Zupča

Župča alebo Župč je bývalá osada na Slovensku, ktorá ležala medzi dnešnou Gečou a Hornádom.

Dejiny

O počiatkoch osady Zupča pozri aj Geča. Podľa novozakladajúcej listiny jasovského prepoštstva z r. 1255 knieža Koloman daroval už pred tatárskym vpádom zem Geču (terra Jecbe) jasovskému prepoštstvu. Podotkli sme tiež, že tu muselo ísť len o darovanie čiastky zeme Geče a to tej, ktorá vystupuje v dokladoch od roku 1261 ako terra a possessio Supch, Supcha, teda Župč, Župča a ktorá ležala medzi dnešnou dedinou Gečou a riekou Hornádom. Držitelia vlastnej dediny Geče Sepus (Scepus), syn Jacinta, Demeter, syn Domu, a Gallus, syn Marcela z Geče zabrali však túto zem Supch a pripojili ju k vlastnej zemi (dedine) Geči, z čoho vznikli medzi dvoma stranami spory.

Štefan V. ml. kráľ roku 1261 prisudzuje v tomto spore zem Supch jasovskému kláštoru a kráľ Belo IV. nariaďuje potom 1. augusta 1263 jágerskej kapitule, aby uskutočnila obchôdzku hraníc tohto majetku (possessio) Supch a hranice jeho mali byť označené tak zo strany dediny Geče, ako aj zo strany ostatných susedov. Jágerská kapitula v zmysle kráľovského mandátu uskutočnila obchôdzku hraníc tohto majetku, ako sa o tom dozvedáme z listiny kapituly zo 17. augusta 1263, a hranice opatrila chotárnymi medzníkmi, najmä voči dedine Geči a odovzdala túto zem kláštoru. Z opisu hraníc tohto majetku Zupč, Župča (possesio Supch, Supcha) vidieť jasne, že ležala medzi dedinou Gečou a riekou Hornád. Túto listinu jágerskej kapituly kráľ Belo IV. potvrdzuje dňa 12. marca 1264.

Zupč(a) je v ďalšom období skutočne v rukách jasovského prepoštstva. Roku 1284 bola uskutočnená reambulácia hraníc tohto majetku Zurč (possesio Supch), ktorý ležal naproti Myšli (in opposito possessionis ecclesie de Mysle. . .).

Roku 1286 však došlo zasa k sporu o túto osadu (majetok) medzi prepoštstvom jasovským a opátom z Krásnej nad Hornádom. Opát z Krásnej nad Hornádom v tomto spore tvrdil, že táto osada (possesio Supch) pod názvom Apati (Apaty) prináleží jeho opátstvu, kým jasovský prepošt zasa tvrdil, že patrí jasovskému prepoštstvu a preukázal sa o nej aj listinami. Spor vyhral jasovský prepošt. Zupča sa tu uvádza ako osada ležiaca pri rieke Hornád. V listine je to uvedené slovami „... ipsam possessionem Supch iuxta fluvium Hernad in comitatu Novi Castri existentem, . . .“

Roku 1341 došlo opäť k sporu o túto osadu, ktorú zabralo opátstvo v Krásnej nad Hornádom. Došlo k inkvizícii vo veci tohto majetku, v ktorej sa uvádza, že majetok a dedinu, ktorú opát a konvent z Krásnej nad Hornádom držal zabratú pod menom Apathy, od nepamäti bola nazývaná Supch a od dediny Geča bola oddelená a vždy patrila jasovskému kláštoru.

V faksimile listiny, ktorá je uložená v Rádovom archíve prepošstva v Jasove je to uvedené takto “... quod possesionem et villám, quam abbas et conventus ecclesiae de Sceplak sub nomine Apathy dicta occupatam possideret, ab antiquo Supch ipsa possessio et villa fuisset nominata et a possessione Gecche scparata et semper ad monasterium de Jazow pertinuisset et deberet pertineri ..." .

Zem Zupč(a) bola teda už v druhej polovici 13. storočia silne osídlená, a preto sa dôsledne uvádza ako possesio, ba roku 1341 aj výslovne ako villa.

Roku 1343 došlo pred Spišskou Kapitulou k dohode (concordia) o tomto majetku Zupč (possesio Supch), ktorou sa ho opát z Krásnej nad Hornádom (de Sceplak) vzdal v prospech jasovského prepoštstva. Aj roku 1407 sa uvádza tento majetok Supch ako vlastníctvo jasovského prepoštstva. Za portálneho súpisu roku 1427 vystupuje pod menom Apathy a patrila prepoštstvu v Jasove. V Zupči bolo roku 1427 8 port, teda bola to vtedy pomerne dosť zaľudnená dedina, ale po roku 1427 postupne upadla.

V ďalšom období v portálnom súpise z roku 1553 sa už Zupč(a) neuvádza, keďže tam zaiste nebolo nijakých port a v súpisoch zo16.-17. storočia sa už neuvádza ako dedina. V 18. a19. storočí vystupuje ako majer pod menom Zsupapáti, a to až do roku 1919 (podľa sčítania ľudu z roku 1919).

Župča takisto ako aj Geča bola v rokoch 1938 až 1945 v čase druhej svetovej vojny na základe Trijanonského dohovoru pričlenená k Maďarsku.

Názvy

Zupč(a) sa v dokladoch uvádza takto:

• roku 1261 terra Supch,
• roku 1263 possesio Supch, Supcha,
• roku 1284 possesio Supch,
• roku 1286 possesio Supch, Apati (Apaty),
• roku 1341 possesio, villa Supch,
• roku 1343 possesio Supch, possesio Supch et non Apaty vocatam,
• roku 1407 Supch,
• roku 1427 Apathy,
• roku 1453 Sup al. nom. Apathy,
• roku 1808 Lipszky uvádza majer (predium) po maďarsky Zsúp-Apáthi,
• roku 1913 po maďarsky Zsupapáti ako samota,
• roku 1919 podobne Zsupapáti

Z pôvodného slovenského názvu Zupč(a) sa vyvinul v maďarskej reči názov Zsup, ako sa uvádza už roku 1453, v 19. a 20. storočí sa používa tento názov už v spojení s jeho novším názvom Apáthi, ktorý dedina dostala zo strany opátstva v Krásnej nad Hornádom ako Zsupapáti. Názov Zupč (Zupča) pochádza od slovanského osobného mena Zupč (Zupča), od ktorého pochádza aj názov dediny Zupčany (okr. Prešov).