Zvláštny oddiel z.b.V. 27
| Zvláštny oddiel z.b.V. 27 | |
| Krajina | |
|---|---|
| Vznik | september 1944 |
| Zánik | apríl 1945 |
| Typ | Oddiel na zvláštne použitie, nem. Sonderkommando zur besonderen Verwendung |
| Posádka | sídlo štábu postupne Kežmarok, Prešov, Tatranská Lomnica, Kežmarok, Ružomberok, Žilina, Kopřivnice, Nový Jičín |
| Velitelia | 31. august – 25. september SS Sturmbannführer Walter Liska, 25. september – 28. október SS Obersturmbannführer Ludwig Teichmann, 28. október – apríl 1945 SS Obersturmbannführer Karl Hermann Rabe[1]:31 |
| Nadradené jednotky | Einsatzgruppe H |
| Účasť | |
| Vojny | Druhá svetová vojna Slovenské národné povstanie |
| Bitky | Tokajícka tragédia, vypálenie obce Vinné, popravy zajatých partizánov v Michalovciach, represálie v Ružomberku |
Zvláštny oddiel z.b.V. 27, alebo aj oddiel na zvláštne použitie 27, nem. Sonderkommando zur besonderen Verwendung 27 bola špeciálna úderná nemecká protipartizánska prepadová jednotka SD a SIPO pôsobiaca v septembri 1944 až januári 1945 na východnom Slovenska, od konca januára na strednom Slovensku, v apríli na Morave. Bol zodpovedný za likvidačné protipartizánske akcie, často ukončené vypálením dedín a vraždením civilného obyvateľstva (Tokajík, Vinné, Michalovce).[2]
História jednotky
[upraviť | upraviť zdroj]Zvláštny oddiel z.b.V. 27 bola špeciálna úderná protipartizánska prepadová jednotka SD a SIPO nasadená na pacifikáciu východného Slovenska. Podliehala ústredni Einsatzgruppe H v Krakove a neskôr osobne Josefovi Witiskovi. V septembri 1944 až decembri 1945 sídlil štáb komanda v Prešove, oporné body malo v Michalovciach, Bardejove, Spišskej Novej Vsi, Poprade, Kežmarku, Levoči a Starej Ľubovni. Trestné oddiely komanda spolu s jednotkami SS a príslušníkmi Wehrmachtu vyrážali na protipartizánske akcie, často ukončené vypálením dedín, ako napríklad v Slanských vrchoch a Čergove, na Ondavskej vrchovine a vo Vihorlate, a vraždením civilného obyvateľstva. Oddielu sa pripisuje 275 zavraždených osôb a 36 masových hrobov,[2] okrem iného účasť na vypálení Vinného 30. októbra 1944, poprava 25 partizánov a civilistov na Bielej Hore v Michalovciach v novembri 1944, zodpovednosť za tokajícku tragédiu 19. novembra, vypálenie Závady (zhorelo 70 domov a 69 hospodárskych budov) 21. novembra 1944, 24. novembra 1944 vypálenie Vyšnej Sitnice (80 domov a 80 hosp. budov) a 28. novembra Brusnice (zhorelo 70 domov a 69 hosp. budov).[2] Popravy sa uskutočňovali v Ľubici, Kežmarku, Spišskej Novej Vsi, na hrade v Starej Ľubovni, v obci Marhaň.[1]:31
Koncom januára 1945 sa komando presunulo na stredné Slovensko a pokračovalo vo svojej činnosti z novozriadených oporných bodov v Ružomberku a Trstenej, neskôr v Žiline a Čadci. Tu neďaleko obce Lúčky zavraždili príslušníci tejto jednotky 2. februára 1945 13 väzňov z väznice Krajského súdu v Ružomberku. Vo svojich zločinoch pokračovali v Liptovskej Lúžnej, kde zavraždili 9. februára 1945 9 občanov a 2 partizánov, v Hubovej, kde 2. marca 1945 zavraždili 8 partizánov z Lúčok, v Liptovskej Osade 28. marca 1945 vypálili 15 domov a zastrelili 3 občanov. Príslušníci trestnej expedičnej jednotky SS vypálili 24. marca 1945 v obci Ľubeľa 13 domov s hosp. budovami, zavraždili 4 osoby a 8 ďalších ťažko zranili. Okrem toho vraždili v Motyčkách rasovo prenasledované osoby.[2]
V apríli sa jednotka presunula na územie Protektorátu Čechy a Morava.[1]:32
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- 1 2 3 MANIAK, Marcel. Navždy zapísané krvou. 1.. vyd. Poprad : TabitaArt, 2024. ISBN 978-80-973804-4-1.
- 1 2 3 4 Plevza, Viliam, ed. (1984), „Sonderkommando Zb V 27“, Dejiny Slovenského národného povstania 1944, 5. zväzok, Encyklopédia odboja a SNP (1. vyd.), Bratislava: Nakladateľstvo Pravda, str. 507