Zoznam signatárov Martinskej deklarácie

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání

Toto je pokus o rekonštrukciu zoznamu signatárov, ktorí 30. októbra 1918 Martinskú deklaráciu podpísali. Ich počet uvádza [1] ako „okolo 200“. Iný zdroj [2] odvolávajúc sa [3] uvádza 60-70 osôb (časť zo 103 podpisov bola údajne zozbieraná dodatočne). Zo 103 signatárov bolo z Turčianskej stolice 55, z Liptovskej 16, z Nitrianskej 11, z Prešporskej 7, z Trenčianskej 5, z Oravskej 3, z Abovskej 2 a po jednom z Hontianskej, Gemerskej a Zvolenskej stolice, sedem stolíc na zhromaždení nebolo zastúpených, príslušnosť jedného signatára je neznáma. Kontroverzný historik M.S. Ďurica v [4] uvádza nasledovné počty: 101 účastníkov, z toho 31 z Turč. Sv. Martina. 95 účastníkov bolo údajne evanjelického vyznania. V [5] sa o počte signatárov dočítame: „...sa ukázalo, že do Turčianskeho Svätého Martina prišlo oveľa viac ľudí, než ich pozvali.“

Deklaranti[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Ľudovít Bazovský, advokát a politik (Lučenec)
  2. Metod Bella, ev. teológ, právnik a politik
  3. Igor Beniač, právnik
  4. Emil Beňo
  5. Gustáv Adolf Bežo, typograf (Trnava)
  6. Pavel Blaho, lekár, publicista a politik
  7. Jozef Bránecký, roľník (Skalica)
  8. Ján Burjan, architekt a politik
  9. Mikuláš Čajda, úradník (Turč. Sv. Martin)
  10. Vladimír Pavel Čobrda, evanjelický farár a generálny biskup
  11. Ivan Dérer, advokát, politik a novinár
  12. Ján Duchaj, člen Slovenskej národnej strany (* 12.3.1869 – † 2.4.1954)
  13. Matúš Dula, advokát, predseda Slovenskej národnej strany (Turč. Sv. Martin)
  14. Igor Dula, lekár (syn Matúša Dulu, Ružomberok)
  15. Jozef Gašparík-Leštinský, spisovateľ (* 10.2.1861, Leštiny – † 4.6.1931, Martin)
  16. Jozef Hanzalík, novinár
  17. Ján Hlavaj, staviteľ (Turč. Sv. Martin)
  18. Andrej Hlinka, rímskokatolícky kňaz (Ružomberok)
  19. Adolf Horváth, robotník, člen Soc.dem.strany Uhorska (* 8.5.1879 – † 10.6.1934) (Košice)
  20. Cyril Horváth, právnik a národovec
  21. Fedor Houdek, obchodník (Ružomberok)
  22. Ján Hvizdák, kupec (Turč. Sv. Martin)
  23. Milan Ivanka, advokát (* 25.10.1876, Martin – † 26.8.1950, Bratislava)
  24. Ján Janček st., továrnik (Ružomberok)
  25. Juraj Janoška, evanjelický kňaz, biskup, pedagóg, literárny kritik, redaktor, predseda MS (* 25.12.1856 Dolný Kubín – † 27.1.1930, Lipt. Sv. Mikuláš) (Lipt. Sv. Mikuláš)
  26. Fedor Jesenský, úradník (* 22.4.1877 – † 24.9.1958) (Turč. Sv. Martin)
  27. Ferdinand Juriga, politik, publicista, katolícky kňaz (* 12.10.1874 Gbely – † 23.11.1950 Bratislava) (Gbely)
  28. Ondrej Jusko
  29. Karol Kmeťko, arcibiskup, budovateľ cirkevného školstva, náboženský spisovateľ (* Veľké Držkovce – † 22.12.1948, Nitra)
  30. Štefan Krčméry, básnik, literárny historik a kritik, publicista, prekladateľ
  31. Cyril Kresák, riaditeľ banky (* 25.4.1863, Dolný Kubín – † 1945, Senica)(Senica)
  32. Svetozár Kresák, univerzitný poslucháč (* 6.2.1893, Senica - 19.12.1966, Bratislava) (Senica)
  33. Ján Krivoš, veľkoobchodník (Ružomberok)
  34. Miloš Lacko, továrnik (Lipt. Sv. Mikuláš)
  35. Emanuel Lehocký, redaktor Robotníckych novín, člen Soc.dem.strany Uhorska (* 4.1.1876, Osuské – † 24.9.1930)(Bratislava)
  36. Vladimír Makovický, člen užšieho vedenia SNR
  37. Rudolf Markovič, právnik
  38. Ján Maršalko, člen Soc.dem.strany Uhorska (Lipt. Mikuláš)
  39. Karol Anton Medvecký, kat. kňaz, historik, etnograf, politik (Bacúrovo)
  40. Juraj Mičura, advokát (strýko Martina Mičuru, Veľká Bytča)
  41. Martin Mičura, advokát
  42. Štefan Mnoheľ, kat. kňaz
  43. Ľudovít Okánik, kat. kňaz
  44. Iľja Paulíny-Tóth, lekár (* 27.12.1896 – † 12.02.1965)
  45. Miloš Petrikovich, úradník, člen Slovenskej národnej strany (* 10.1.1880 – † 1.6.1969)
  46. Štefan Priekopa, lekár (Turč. Sv. Martin)
  47. Jaroslav Ruppeldt
  48. Ján Ružiak
  49. Ján Slávik, ev. kňaz, historik, cirkevný hodnostár, zakladateľ Slov. nár. múzea, člen výboru MS (* Dačov Lom – † 8.2.1934, Banská Bystrica)
  50. Juraj Slávik, politik, diplomat, spisovateľ a prekladateľ
  51. Emil Stodola, politik a právnik
  52. Kornel Stodola, politik a národohospodár
  53. Ján Straka, úradník (Turč. Sv. Martin)
  54. Štefan Šaško, ev. farár (Leštiny)
  55. Gustáv Šimko, mešťan (Turč. Sv. Martin)
  56. Ľudovít Šimko, lekár, (* 6.9.1859, Martin – † 13.8.1945, Senica)
  57. Oto Škrovina, ev. farár (* 18.11.1877 – † 14.5.1939) (Turč. Sv. Martin)
  58. Karol Štúr, právnik a evanjelický kňaz
  59. Dušan Šulc, správca kníhtlačiarne (Ružomberok)
  60. Ivan Thurzo, bankový úradník (* 28.2.1882 – † 1.9.1964) (Turč. Sv. Martin)
  61. Ivan Trnovský, obchodník, organizátor obchodu s remeňom na Slovensku (* 10.6.1873 – † 4.1.1949, Martin)
  62. Ján Vanovič, advokát, od 18.2.1919 poslanec Revolučného Národného zhromaždenia (* 24.12.1856 – † 4.9.1942)
  63. Ján Vojtaššák, katolícky kňaz (* 14.11.1877 – † 4.8.1965)
  64. Samuel Zoch, ev.farár (* 18.12.1882 – † 4.1.1928) (Modra)
  65. Milan Žuffa, chemický inžinier, podnikateľ a politík

Členovia Slovenskej národnej rady[upraviť | upraviť zdroj]

Na popoludňajšom zhromaždení 30.októbra 1918 boli do SNR zvolení:

  1. Ľudovít Bazovský
  2. Jozef Bránecký (zvolený namiesto navrhovaného Ľ. Okánika)
  3. Metod Bella
  4. Pavel Blaho
  5. Matúš Dula
  6. Andrej Hlinka
  7. Adolf Horváth
  8. Ferdinand Juriga
  9. Cyril Kresák
  10. Emanuel Lehocký
  11. Vladimír Makovický
  12. Ján Maršalko
  13. Karol Anton Medvecký
  14. Ján Ružiak
  15. Emil Stodola
  16. Kornel Stodola
  17. Ľudovít Šimko
  18. Vavro Šrobár
  19. Ján Vanovič
  20. Milan Žuffa

Členovia Výkonného výboru SNR[upraviť | upraviť zdroj]

V závere popoludňajšieho zhromaždenia počas prestávky si SNR zvolila svoj výkonný výbor:

  1. Ľudovít Bazovský
  2. Metod Bella
  3. Matúš Dula
  4. Andrej Hlinka
  5. Ferdinand Juriga
  6. Emanuel Lehocký
  7. Vladimír Makovický
  8. Ján Ružiak
  9. Emil Stodola
  10. Kornel Stodola
  11. Vavro Šrobár
  12. Samuel Zoch

Poznámka[upraviť | upraviť zdroj]

  • Milan Hodža deklaráciu nepodpísal, do Martina dorazil až 30.októbra večer. Informácie o dodatočných zmenách v texte deklarácie, ktoré boli vykonané z jeho podnetu, prenikli na verejnosť po ich uverejnení v týždenníku Slovák 5. februára 1922.
  • Vavro Šrobár sa v Martine v tom čase nenachádzal, po prepustení z uhorského väzenia odcestoval do Prahy.

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • [1] Dušan Kováč a kol. Muži Deklarácie (Osveta Martin 1991)
  • [2] Károly Kollányi, Kárpáti trilógia (Pomáz 2005) str. 200 - 201
  • [3] Lajos Steier, Ungarns Vergewaltigung (Zürich, Leipzig, Wien 1929) str. 556, 666
  • [4] Milan S. Ďurica, Dejiny Slovenska a Slovákov (Slov. pedagogické nakladateľstvo Brat. 1995) str. 104
  • [5] Václav Čada, Rok 1918 (Obzor Brat. 1988), str. 215
  • [6] Eduard Nižňanský a kol., Kto bol kto za I. ČSR (Vydavateľstvo Q111, Brat. 1993)
  • [7] Marián Hronský, Slovensko pri zrode Československa (Pravda Brat. 1987)
  • [8] Leonard Bianchi a kol., Dejiny štátu a práva na území Československa v období kapitalizmu II. 1918-1945 (SAV Brat. 1973)
  • [9] Martin Grečo, Martinská deklarácia (Nákladom ústrednej správy Slovenskej ligy Brat. 1939)
  • [10] Slovensko v Československu 1918-1939 Ed. Milan Zemko, Valerián Bystrický (Veda Brat. 2004)