Zvláštny oddiel z.b.V. 27

	Zvláštny oddiel z.b.V. 27
Krajina	Nemecká ríša
Vznik	september 1944
Zánik	apríl 1945
Typ	Oddiel na zvláštne použitie, nem. Sonderkommando zur besonderen Verwendung
Posádka	sídlo štábu postupne Kežmarok, Prešov, Tatranská Lomnica, Kežmarok, Ružomberok, Žilina, Kopřivnice, Nový Jičín
Velitelia	31. august – 25. september SS Sturmbannführer Walter Liska,; 25. september – 28. október SS Obersturmbannführer Ludwig Teichmann,; 28. október – apríl 1945 SS Obersturmbannführer Karl Hermann Rabe
Nadradené jednotky	Einsatzgruppe H
Účasť
Vojny	Druhá svetová vojna; Slovenské národné povstanie
Bitky	Tokajícka tragédia, vypálenie obce Vinné, popravy zajatých partizánov v Michalovciach, represálie v Ružomberku

Zvláštny oddiel z.b.V. 27, alebo aj oddiel na zvláštne použitie 27, nem. Sonderkommando zur besonderen Verwendung 27 bola špeciálna úderná nemecká protipartizánska prepadová jednotka SD a SIPO pôsobiaca v septembri 1944 až januári 1945 na východnom Slovenska, od konca januára na strednom Slovensku, v apríli na Morave. Bol zodpovedný za likvidačné protipartizánske akcie, často ukončené vypálením dedín a vraždením civilného obyvateľstva (Tokajík, Vinné, Michalovce).^[2]

História jednotky

Zvláštny oddiel z.b.V. 27 bola špeciálna úderná protipartizánska prepadová jednotka SD a SIPO nasadená na pacifikáciu východného Slovenska. Podliehala ústredni Einsatzgruppe H v Krakove a neskôr osobne Josefovi Witiskovi. V septembri 1944 až decembri 1945 sídlil štáb komanda v Prešove, oporné body malo v Michalovciach, Bardejove, Spišskej Novej Vsi, Poprade, Kežmarku, Levoči a Starej Ľubovni. Trestné oddiely komanda spolu s jednotkami SS a príslušníkmi Wehrmachtu vyrážali na protipartizánske akcie, často ukončené vypálením dedín, ako napríklad v Slanských vrchoch a Čergove, na Ondavskej vrchovine a vo Vihorlate, a vraždením civilného obyvateľstva. Oddielu sa pripisuje 275 zavraždených osôb a 36 masových hrobov,^[2] okrem iného účasť na vypálení Vinného 30. októbra 1944, poprava 25 partizánov a civilistov na Bielej Hore v Michalovciach v novembri 1944, zodpovednosť za tokajícku tragédiu 19. novembra, vypálenie Závady (zhorelo 70 domov a 69 hospodárskych budov) 21. novembra 1944, 24. novembra 1944 vypálenie Vyšnej Sitnice (80 domov a 80 hosp. budov) a 28. novembra Brusnice (zhorelo 70 domov a 69 hosp. budov).^[2] Popravy sa uskutočňovali v Ľubici, Kežmarku, Spišskej Novej Vsi, na hrade v Starej Ľubovni, v obci Marhaň.^[1]^:31

Koncom januára 1945 sa komando presunulo na stredné Slovensko a pokračovalo vo svojej činnosti z novozriadených oporných bodov v Ružomberku a Trstenej, neskôr v Žiline a Čadci. Tu neďaleko obce Lúčky zavraždili príslušníci tejto jednotky 2. februára 1945 13 väzňov z väznice Krajského súdu v Ružomberku. Vo svojich zločinoch pokračovali v Liptovskej Lúžnej, kde zavraždili 9. februára 1945 9 občanov a 2 partizánov, v Hubovej, kde 2. marca 1945 zavraždili 8 partizánov z Lúčok, v Liptovskej Osade 28. marca 1945 vypálili 15 domov a zastrelili 3 občanov. Príslušníci trestnej expedičnej jednotky SS vypálili 24. marca 1945 v obci Ľubeľa 13 domov s hosp. budovami, zavraždili 4 osoby a 8 ďalších ťažko zranili. Okrem toho vraždili v Motyčkách rasovo prenasledované osoby.^[2]

V apríli sa jednotka presunula na územie Protektorátu Čechy a Morava.^[1]^:32

Referencie

1 2 3 MANIAK, Marcel. Navždy zapísané krvou. 1.. vyd. Poprad : TabitaArt, 2024. ISBN 978-80-973804-4-1.
1 2 3 4 Plevza, Viliam, ed. (1984), „Sonderkommando Zb V 27“, Dejiny Slovenského národného povstania 1944, 5. zväzok, Encyklopédia odboja a SNP (1. vyd.), Bratislava: Nakladateľstvo Pravda, str. 507

[Maniak-1] 1 2 3 MANIAK, Marcel. Navždy zapísané krvou. 1.. vyd. Poprad : TabitaArt, 2024. ISBN 978-80-973804-4-1.

[PlevzaZbV27-2] 1 2 3 4 Plevza, Viliam, ed. (1984), „Sonderkommando Zb V 27“, Dejiny Slovenského národného povstania 1944, 5. zväzok, Encyklopédia odboja a SNP (1. vyd.), Bratislava: Nakladateľstvo Pravda, str. 507

[1]

[2]