeľ je celistvá, úzko kopijovitá až podlhovasto vajcovitá, na okraji zvyčajne riedko pílkovitá a drsno štetinatá, na vrchole končistá, 10 až 15 krát dlhšia ako široká, žilnatina je perovitá.[3][5]

Úbory sú lúčovité, väčšinou početné, s priemerom 2 až 20 mm, usporiadané sú v jednoduchom strapci alebo v zloženom strapcovitom alebo metlinovitom súkvetí. Zákrov je valcovitý až úzko zvončekovitý, viacradový. Zákrovné listene sa škridlicovito prekrývajú, sú úzko kopijovité až čiarkovité, na okraji blanité, vonkajšie zákrovné listene sú väčšinou výrazne menšie ako vnútorné zákrovné listene. Lôžko úboru je ploché alebo mierne vypuklé. Lúčovité kvety sú piestikovité, v počte 5 až 17, zlatožlté, lúče sú na vrchole s krátkymi zubmi. Rúrkovité kvety sú obojpohlavné, v počte 2 až 40, zlatožlté, s päťzubým korunným lemom. Tyčiniek je päť, peľnice sú bez príveskov, spojené v peľnicovú rúrku. Blizna je dvojramenná, na konci s kopijovitými príveskami.[3][5]

Plodmi sú obrátene vajcovité nažky, dlhé do 5 mm, chlpaté, s chocholcom. Chocholec je chlpový, jedno alebo dvojradový, lúče sú rovnako dlhé, krátko pernaté.[3][5]

Rozšírenie

[upraviť | upraviť zdroj]

Rod zlatobyľ zahŕňa okolo 130 druhov s celosvetovým rozšírením. Za centrum diverzity je považovaná Severná Amerika. V Európe sa vo voľnej prírode ako pôvodná vyskytuje zlatobyľ obyčajná (Solidago virgaurea) a invázne druhy zlatobyľ najvyššia (Solidago altissima), zlatobyľ kanadská (Solidago canadensis) a zlatobyľ obrovská (Solidago gigantea).[3]

Druhy a poddruhy vyskytujúce sa na Slovensku

[upraviť | upraviť zdroj]

V prirodzenom prostredí z rodu zlatobyľ na Slovensku rastú tieto druhy:[3][5]

Zoznam druhov

[upraviť | upraviť zdroj]

V rámci rodu eviduje databáza semenných rastlín POWO tieto súčasné druhy a krížence:[2]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. 1 2 Sp. Pl.: 878 (1753)
  2. 1 2 3 4 5 Solidago L. [online]. Kew: POWO – Plants of the World Online, Kew, [cit. 2025-04-03]. Dostupné online. (po anglicky)
  3. 1 2 3 4 5 6 7 8 9 Flóra Slovenska. Ed. Kornélia Goliašová, Iva Hodálová, Pavol Mereďa. 1. vyd. Zväzok VI/2, 1. časť. Bratislava : Veda, 2023. 799 s. ISBN 978-80-224-2000-6. S. 472-475, 507.
  4. Zásady, pravidlá a odporúčania pre tvorbu a revíziu slovenského menoslovia siníc, rias, húb a rastlín. Ed. Ján Kliment, Viera Feráková, Kornélia Goliašová, František Hindák, Alica Hindáková, Iva Hodálová, Judita Kochjarová, Anna Kubinská, Anna Lackovičová, Pavel Lizoň, Karol Marhold, Pavol Mártonfi. Zväzok Bulletin Slovenskej botanickej spoločnosti, ročník 39, suppl. 1. Bratislava : Slovenská botanická spoločnosť, 2017. 79 s. S. 40-41.
  5. 1 2 3 4 5 Veľký kľúč na určovanie vyšších rastlín. Ed. Josef Dostál, Martin Červenka. 1. vyd. Zväzok II. Bratislava : SPN, 1992. 790 s. ISBN 80-08-00003-1. S. 1028.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]