Ludrová

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Ludrová
obec
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Žilinský kraj
Okres Ružomberok
Región Liptov
Vodný tok Ludrovčanka
Nadmorská výška 560 m n. m.
Súradnice 49°02′50″S 19°19′57″V / 49,0472°S 19,3326°V / 49.0472; 19.3326
Rozloha 5,34 km² (534 ha) [1]
Obyvateľstvo 981 (31. 12. 2023) [2]
Hustota 183,71 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1376
Starosta Peter Slimák[3] (nezávislý)
PSČ 034 71
ŠÚJ 510823
EČV (do r. 2022) RK
Tel. predvoľba +421-44
Adresa obecného
úradu
Ludrová 239
Telefón +421 44 4352189
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce na Slovensku
Map
Interaktívna mapa obce
Wikimedia Commons: Ludrová
Webová stránka: ludrova.sk
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:
Ludrová

Ludrová je obec na Slovensku v okrese Ružomberok.

Polohopis[upraviť | upraviť zdroj]

Geografická poloha[upraviť | upraviť zdroj]

Obec Ludrová sa nachádza v ústí Ludrovskej doliny približne 4 km východne od Ružomberka. Je situovaná v smere sever – juh. Obec je obklopená menšími masívmi Páncovej a Čerien, ktoré tvoria podhorie Nízkych Tatier. Obec je východiskom do Ludrovskej doliny, ktorá končí pod masívom Salatína, ktorý je najvyšším bodom oblasti a patri k najvyšším vrchom v okresu Ružomberok.

Obec Ludrová susedí s obcami Štiavnička, Liptovská Štiavnica a priamo s Ružomberkom (Bielym Potokom). Obec je obklopená mnohými poľami a políčkami, ktoré sa zarezávajú do okolitého terénu.

Prírodné podmienky[upraviť | upraviť zdroj]

Prameň kyselky pri Ludrovej

Obec Ludrová sa nachádza oblasti podhorského vegetačného stupňa, čo výrazne ovplyvnilo zloženie flóry a fauny. V chotári obce sa vyskytujú ihličnaté lesy (najčastejšie smreky a borovice), ktoré sa miešajú s porastom brezy, buku. Okrem lesných porastov sa tu nachádzajú aj početné lúky, ktoré slúžia ako pasienky. Na nich sa hodne vyskytujú porasty krov ako šípka obyčajná a trnka obyčajná. Na poliach v okolí obce sa darí zemiakom a obilninám.

Fauna pozostáva zo živočíchov typických pre podhorské a horské pásmo. Okrem nízkej zvery ako líška obyčajná, plch obyčajný, veverica karolínska sa tu vyskytujú početné skupiny vysokej zvery. Najpočetnejšími zástupcami sú jeleň obyčajný a srna hôrna, ktoré sa zvyknú pásť na pasienkoch spolu s hospodárskymi zvieratmi (ovcami a kravami) na podhorských lúkach. Zo šeliem bol zaznamenaný výskyt medveďa hnedého a rysa ostrovida. Z vtáctva tu má hodné zastúpenie sýkorka obyčajná, trasochvost biely, vrabec domový a početné kŕdle vrán. Dravé vtáky sú zastúpené v podobe pustovky obyčajnej, myšiaka hôrneho, hodne sa vyskytujú aj sovy, najmä sova obyčajná, vzácne aj výr skalný.

Z geologického hľadiska sa obec nachádza v pásme vnútorných západných Karpát. Geologické podložie má kryštalické jadro. V okolí obce sa nachádza niekoľko prameňov kyseliek, ktoré poznáme pod názvom medokýš. Činnosť oxidu uhličitého v minulosti je zrejmá aj v podobe bohatých ložísk travertínu, najmä v oblastí Čerien.

Vodné toky[upraviť | upraviť zdroj]

Cez obec Ludrová preteká potok Ludrovčanka, ktorý sa v niektorej literatúre spomína pod názvom Štiavnický potok alebo Štiavničanka. Potok má charakter horskej bystriny, ktorý pramnení v Ludrovskej doline, neďaleko lokality Javorie. V minulosti tento potok vymedzoval východnú hranicu chotáru Ružomberka. Jeho dĺžka je cca 10 km. Ústí do Váhu neďaleko ružomberskej celulózky.

Symboly obce[upraviť | upraviť zdroj]

Návrh súčasného erbu obce rešpektuje skutočnosť, že vznikla spojením dvoch odlišne sa vyvíjajúcich celkov (Zemianska Ludrová a Villa Ludrová).

Erb tvorí v červenom poli po zelenej pažiti doľava kráčajúca strieborná hus so zlatým zobákom a nohami. Nad ňou sa vznáša strieborná heraldická ruža so zelenými lístkami a zlatým semenníkom sprava vodorovne prestrelená zlatým šípom.

Hus v kombinácii s heraldickou ružou nepoužíva žiadna iná obec na Slovensku.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Prvá priama prísomná zmienka o obci pochádza z 9. júla 1376, kedy sa spomína v ktorej kráľ Ľudovít I. nariaďuje platiť obyvateľom obcí ležiacich v chotári mesta Ružomberok miestnu daň. Prvá nepriama zmienka však pochádza z zo 14. novembra 1340 z listiny uhorského kráľa Karola Roberta z Anjou, v ktorej udelil Ružomberku mestské výsady a ohraničil jeho chotár Štiavnickým potokom (Ludrovianka). Spomínaný potok bol aj hranicou medzi rozdelenou obcou. Na pravom brehu sa nachádzala obec Zemianska Ludrová, ktorá patrila zemianskemu rodu Tholtovcov, z ktorého pochádzal aj zakladateľ obce Rudolf (Rudlinus z Ludrovej a Štiavnice). Okrem iného sa spomínajú aj rody Rakovských a Štiavnických. Na ľavom brehu sa nachádza Villa Ludrová, ktorá bola na základe listiny uhorského kráľa Karola Roberta z Anjou súčasťou Ružomberka ako jedna z jeho ulíc (spolu s Bielym Potokom, Vlkolíncom a Černovou). K zjednoteniu oboch obcí dochádza v auguste roku 1953.

Politika[upraviť | upraviť zdroj]

Obecné zastupiteľstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Obecné zastupiteľstvo pozostáva zo 7 poslancov, z toho jeden je zástupca starostu. V obci pôsobí aj kontrolór. Obecný úrad v Ludrovej vydáva miestny občasník Ludrovský hlásnik.

Kultúra a zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]

Pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]

  • Rímskokatolícky kostol Všetkých svätých v časti Kút, dvojloďová gotická stavba s pravouhlým ukončením presbytéria a predstavanou vežou asi z poslednej tretiny 13. storočia.[4] Kostol sa nachádza v opevnenom areáli medzi poľami, mimo obce. Nakoľko ide o staré patrocínium a v objekte sú použité ešte románske a ranogotické architektonické prvky, mohol by sa datovať i do prvej polovice 13. storočia. Reštaurátorský prieskum pod vedením Ing. arch. Juraja Matáka zistil, že svätyňa bola postavená spolu so sakristiou. Táto sakrálna pamiatka reprezentuje tzv. kolonizačný typ kostola, čiže kostol s pravouhlým presbytériom, obdĺžnikovou loďou a sakristiou pristavanou k svätyni zo severnej strany. Najstaršie architektonické prvka kostola sa nachádzajú vo svätyni, štrbinové okno na východnej stene, južné okno s polkruhovým ukončením a jednoduché rebrá klenby s klinovým profilom. V prvej polovici 15. storočia bolo presbytérium a čiastočne aj exteriér doplnený o hodnotné nástenné maľby. Zobrazujú Christologický cyklus na 34 obrazoch. Ide o celkovo najrozsiahlejší dochovaný súbor s touto tématikou na Slovensku. Nachádza sa ta napríklad neobvyklý výjav Obesenie Judáša.[5] Prestavba kostola bola realizovaná v druhej polovici 15. storočia, kedy bola postavená južná bočná loď a veža kostola na západnej strane. Pôvodný západný vstup zamurovali a ako nový hlavný vstup do kostola slúžil neskorogotický sedlový portál. V rokoch 1617-1679 bol kostol evanjelický. Veža bola zvýšená vďaka renesančnej úprave v 17. storočí, čo dosvedčuje i sgrafito na jej nárožiach. Z tohto obdobia pochádza aj obranný múr, ktorý bol v 19. storočí zastrešený šindľovou strieškou. Vstupná brána je postavená v klasicistickom štýle. Na kovanej bráne sa nachádzajú iniciály donátorov Mórica a Petronely Rakovských. Stavba má hladké fasády, veža je ukončená šindľovým ihlancom. Kostol je dnes súčasťou Liptovského múzea v Ružomberku.
  • Rímskokatolícky kostol Všetkých svätých, jednoloďová klasicistická stavba so segentovým ukončením presbytéria a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty z toku 1825.[6] Kostol má segmentovo ukončené okná. Priečelie je členené lizénami a oknami s dekoratívnymi šambránami. Veža je ukončená korunnou rímsou s terčíkom a zvonovitou helmicou.

Pravidelné podujatia[upraviť | upraviť zdroj]

V Ludrovej sa pravidelne koná:

  • Memoriál Viktora Močáryho,
  • Gazdovská veselica - ľudová zábava v krojoch,
  • Mitrove dni - jarmoky a zábava,
  • Trojkráľový výstup na vrch Ostrô.

Hospodárstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Dôležité firmy[upraviť | upraviť zdroj]

  • Travertín s.r.o.

Šport[upraviť | upraviť zdroj]

  • Obecný športový klub Ludrová (OŠK Ludrová)

Osobnosti obce[upraviť | upraviť zdroj]

Rodáci[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
  3. Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
  4. Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
  5. Ludrová-Kút [online]. Apsida.sk. Dostupné online.
  6. Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

  • B. MOČÁRY A KOL., Ludrová, Obecný úrad Ludrová; Ružomberok, 2002

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Ludrová

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]