Zváranie plameňom

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Kyslíkovo-acetylénová súprava na zváranie plameňom (Autogén)

Zváranie plameňom alebo zastarane autogénne zváranie je druh zvárania, pri ktorom sa základný aj prídavný materiál na mieste budúceho spoja zohrieva a zataví plameňom vysokej teploty, ktorý sa získa spaľovaním zmesi horľavého plynu s kyslíkom (najčastejšie acetylén). Prídavný materiál má zvyčajne tvar drôtu a po roztavení sa zlieva so základným materiálom. Niekedy sa utvára zvarový spoj i bez prídavného materiálu.

Spaľovanie kyslíkovo-acetylénového plameňa prebieha vo dvoch fázach. V prvej fáze sa acetylén spaľuje s kyslíkom na kysličník uhoľnatý a vodík podľa rovnice:
C2H2 + 2 O = 2 CO + H2 + 5050 kcal/m3
v druhej fáze spaľovanie prebieha vo vonkajšom plameni žltkastej až namodrastej farby. Potrebný kyslík berie plameň zo vzduchu (má oxidačný účinok). Spaľovanie prebieha podľa vzťahu:
2 CO + H2 = 2 CO2 + H2O + 6450 kcal/m3
Súčet teplôt z obidvoch fáz spaľovania dáva výhrevnosť acetylénu – 11 500 kcal/m3.
Zloženie zmesi kyslíka a acetylénu určuje druh plameňa (obrázok).
Spaľovanie kyslíkovo-vodíkového plameňa prebieha takisto v dvoch fázach. V prvej fáze:
4 H2 + O2 = 2 H2 + 2 H2O + 1300 kcal/m3
v druhej fáze odoberá plameň potrebný kyslík zo vzduchu:
2 H2 + 2 H2O + O2 = 4 H2O +1270 kcal/m3
Používa sa väčšinou na zváranie farebných a ľahkých kovov.

Pri zváraní plameňom sa používajú dva základné spôsoby zvárania, ktoré uplatňujeme pri zváraní v rôznych polohách:

a) zváranie dopredu
b) zváranie dozadu

Pri zváraní dopredu postupuje prídavný materiál v smere zvárania pred horákom. Plameň zahrieva najmä zvarové plochy a nechráni hotový zvar ani koreň zvaru pred prístupom vzduchu. Zvar rýchlo chladne, a preto má horšie mechanické vlastnosti. Používa sa pri zváraní oceľových plechov do hrúbky 4 mm a kovov s pomaly tečúcim kúpeľom (ľahké a farebné kovy a i.).
Pri zváraní dozadu postupuje prídavný materiál v smere zvárania za horákom. Zvárač môže sledovať kúpeľ, čo zaručuje výbornú kvalitu zvaru. Plameň chráni vonkajšou redukčnou oblasťou zvar pred prístupom vzduchu a oxidáciou. Zvar pomalšie chladne, zmenšuje sa pnutie a deformácia, a tým sa dosahujú dobré mechanické vlastnosti zvaru. Tento spôsob zvárania sa používa na oceľové plechy hrubšie ako 4 mm a kovy s rýchlo tečúcim kúpeľom.
Polohu zvárania určuje umiestnenie zvaru na výrobku a spôsob otáčania zváraného predmetu pri zváraní. Rozoznávame tieto polohy: poloha vodorovná zhora, zvislá poloha, vodorovný zvar na zvislej stene a poloha nad hlavou.
Naváranie sa v strojárstve dnes už často nepoužíva, a to jednak pri úprave povrchov dôležitých súčiastok, jednak pri oprave funkčných hrán a plôch strojov, nástrojov a pod. Návarom sa zvyšuje aj odolnosť proti opotrebeniu, korózii a tepelnej únave.

Výhody:

  • operatívnosť (proces nevyžaduje zdroj elektrického prúdu)
  • technológia vhodná pre opravárenskú činnosť
  • vhodnosť technologického využitia pre tvrdé spájkovanie a rezanie
  • dostupnosť

Nevýhody:

  • vysoký tepelný príkon, t. j. širšie teplom ovplyvnená oblasť základného materiálu /TOO/
  • dlhšie časy zvárania
  • väčšia náchylnosť k tvorbe chýb ako napr. studený spoj

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]