Zoznam kardinálov vymenovaných Piom XI.

Toto je zoznam kardinálov vymenovaných pápežom Piom XI.[1]
Menovacia politika
[upraviť | upraviť zdroj]Počas 16 rokov (1922 – 1939) vymenoval pápež Pius XI. 76 kardinálov zo 16 krajín v 17 konzistóriách (z toho dvaja kardináli in pectore). Okrem konzistória v roku 1935 s 18 kardinálmi pápež preferoval častejšie menovania po menších skupinách kardinálov. V roku 1929 vymenoval len jedného preláta a na ôsmych konzistóriách menoval dvojicu kardinálov. Počas Piovho obdobia dosiahlo kardinálske kolégium najvyšší stav v decembri 1935 so 68 členmi. Vtedy už chýbali len dvaja členovia na dosiahnutie limitu 70 členov, ktoré ustanovil pápež Sixtus V. v roku 1586.
Zo všetkých vymenovaných kardinálov boli 44 Taliani. Zo zloženia kardinálov je možné usúdiť, že sa pápež snažil o udržanie rovnováhy medzi talianskymi a netalianskymi kardinálmi (v marci 1924 a decembri 1927 bolo kardinálske kolégium rozdelené na presné polovice). Netalianski kardináli mali v kolégiu prevahu počas niekoľkých mesiacov v roku 1925 a následne od roku 1928 do 1933. Táto vyváženosť odrážala obavy o nezávislosť Svätej Stolice a Talianska počas vládnutia Benedikta XV. a ich nového vzťahu ustanoveného Lateránskymi zmluvami z roku 1929.
Pontifex, podobne ako jeho najbližší predchodcovia, pokračoval v jemnej internacionalizácii kardinálskeho kolégia. Jasnú prevahu tvorilo 70 Európanov (z toho 44 Talianov, 10 Francúzov, 5 Španielov, 3 Briti, 1 Nemec, 1 Belgičan, 1 Poliak, 1 Maďar, 1 Portugalec, 1 Rakúšan a 1 Čech). Z Ameriky boli vymenovaní 6 preláti (z toho 2 z USA, 2 z Kanady, 1 z Brazílie a 1 z Argentíny, pričom v poslednej menovanej krajine išlo o vôbec prvého kardinála). Z Ázie bol kreovaný jeden kardinál zo Sýrie. Hlava Cirkvi nevymenovala žiadnych kardinálov pre Afriku a Oceániu.
Najmladšou vymenovanou osobou bol 41-ročný Portugalec Manuel Gonçalves Cerejeira. Najstarším kreovaným kardinálom sa stal 79-ročný Talian Federico Cattani Amadori. Pápež tiež vymenoval aj jedného československého kardinála českého pôvodu Karla Kašpara. Z krajín okolo Slovenska získali kardinálsky purpur viedenský arcibiskup Theodor kardinál Innitzer, ostrihomský arcibiskup Jusztinián György kardinál Serédi, OSB a poľský prímas a salezián, ctihodný August kardinál Hlond.
Od decembra 1929 sa stal členom kardinálskeho kolégia aj Eugenio kardinál Pacelli, ktorý sa po Piovej smrti stal jeho nástupcom ako Pius XII. Posledným žijúcim kardinálom, ktorého vymenoval pápež Pius XI., bol Manuel Gonçalves kardinál Cerejeira. Skonal 2. augusta 1977, teda 38 rokov po pontifikovej smrti. Pápež sv. Ján Pavol II. vyhlásil kardinála benediktína Alfreda Ildefonsa kardinála za blahoslaveného 12. mája 1996.[2]
Konzistórium 11. decembra 1922
[upraviť | upraviť zdroj]

Achille kardinál Locatelli (1856 – 1935)
Giovanni Vincenzo kardinál Bonzano (1867 – 1927)
Enrique kardinál Reig y Casanova (1858 – 1927)
Alexis-Armand kardinál Charost (1860 – 1930)
Eugenio kardinál Tosi, OSsCA (1864 – 1929)
Stanislas-Arthur-Xavier kardinál Touchet (1842 – 1926)
Giuseppe kardinál Mori (1850 – 1934)
Franziskus kardinál Ehrle, SJ (1845 – 1934)
Konzistórium 23. mája 1923
[upraviť | upraviť zdroj]Giovanni Battista kardinál Nasalli Rocca di Corneliano (1872 – 1952)
Luigi kardinál Sincero (1870 – 1936)
Konzistórium 20. decembra 1923
[upraviť | upraviť zdroj]Konzistórium 24. marca 1924
[upraviť | upraviť zdroj]
Konzistórium 30. marca 1925
[upraviť | upraviť zdroj]Eustaquio kardinál Ilundain y Esteban (1862 – 1937)
Vicente kardinál Casanova y Marzol (1854 – 1930)
Konzistórium 14. decembra 1925
[upraviť | upraviť zdroj]Bonaventura kardinál Cerretti (1872 – 1933)
Enrico kardinál Gasparri (1871 – 1946)
Patrick Joseph kardinál O'Donnell (1856 – 1927)
Alessandro kardinál Verde (1865 – 1958)
Konzistórium 21. júna 1926
[upraviť | upraviť zdroj]Konzistórium 20. decembra 1926
[upraviť | upraviť zdroj]Konzistórium 20. júna 1927
[upraviť | upraviť zdroj]Konzistórium 19. decembra 1927
[upraviť | upraviť zdroj]
Alexis-Henri-Marie kardinál Lépicier, OSM (1863 – 1936)
Félix-Raymond-Marie kardinál Rouleau (1866 – 1931)
Pedro kardinál Segura y Sáenz (1880 – 1957)
Charles-Henri-Joseph kardinál Binet (1869 – 1936)
Jusztinián György kardinál Serédi, OSB (1884 – 1945)
Konzistórium 15. júla 1929
[upraviť | upraviť zdroj]
Konzistórium 16. decembra 1929
[upraviť | upraviť zdroj]Manuel Gonçalves kardinál Cerejeira (1888 – 1977)
Eugenio kardinál Pacelli (1876 – 1958), neskôr pápež Pius XII.
Luigi kardinál Lavitrano (1874 – 1950)
Carlo Dalmazio kardinál Minoretti (1861 – 1938)
Joseph kardinál MacRory (1861 – 1945)
Jean kardinál Verdier, PSS (1864 – 1940)
Konzistórium 30. júna 1930
[upraviť | upraviť zdroj]
Sebastião Leme da Silveira kardinál Cintra (1882 – 1942)
Francesco Marchetti kardinál Selvaggiani (1871 – 1951)
Raffaele Carlo kardinál Rossi, OCD (1876 – 1948)
Giulio kardinál Serafini (1867 – 1938)
Achille kardinál Liénart (1884 – 1973)
Konzistórium 13. marca 1933
[upraviť | upraviť zdroj]Angelo Maria kardinál Dolci (1867 – 1939)
Pietro Fumasoni kardinál Biondi (1872 – 1960)
Federico kardinál Tedeschini (1873 – 1959) in pectore, zverejnený 16. decembra 1935
Maurilio kardinál Fossati, OSsGCN (1876 – 1965)
Carlo kardinál Salotti (1870 – 1947) in pectore, zverejnený 16. decembra 1935
Jean-Marie-Rodrigue kardinál Villeneuve, OMI (1883 – 1947)
Elia Dalla kardinál Costa (1872 – 1961)
Theodor kardinál Innitzer (1875 – 1955)
Konzistórium 16. decembra 1935
[upraviť | upraviť zdroj]

Ignace Gabriel kardinál Tappouni (1879 – 1968)
Enrico kardinál Sibilia (1861 – 1948)
Francesco kardinál Marmaggi (1870 – 1949)
Luigi kardinál Maglione (1877 – 1944)
Carlo kardinál Cremonesi (1866 – 1943)
Alfred-Henri-Marie kardinál Baudrillart, CO (1859 – 1942)
Emmanuel-Célestin kardinál Suhard (1874 – 1949)
Karel kardinál Kašpar (1870 – 1941)
Santiago Luis kardinál Copello (1880 – 1967)
Isidro kardinál Gomá y Tomás (1869 – 1940)
Camillo Caccia kardinál Dominioni (1877 – 1946)
Nicola kardinál Canali (1874 – 1961)
Domenico kardinál Jorio (1867 – 1954)
Vincenzo kardinál La Puma (1874 – 1943)
Federico Cattani kardinál Amadori (1856 – 1943)
Massimo kardinál Massimi (1877 – 1954)
Domenico kardinál Mariani (1863 – 1939)
Pietro kardinál Boetto, SJ (1871 – 1946)
Konzistórium 15. júna 1936
[upraviť | upraviť zdroj]Giovanni kardinál Mercati (1866 – 1957)
Eugène-Gabriel-Gervais-Laurent kardinál Tisserant (1884 – 1972)
Konzistórium 13. decembra 1937
[upraviť | upraviť zdroj]Adeodato Giovanni kardinál Piazza, OCD (1884 – 1957)
Ermenegildo kardinál Pellegrinetti (1876 – 1943)
Arthur kardinál Hinsley (1865 – 1943)
Giuseppe kardinál Pizzardo (1877 – 1970)
Pierre-Marie kardinál Gerlier (1880 – 1965)
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Pope Pius XI (Ambrogio Damiano Achille Ratti) [Catholic-Hierarchy] [online]. www.catholic-hierarchy.org, [cit. 2024-10-03]. Dostupné online.
- ↑ Bl. Ildefonso (Alfred Aloisius) Cardinal Schuster [Catholic-Hierarchy] [online]. www.catholic-hierarchy.org, [cit. 2024-10-04]. Dostupné online.
Pozri aj
[upraviť | upraviť zdroj]- Zoznam žijúcich kardinálov
- Zoznam kardinálov vymenovaných Benediktom XV. (predchodcom)
- Zoznam kardinálov vymenovaných Piom XII. (nástupcom)
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]Commons ponúka multimediálne súbory na tému Zoznam kardinálov vymenovaných Piom XI.
Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov Seznam kardinálů jmenovaných Piem XI. na českej Wikipédii a Cardinals created by Pius XI na anglickej Wikipédii.