Zuzana Růžičková

Zuzana Růžičková
Základné informácie
Popis umelca	česká čembalistka, klaviristka
Narodenie	14. január 1927; Plzeň, Československo
Úmrtie	27. september 2017 (90 rokov); Praha, Česko
Žáner	klasická hudba
Hrá na nástrojoch	klavír, čembalo
Webstránka	jsebestyen.org
	Hudobný portál; Biografický portál

Zuzana Růžičková, vydatá Kalabisová ( 14. január 1927 Plzeň - 27. september 2017 Praha), bola česká klaviristka, čembalistka a hudobná pedagogička, manželka hudobného skladateľa Viktora Kalabisa.

Život[upraviť | upraviť zdroj]

Zuzana Růžičková sa narodila v Plzni, kde získala aj svoje prvé hudobné vzdelanie u Marie Provazníkovej-Šaškovej. Hre na klavír sa venovala do roku 1942, kedy bola deportovaná do koncentračného tábora Terezín, následne do Osvienčimu a Bergen-Belsenu . Už za svojho pobytu v Terezíne sa tu zoznámila s väznenými hudobníkmi, okrem iného tiež s operným spevákom Karlom Bermanom či Gideonom Kleinom. V koncentračnom tábore ochorela škvrnitým týfusom, z ktorého sa po oslobodení dlhodobo liečila, preto sa do Plzne vrátila až v auguste 1945. Tvrdou prácou v pracovnom tábore mala zničené ruky, napriek tomu však v septembri 1945 nastúpila do hudobnej školy. Jej učiteľom v Plzni bol Bohdan Gsölhofer, riaditeľ hudobnej školy, kde v rokoch 1945 až 1947 študovala. V roku 1947 tu Zuzana Růžičková vystúpila na akreditačnom koncerte, ktorým sa mestská hudobná škola uchádzala o štatút konzervatória, a preto tu vystupovali jej najlepší žiaci. Na budove súčasného Konzervatória Plzeň, v ktorom čembalistka Zuzana Růžičková začala svoju dlhú umeleckú kariéru, bola v januári 2019 odhalená pamätná doska. Autorom dosky je klatovský sochár Václav Fiala a zdobí ju reliéf klaviatúry.

Zuzana Růžičková cvičila hru na klavír aj 12 hodín denne a každé dva mesiace robila postupové skúšky do ďalšieho ročníka. Čembalo nebolo v tú dobu považované za rovnocenný nástroj s klavírom. Úspešne zložila prijímacie skúšky na AMU a už počas štúdií prešla k štúdiu čembalá. Od roku 1947 až do roku 1951 študovala hru na klavír a čembalo na pražskej AMU. V roku 1956 zvíťazila na medzinárodnej čembalovej súťaži v Mníchove, potom študovala hru na čembalo v Paríži u švajčiarskej profesorky Marguerite Roesgen-Championové.

Bola známa predovšetkým ako výborná interpretka hudobného diela Johanna Sebastina Bacha, na svojom konte mala viac ako 35 dlhohrajúcich platní. Ako prvá na svete natočila kompletnú Bachovu tvorbu pre klávesové nástroje. Záznam z rokov 1965 až 1975 bol oslavovaný pre svoj rozsah, majstrovstvo a originalitu. Sama Zuzana Růžičková v rozhovoroch uvádzala, že k Bachovi mala veľmi silný vzťah. Papierik s jeho skladbou držala v ruke, keď prišla do koncentračného tábora v Osvienčime. Jej dlhoročná celosvetová koncertná aktivita jej priniesla aj prezývku prvá dáma čembala.

V rokoch 1979 až 1990 bola Zuzana Růžičková sólistkou Českej filharmónie. Získala mnoho ocenení: napríklad v roku 2003 dostala od prezidenta medailu Za zásluhy II. stupňa či francúzsky titul Rytiera umenia a literatúry.

Umelkyňa sa preslávila nielen ako čembalistka, ale aj ako pedagogička. Na pražskej AMU u profesorky Růžičkovej študovala hru na čembalo aj profesorka plzenského konzervatória a čembalistka Alena Tichá a Miroslav Brejcha, riaditeľ tohto konzervatória.

V decembri 1952 sa Zuzana Růžičková vydala za hudobného skladateľa Viktora Kalabisa, s ktorým žila v Jindřichovom Hradci.

Zuzana Růžičková zomrela 27. septembra 2017. Je pochovaná na vinohradskom cintoríne.

Biografia[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 2004 vydala spoločne s Máriou Kulijevičovou svoju spomienkovú knihu Královna čembala.
Wendy Holden: Sto zázraků: Z koncentračních táborů na mezinárodní koncertní pódia, 2019