Zoznam historických názvov Bratislavy

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Zoznam známych historických názvov Bratislavy:

  • 805/807 (približne): Uratislaburgium / Wratisslaburgium, Pisonium (po latinsky) (podľa Aventina dalo roku 805/807 moravské knieža menom Uratislaus (čiže Vratislav) postaviť na mieste zničenej rímskej hraničnej pevnosti Pisonium mesto, ktoré nieslo meno po svojom zakladateľovi, čiže Uratislaburgium).
  • okolo 850: Istropolis (z gréčtiny, názov pochádza z čias christianizácie a používal ho neskôr Matej Korvín)
  • 9. storočie: *Braslavъ (rekonštruovaná stredoveká slovanská forma podľa slovanského kniežaťa Braslava; pozri rok 907)
  • 1. polovica 10. storočia (?): *Božänjь (rekonštruovaná stredoveká slovanská forma podľa slovanského kniežaťa Božana; pozri 1001, 1107 atď.)
  • 907 (pozri aj podrobne v článku bitka pri Bratislave): Brezalauspurc (prvý doložený súdobý názov; v Salzburských análoch (Annales Juvavenses maximi); podľa starších prameňov vznikol názov podľa Braslava (pozri vyššie), podľa novších prameňov však má názov pôvod od Predslava, zrejme tretieho syna Svätoplukovho (pozri pod 1001); v tejto súvislosti si treba uvedomiť, že sa v rakúskych a bavorských menách písmená P a B často zamieňali), Braslavespurch (podľa Aventina podľa Annales Juvavenses), Pressalauspurch
  • po 1001: Preslav(v)a Civitas (po latinsky Hrad Preslava/Bratislava) (tento názov bol donedávna chybne uvádzaný ako „Breslava Civitas“, na nedávno nájdených minciach však jasne vidieť formu Preslavva Civitas [1])
  • 1001, 1052, 1142, 1172, 1194: Poson (tento názov je zrejme odvodený od slovanského kniežaťa Božana (pozri vyššie), názov sa používal tiež v 13. a 14. storočí)
  • 1042: Brezesburg (alebo Prezesburg), Brecisburg
  • 1045: Bosenburg
  • 1048: Brecesburg
  • 1052: Brezisburg, Brezzizburch, Breisburg, Bresburc, Preslawaspurch
  • 1098: Prespurch, Brespurg
  • 1107, 1109, 1146: Bosan
  • 1108: Preburch, Bosania, Prespurch, Bresburch, Bresburg, Prespuerch, Brespurg, Posonia, Possen (český prameň), Bossen (rukopis zo Štokholmu)
  • 1109: Presburch
  • 1143: Bosonium
  • 1147: Prespurch
  • 1151 a 1163/4: Posonium (po latinsky, pôvod ako vyššie uvedený názov Poson)
  • 1189: Bosonium, Brezburc, Bosonium quod Prespurc teutonice nuncupatur, Brisburc, Posonium
  • 1197: Posony (maďarská forma)
  • 12. storočie: Bassan (alebo Massan) (arabský text)
  • 1217: Posonia
  • neskôr:
    • po nemecky: Preßburg (16. storočie)/Presburg (16. storočie)/Pressburg (1786), Presburh (1773), v 20. storočí Preßburg, podľa nového nemeckého pravopisu od roku 1998 Pressburg
    • po grécky: Istropolis (1465, znamená "Mesto na Dunaji")
    • po latinsky: Posonium (pozri rok 1151); v Aventinových Análoch Bavorov zo zač. 16. stor. (porov. vyššie rok 805) sú k udalostiam zač. 9. stor. uvedené rovnocenné tvary Pisonium a Vratissolaoburgium (podľa iného vydania Pisonium a Vratislaburgium [začiatočné V možno v tomto texte čítať aj ako U], podľa iného vydania Pisonium a Wratislaburgium) a k udalostiam roku 907 je uvedený tvar (v akuzatíve) Vratizolaum alebo Vratislauiam [2].
    • po maďarsky: Posony (v roku 1773 ešte používané), Pozsony (1808)
    • po slovensky: Pressporek (1773)/Prešporek, Presspurek/Prešpurek, Prešporok a pod. (používané neskôr; tieto formy sú odvodené z nemeckej formy), Požúň a pod. (odvodené z maďarskej formy)
    • po česky: Presspurk/Prešpurk, Presspurek/Prešpurek
    • po poľsky: Pożoń, Preszburg
    • po francúzsky: Pressbourg, neskôr Presbourg, pozri napr. ulica „Rue de Presbourg“ v centre Paríža
    • po anglicky: Pressburg (h), Pressborough, pozri napr. „Pressburg Street“ na juhozápade Londýna
  • v rokoch 18301840 používali prívrženci Ľudovíta Štúra nasledovné formy: Břetislav, neskôr: Břetislava, po kodifikácii novej slovenčiny roku 1843 Braťislava (nad Dunajom); prípadne Tatranská Vratislava (pozri 805). Formu Břetislav (a) v roku 1837 zaviedol Pavel Jozef Šafárik (vo svojom diele Slovanské starožitnosti), v historickom názve Brecisburg (1042) videl slovanskú formu Bracislaw/Brecislaw a mylne predpokladal, že mesto založil český kráľ Břetislav I. V druhej polovici 19. storočia sa tvar Bratislava prestal používať, ojedinele sa však vyskytol tvar Břetislava
  • koncom 1918: prechodne Wilsonovo mesto (podľa amerického prezidenta Wilsona). Niektoré pramene však uvádzajú, že tento názov používali výlučne česko-slovenské légie v Taliansku začiatkom roku 1919 na svojich mapách.
  • 22. február – 6. marec 1919: Bratislav (oficiálny názov), inšpirovaný Štúrovcami, resp. Šafárikom, v marci jazykovo upravený, keďže koncovka -av má český pôvod, porov. napr. Břeclav), podľa ojedinelých názorov bolo meno odvodené nezávisle od Štúrovcov a Šafárika zo slovanskej formy Braslavъ, podľa iných (ešte zriedkavejších) názorov názov vytvoril americký prezident Wilson)
  • od 6. marca 1919: Bratislava (oficiálny názov) – úprava koncovky oživila štúrovský názov z roku 1843, s prihliadnutím na reformu písania Martina Hattalu (1851)

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

  • HORVÁTH, Vladimír, ed., LEHOTSKÁ, Darina, ed. a PLEVA, Ján, ed. Dejiny Bratislavy. 3. vyd. Bratislava: Obzor, 1982. 477 s.
  1. porov. napr. STEINHÜBEL, Ján. Nitrianske kniežatstvo: počiatky stredovekého Slovenska: rozprávanie o dejinách nášho územia a okolitých krajín od sťahovania národov do začiatku 12. storočia. 1. vyd. Bratislava : Veda, 2004. ISBN 80-224-0812-3. S. 226. s odkazmi na numizmatické zdroje
  2. zdroje v článkoch Pribina a bitka pri Bratislave

Ďalšia literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]