Parlament
Parlament je najvyšší zastupiteľský orgán a súčasne základný orgán zákonodarnej moci, ktorý má podobu zhromaždenia poslancov v novovekých republikách a parlamentných monarchiách.
Synonymum je snem, ale slovo snem má (aj) širší význam, najmä historický. V mnohých latinskoamerických krajinách a v USA sa parlament označuje ako kongres, v mnohých iných krajinách ako snem.
V niektorých definíciách sa pojem parlament obmedzuje len na zastupiteľské a zákonodarné zhromaždenie v tzv. parlamentom systéme.
Názvy známych parlamentov[upraviť | upraviť zdroj]
- Slovensko: Národná rada Slovenskej republiky (jednokomorový parlament)
- Česko: Parlament Českej republiky s dvoma komorami: Poslanecká snemovňa a Senát
- Nemecko: dve komory: Nemecký spolkový snem a Spolková rada
- Rakúsko: dve komory: Národná rada a Spolková rada
- Poľsko: Sejm a Senat, niekedy zasadajú na spoločnej schôdzi ako „Zgromadzenie narodowe“ (v prípadoch ustanovených ústavou)
- USA: Kongres Spojených štátov s dvoma komorami: Snemovňa reprezentantov Spojených štátov a Senát Spojených štátov
- Rusko: Federálne zhromaždenie Ruskej federácie s dvoma komorami: Štátna duma a Rada Federácie
- Čína: Všečínske zhromaždenie ľudových zástupcov
- Francúzsko: dve komory: Národné zhromaždenie a Senát
- Španielsko: Cortes Generales s dvoma komorami: Kongres poslancov a Senát
Súčasné parlamenty[upraviť | upraviť zdroj]
V súčasnosti v parlamentoch väčšinou zasadajú zástupcovia občanov daného štátu, zvolení v parlamentných voľbách na funkčné obdobie trvajúce obvykle 3-5 rokov. Okrem zákonodarnej moci spravidla schvaľuje aj štátny rozpočet, má dôležitú úlohu pri tvorbe alebo rozpustení vlády, má vyšetrovacie a intervenčné právo.
Hlasovanie[upraviť | upraviť zdroj]
Parlament rozhoduje hlasovaním. Pre niektoré dôležité uznesenia nestačí, aby vyslovila súhlas jednoduchá nadpolovičná väčšina poslancov, ale za sa musí vysloviť kvalifikovaná väčšina.
Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]
Názov je podľa anglického parlamentu (Parliament), prvý raz vytvoreného v 13. storočí. V 18. a 19. storočí vznikali parlamenty dvojkomorové:
- v konštitučných monarchiách vychádzajú z doplnenia panskej moci mocou zástupcov meštianstva a neskôr občanov:
- komora – snemovňa lordov (ako stavovské zastupiteľstvo)
- komora – poslanecká snemovňa (ako ľudové zastupiteľstvo)
- v spolkových a federatívnych demokraciách:
- komora – krajinská snemovňa (ako zastupiteľstvo krajín/federálnych štátov)
- komora – ľudová snemovňa (ako ľudové zastupiteľstvo)
Dnes môže byť rozdelenie na komory založené na iných princípoch.
Parlamenty v dejinách Slovenska[upraviť | upraviť zdroj]
- uhorský snem (označovaný ako parlament spravidla až od roku 1848, ale používanie nie je ustálené)
- Národný výbor česko-slovenský (1918)
- Dočasné národné zhromaždenie (1918)
- Národné zhromaždenie
- Ústavodarné Národné zhromaždenie
- Snem Slovenskej krajiny
- Slovenský snem/Snem Slovenskej republiky
- Federálne zhromaždenie
- Slovenská národná rada
- Národná rada Slovenskej republiky