Gbeľany

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Gbeľany
obec
Barokový kaštieľ
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Žilinský kraj
Okres Žilina
Región Horné Považie
Vodný tok Gbeliansky potok
Nadmorská výška 355−420 m n. m.
Súradnice 49°12′44″S 18°50′54″V / 49,2123°S 18,8484°V / 49.2123; 18.8484
Rozloha 7,13 km² (713 ha) [1]
Obyvateľstvo 1 567 (31. 12. 2023) [2]
Hustota 219,78 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1362
Starosta Jozef Martinček[3] (nezávislý)
PSČ 013 02
ŠÚJ 517551
EČV (do r. 2022) ZA
Tel. predvoľba +421-41
Adresa obecného
úradu
Obec Gbeľany
Urbárska 366/3
013 02 Gbeľany
E-mailová adresa starosta@gbelany.eu
Telefón 598 03 64
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce na Slovensku
Map
Interaktívna mapa obce
Wikimedia Commons: Gbeľany
Webová stránka: gbelany.eu
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:

Gbeľany je obec na Slovensku v okrese Žilina 9 km na východ od mesta Žilina.

Poloha[upraviť | upraviť zdroj]

Obec sa nachádza v severovýchodnej časti Žilinskej kotliny, na južnom okraji Kysuckej vrchoviny, asi 8 km východne od centra Žiliny. V tesnej blízkosti na západ sa nachádza výrobný závod Kia Motors Slovakia a MOBIS. Prístup do obce vedie po ceste II/583 (Žilina - Terchová), ktorá vedie stredom obce.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Výhodná poloha na okraji kotliny, chránenej zo severu pásmom hôr, priťahovala ľudí už od praveku. Blízke nálezy z Varína a vrchu Straník dávali tušiť osídlenie ľudom z mladšej doby bronzovej (1250 - 1000 pred Kr.) a mladšej doby železnej (750 pred Kr. - 0) aj v tejto lokalite, čo potvrdili nálezy keramického materiálu, kameňov, železných zlomkov a iných drobných predmetov v roku 1967. Fragmenty nálezov z obdobia lužickej a púchovskej kultúry, obdobia hradištného až po stredovek dokladujú prakticky kontinuálne osídlenie okolia obce v trvaní 3000 rokov. Nález bronzového kosáka z obdobia strednej doby bronzovej (8. – 5. stor. pred Kr.) a názov obce, odvodený pravdepodobne od slova „gbeľ“, čo je dutá miera na obilie, tak možno dať do súvisu.

Vznik samotnej obce Gbeľany sa datuje do 13. storočia, pričom najstaršia písomná zmienka o Villa Belene pochádza z roku 1434. Písomne doložené názvy sú: Koblen (1362), Possessio Gbelan (1483), Possessio Kbeleny (1520), Gbeblan, Gbelany (1773), Egberlény (1907) a od 1920 Gbeľany. Od vzniku poddanskej obce tá patrila panstvu Strečno a majetok tak vlastnil uhorský panovník. V roku 1421 prešlo panstvo do majetku rodu Dersffy, neskôr Esterháziovcov a Wesselenyovcov. Po účasti Františka a Ladislava Wesselényho na protihabsburskom sprisahaní bolo panstvo aj s okolitými obcami darované Fridrichovi a Jánovi Löwenburgovcom. Vzniklo samostatné panstvo so sídlom v Tepličke, ktoré zahŕňalo aj Gbeľany. Po neskoršom delení vzniklo v roku 1749 Gbelianske panstvo, kde patrili Gbeľany, Dolný Vadičov, Lutiše, Pažite, Riečnica, Terchová, Tižina a časť Strečna. V roku 1812 sa novými majiteľmi panstva stali Nyáriovci zo Sučian, v roku 1863 rodina Zichy a v roku 1883, po svadbe Šarloty Zichy, rodu grófa Juraja Majlátha. Posledným majiteľom Gbelian bol Ferdinand Majláth, ktorý zomrel v roku 1929 a pochovaný je lesíku Dielec. Vdova sa vydala za grófa Révaya zo Štiavničky, no po jeho skorej smrti odišla rodina do Bratislavy, odkiaľ sa po druhej svetovej vojne odsťahovala do Švédska.

Obyvatelia sa živili najmä chovom dobytka a ťažbou dreva v okolitých lesoch, no zastúpené boli výroba a predaj liehovín, mlynárstvo a prenájom jatiek. Popri hlavnom sídle boli panské majere aj vo Vrátnej doline a v Lutišiach. V Gbeľanoch sa nachádzali rozsiahle hospodárske budovy i pálenica z roku 1886.

Pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]

Bližšie informácie v hlavnom článku: Zoznam kultúrnych pamiatok v obci Gbeľany

Z polovice 18. storočia pochádza barokový kaštieľ, dodnes stojaci uprostred parku, ktorý bol v rokoch 2014 – 2015 rekonštruovaný a dnes slúži ako luxusný hotel.[4] O niečo mladšia je klasicistická kúria v Sučianskej záhrade (parku), postavená v prvej tretine 19. storočia. Nyáriovci si na cintoríne postavili koncom 19. storočia mauzóleum v pseudogotickom slohu, slúžiace aj ako ako kaplnka.

Z roku 1827 pochádza pieskovcová socha sv. Jána Nepomuckého, ktorú dal zhotoviť gróf Karol Nyári.

V obci sa nachádza základná škola, materská škola, obecná knižnica, futbalový klub žiakov a dorastencov.

Osobnosti[upraviť | upraviť zdroj]

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
  3. Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
  4. STUPPACHEROVÁ, Bianka: Gbeľany : ako vytiahnuť kaštieľ z kaše. In: PRAVDA, 28. 7. 2016. Dostupné online.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Gbeľany

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]