Léto
Léto alebo Létó (2. pád Léty alebo neskl.; po starogrécky Létó; lat. Lato alebo Latona) je dcéra Titana Koia a jeho ženy Foiby, matka Diových detí Apolóna a Artemidy. Kruto sa pomstila Niobe za jej vyvyšovanie sa nad ňou. Je to bohyňa plodnosti.
Podľa gréckej mytológie je kráľ bohov Zeus otcom jej dvojčiat[1], Apolóna a Artemidy, ktoré Léto počala po tom, čo jej krása náhodou upútala Diovu pozornosť. Klasické grécke mýty zaznamenávajú len málo o Léto samotnej okrem jej tehotenstva a hľadania miesta, kde by mohla porodiť Apolóna a Artemidu, keďže Héra, Diova manželka, vo svojej žiarlivosti nariadila všetkým krajinám, aby sa jej vyhýbali a odopreli jej prístrešie.
Héra je tiež tá, ktorá proti Léto poslala obludného Pytóna, obrovského hada, aby ju prenasledoval a ublížil jej. Léto nakoniec našla ostrov Dilos, ktorý nebol spojený s pevninou ani pripevnený k morskému dnu, preto sa nepovažoval za pevninu ani za ostrov a mohla na ňom porodiť.[2] V niektorých príbehoch Héra ďalej trápila Léto tým, že odďaľovala jej pôrod a nechávala Léto niekoľko dní v agónii, kým mohla porodiť dvojčatá, najmä Apolóna. Keď sa Apolón a Artemis narodili a vyrástli, Léto sa stiahla, svoju úlohu už zohrala.
Okrem mýtu o narodení Artemidy a Apolóna sa Léto objavuje aj v ďalších významných mýtoch, zvyčajne tam, kde trestá smrteľníkov za ich pýchu voči nej. Po tom, čo jej a jej deťom niektorí lýkijskí roľníci zabránili napiť sa z fontány, Léto ich všetkých premenila na žaby, ktoré ju obývali.
V príbehu o Niobe sa kráľovná Niobé chváli, že je lepšia matka ako Léto, pretože porodila štrnásť detí, zatiaľ čo ona len dve. Léto požiada svoje dvojčatá, aby ju pomstili, a tie odpovedia tak, že za trest zastrelia všetkých Niobiných synov a dcéry. V inom mýte sa obrovský Tityos pokúsil znásilniť Léto, ale Artemis a Apolón ho zabili. Zvyčajne sa Léto nachádza na Olympe medzi ostatnými bohmi, na mieste vedľa Dia, alebo sprevádza a pomáha svojmu synovi a dcére v ich rôznych snahách.
V antike bola Léto zvyčajne uctievaná v spojení so svojimi dvojčatami, najmä na posvätnom ostrove Dilos, ako kourotrofické božstvo, bohyňa materstva; v Lýkii bola bohyňou matky. V rímskej mytológii je jej ekvivalentom Latona, latinizácia jej mena, ovplyvnená etruskou Letunou. V antickom umení sa zobrazuje ako skromná, zahalená žena v prítomnosti svojich detí a Dia, často pri tom, ako ju unáša Tityos.
Rodostrom[upraviť | upraviť zdroj]
Genealógia bohov Olympu podľa Hésiodovej Teogónie, ak nie je uvedené inak.
| Uranos | Gaia | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Uranove genitálie | Kronos | Rheia | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Zeus | Héra | Poseidón | Hádes | Démétér | Hestia | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| a[3] | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| b[4] | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Ares | Héfaistos | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Metis | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Aténa[5] | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Léto | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Apolón | Artemis | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Maia | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Hermes | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Semelé | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Dionýzos | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Dione | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| a[6] | b[7] | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Afrodita | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ Pindaros dôsledne označuje boha Apolóna a bohyňu Artemis za dvojčatá, kým iné zdroje uvádzajú namiesto toho samostatné miesta narodenia súrodencov.
- ↑ Károly Kerényi notes, The Gods of the Greeks 1951:130
- ↑ Podľa Homéra, Iliada 1.570–579, 14.338, Odysea 8.312
- ↑ Podľa Hésioda, Teogónia 927–929, Héfaistos je len potomkom Héry, bez otca
- ↑ Podľa Hésioda, Teogónia 886–890, z Diových detí s jeho manželkami, Aténa bola počatá ako prvá, ale narodená ako posledná. Zeus ju splodil s Metis, ale prehltol ju a neskôr ju sám porodil „z čela."
- ↑ Podľa Hésioda, Teogónia 183–200, Afrodita bola bola zrodená z Uranových odrezaných genitálií
- ↑ Podľa Homéra, Afrodita bola Diovou dcérou (Iliada 3.374, 20.105; Odysea 8.308, 320)
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Léto
Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Leto na anglickej Wikipédii.