Briava
| Briava | |
| vrch | |
 Vrchol Briavy zo Zákopčia
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Región | Žilinský kraj |
| Okres | Čadca |
| Pohorie | Javorníky |
| Nadmorská výška | 821 m n. m. |
| Súradnice | 49°24′39″S 18°45′56″V / 49,4108°S 18,7655°V |
| Orogenéza/vrásnenie | Alpínske vrásnenie |
| Najľahší výstup | po  značke z Čadce
|
  Poloha v rámci Slovenska
| |
 Poloha v rámci Žilinského kraja
| |
| Wikimedia Commons: Briava | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Briava (821 m n. m.[1]), miestne nazývaný aj Husárik[2], je vrch v severovýchodnej časti pohoria Javorníky, v geomorfologickej časti Rakovská hornatina.[3]
Polohopis[upraviť | upraviť zdroj]
Nachádza sa približne 3,5 km južne od centra mesta Čadca, na hranici s katastrálnym územím obce Zákopčie.[1] Leží v severovýchodnej časti Rakovskej hornatiny a celého podcelku Vysoké Javorníky.[3]
Vrchol je súčasťou rozsiahlejšieho masívu s niekoľkými nepomenovanými podvrcholmi, ktorý je výrazne natiahnutý v smere západ-východ a rozprestiera sa od údolia Rakovej na západe až po údolie Rieky na východe. Na juhu tvorí hranicu údolie Zákopčianskeho potoka (Holovská dolina) a na severe sa svahy zvažujú do Hornokysuckého podolia medzi Rakovou a Čadcou.[4]
Turistika[upraviť | upraviť zdroj]
Vrcholom Briavy nevedie značkovaný chodník. Červene značená trasa vedie od železničnej stanice v Čadci, obchádza vrchol východne okolo Horského hotela Husárik a pokračuje južným smerom cez Chotárny kopec do Sedla pod Grapou.[5] Je to zároveň aj najľahší prístup na vrchol, buď priamo po červenej značke z centra Čadce, alebo po 
žltej značke z osád U Holých (Zákopčie) alebo Vojty (Čadca) do osady Grečovci a odtiaľ po červenej. Od hotela Husárik vedie na vrchol lesná cesta.[4]
Mesto Čadca plánuje vybudovať v osade Husárikovci turistickú rozhľadňu a v spolupráci s občianskym združením Husárik požičovňu bicyklov a náučný chodník, v budúcnosti aj nabíjaciu stanicu pre elektrické bicykle. Dlhodobou víziou mesta je túto oblasť premeniť na turistické centrum mesta.[6]
Projekt obnovy lesa[upraviť | upraviť zdroj]
V rámci projektu Demonštračný objekt premeny odumierajúcich smrekových lesov na ekologicky stabilnejšie multifunkčné ekosystémy vznikol na svahoch Briavy Demonštračný objekt Husárik. Jeho účelom je praktická ukážka, overenie a výskum rôznych alternatív obnovy lesa na kalamitných holinách. Celkovo obsahuje 10 experimentov, ktoré porovnávajú rôzne techniky sadby a výchovy stromov, sadbu rôznych proveniencií drevín a prípravky pre zlepšenie vlastností pôdy. Skúmané druhy drevín zahŕňajú buk, dub, smrek, jedľu, smrekovec, duglasku, javor a jaseň. Zároveň sa skúma aj vplyv rýchlorastúcich druhov, ako je breza či osika.[7][8]
Vysielač Husárik[upraviť | upraviť zdroj]
Na vrchole Briavy sa nachádza televízny vysielač (interné označenie TVP Čadca I.[9]), ktorý pôvodne slúžil iba ako dokrývač pre programové služby Slovenskej televízie pre mesto Čadca a bezprostredné okolie (z dôvodu členitosti terénu a nedostatočnej kvality signálu z Krížavy). Po prechode na digitálne pozemné vysielanie však jeho význam značne narástol a dnes slúži ako súčasť siete základných vysielačov a pokrýva takmer celý okres Čadca a prihraničné oblasti Česka a Poľska. Vysielané sú z neho všetky štyri celoplošné multiplexy.[10]
Vysielač tvorí oceľový voľne stojaci stožiar priehradovej (mrežovej) konštrukcie, antény sú umiestnené vo výške 43,5 m.[9] Bezprostredne pri stožiari sa nachádza malá technologická budova.
| Multiplex | Kanál | ERP | Polarizácia |
|---|---|---|---|
| 1. multiplex | 47 | 5,455 kW | vertikálna |
| 2. multiplex | 35 | 7,946 kW | vertikálna |
| 3. multiplex | 32 | 5,743 kW | vertikálna |
| 4. multiplex | 30 | 8,5 kW | vertikálna |
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ a b Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2019-08-13]. Dostupné online. Archivované 2022-06-27 z originálu.
- ↑ ČIMBORA, Milan. Žilinčania víťazmi Behu na Husárik [online]. Žilinský večerník, 2018-11-30, [cit. 2019-10-15]. Dostupné online.
- ↑ a b KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2019-08-13]. Dostupné online.
- ↑ a b mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2019-08-13]. Dostupné online.
- ↑ Evidencia turistických značkovaných trás KST podľa geomorfologických celkov [online]. Bratislava: Klub slovenských turistov, [cit. 2019-08-13]. Dostupné online. Archivované 2014-12-22 z originálu.
- ↑ Rozhľadňa na Husáriku v Čadci. Projekt znovu ožíva [online]. moje KYSUCE, 2020-06-11, [cit. 2020-06-11]. Dostupné online.
- ↑ TUČEKOVÁ, Anna. Rekonštrukcie smrečín sejbou a sadbou [online]. lesmedium.sk, [cit. 2019-10-15]. Dostupné online.
- ↑ TUČEKOVÁ, Anna. Výskumno - demonštračný objekt Kysuce, exkurzný sprievodca [online]. nlcsk.org, [cit. 2019-10-15]. Dostupné online. Archivované 2019-10-15 z originálu.
- ↑ a b Prehľad povolených DVB-T a T-DAB vysielačov [online]. Úrad pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb, [cit. 2020-07-17]. Dostupné online.
- ↑ Zoznam vysielačov multiplexového televízneho signálu pre Slovenskú republiku [online]. Towercom, a. s., [cit. 2020-06-11]. Dostupné online.
Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Briava
