Prešov

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Symbol rozcestia O iných významoch výrazu Prešov pozri Prešov (rozlišovacia stránka).
Prešov
mesto
Hlavná ulica a Katedrála sv. Jána Krstiteľa
Vlajka
Znak
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Prešovský kraj
Okres Prešov
Región Šariš
Časti Šalgovík, Solivar,
Nižná Šebastová, Šidlovec
Vodné toky Torysa, Sekčov
Nadmorská výška 255 m n. m.
Súradnice 49°00′00″S 21°14′00″V / 49,000000°S 21,233333°V / 49.000000; 21.233333
Najvyšší bod Malkovská hôrka
 - výška 481 m n. m.
Rozloha 70,43 km² (7 043 ha) [1]
Obyvateľstvo 82 286 (31. 12. 2023) [2]
Hustota 1 168,34 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1247
Primátor František Oľha[3] (SaS, PS, SPOLU, DS, ŠANCA, ODS – Občianski demokrati Slovenska, DOBRÁ VOĽBA a Umiernení)
PSČ 080 01 – 080 10[4]
ŠÚJ 524140
EČV (do r. 2022) PO, PV a PS
Tel. predvoľba +421-51
Adresa mestského
úradu 		Mestský úrad
Hlavná 73
080 68 Prešov 1
E-mailová adresa primator@presov.sk
Telefón 051 / 772 30 41
Fax 051 / 773 36 65
Poloha mesta na Slovensku
Poloha mesta na Slovensku
Map
Interaktívna mapa mesta
Wikimedia Commons: Prešov
Webová stránka: presov.sk
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:

Prešov (nem. Eperies alebo Preschau, maď. Eperjes, lat. Fragopolis alebo Eperiessinum) je krajské mesto ležiace v Prešovskom kraji. Prešov má približne 84 824 obyvateľov (sčítanie obyvateľov k 1. 1. 2021) a je tak tretím najľudnatejším mestom na Slovensku. Má štyri katastrálne časti: Prešov, Šalgovík, Solivar a Nižná Šebastová. Patrí do košicko-prešovskej aglomerácie a je prirodzeným kultúrnym, hospodárskym, dopravným a administratívnym centrom regiónu Šariš.

Historické centrum s vežou Konkatedrály sv. Mikuláša, v pozadí budovy Fakultnej nemocnice

Polohopis[upraviť | upraviť zdroj]

Krajské mesto Prešov leží vo východnej časti Slovenska na sútoku riek Torysa a Sekčov v Košickej kotline. Obklopujú ho Slanské vrchy z východu a Šarišská vrchovina zo západu. V meste sa križujú cesty I/18 (Poprad – Michalovce), I/68 (smer Stará Ľubovňa), I/20 (smer Košice), diaľnica D1 (Poprad – Košice) a rýchlostná cesta R4 (Svidník  – Košice). Prešovom vedie železničná trať Košice – Muszyna, na ktorú sa pripájajú trate do Humenného a Bardejova. Košice ležia 36 km južne, Poprad 75 km západne, Bardejov 41 km severne a Vranov nad Topľou 46 km východne.

Časti mesta[upraviť | upraviť zdroj]

Samosprávne mestské časti. Územné obvody samosprávnych mestských častí:

  • Obvod číslo 1: Sídlisko III, Sídlisko Mladosť, Rúrky, Kráľova hora
  • Obvod číslo 2: Sídlisko II, Kalvária, pod Kamennou baňou, pod Wilecovou hôrkou, Borkút, Vydumanec, Kvašná voda
  • Obvod číslo 3: sever mesta, Mier, Šidlovec, Dúbrava, Surdok, Kúty, Širpo, Nižná Šebastová
  • Obvod číslo 4: stred mesta – Staré mesto, Táborisko, Sídlisko Duklianskych hrdinov
  • Obvod číslo 5: Solivar, Soľná Baňa, Šváby, Delňa, Tichá Dolina
  • Obvod číslo 5,5: Šimonov
  • Obvod číslo 6: južná časť sídliska Sekčov – stavba 1 – 4
  • Obvod číslo 7: severná časť sídliska Sekčov – stavba 5 – 7, Šalgovík

Katastrálne mestské časti: Prešov, Nižná Šebastová, Solivar, Šalgovík, Cemjata

Ostatné časti: Delňa, Dúbrava, Kalvária, Rúrky, Soľná Baňa, Šarišské Lúky, Širpo, Šidlovec, Táborisko, Teľov, Vydumanec, Borkút, Kúty, Surdok

Sídliská: Duklianskych hrdinov, Mier, Mladosť, Sekčov, Sídlisko II, Sídlisko III, Šváby

Osady: Išľa, Okruhliak, Pustá dolina

Bývalé mestské časti: Haniska (1971 – 1990), Ľubotice (1971 – 1990), Šarišské Lúky (1971 – 1990, od roku 1990 súčasť obce Ľubotice)

V posledných rokoch a v súčasnosti sa realizuje výstavba nových rezidenčných štvrtí a satelitných mestečiek v Prešove a to najmä v mestských častiach Šidlovec, Solivar, Šalgovík, Tichá dolina, či Surdok.

Vodné toky[upraviť | upraviť zdroj]

Nábrežie Torysy v Prešove

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Počiatky osídlenia tohto územia siahajú až do doby kamennej, čo dokazujú aj významné archeologické nálezy nájdené v údolí potoka Delňa. Ďalšie stopy existencie osídlenia územia dnešného Prešova pochádzajú z doby bronzovej, keď tu boli objavené bronzové predmety, keramika, ale aj železný nožík a ihlice. Nález zlatých a strieborných rímskych mincí patrí k veľmi cenným dôkazom o existencii hospodárskych stykov tohto územia s Rímskym impériom. Historicky doložené je aj osídlenie územia Prešova Slovanmi z prelomu 8. a 9. storočia.

Začiatkom 12. storočia bolo toto územie začlenené do uhorského štátu. Prvá písomná zmienka o Prešove sa nachádza v listine kráľa Belu IV. z roku 1247.[5] V tom istom storočí v roku 1299 udelil kráľ Ondrej III. Prešovu mestské výsady, ktoré rozšíril kráľ Ľudovít I. v roku 1374, čím sa mesto Prešov stalo slobodným kráľovským mestom.

V 14. a 15. storočí zaznamenalo mesto mimoriadny hospodársky rozkvet, zakladali sa tu cechy (kožušnícky, kováčsky, krajčírsky, obuvnícky a podobne) a v tom čase tu žilo okolo dvetisíc ľudí zaoberajúcich sa prevažne remeslom. V roku 1455 dostalo mesto od kráľa Ladislava Pohrobka svoj prvý mestský znak. Vďaka hospodárskej prosperite mesta 15. storočie znamenalo aj rozvoj stavebného ruchu, ktoré sa odzrkadlilo na honosnej architektúre meštianskych domov.

Vývoj mesta v 16. a 17. storočí ovplyvnili šíriaca sa reformácia a protihabsburské povstania. Mesto postihli aj živelné pohromy, mor, požiare a jeho úpadok sa prehlboval. Do histórie sa zapísal rok 1687 známy ako prešovské jatky, keď bolo na námestí na výstrahu kruto popravených 24 mešťanov za podporu Imrichovi Tökölimu, vodcovi protihabsburského povstania. K oživeniu mesta došlo koncom 18. a začiatkom 19. storočia, keď sa obyvateľstvo Prešova doplnilo prisťahovalcami z iných miest. Zriadením gréckokatolíckej eparchie v roku 1816 sem začal prichádzať väčší počet Rusínov a koncom 18. storočia sa tu vytvorila aj hebrejská komunita. Veľký hospodársky význam pre mesto mala výroba soli, a preto v 19. storočí bol zastaraný systém ťaženia soli nahradený modernejším rozsiahlym komplexom.

Prehľad významných historických udalostí[upraviť | upraviť zdroj]

Socha pápeža Jána Pavla II.
  • 4. – 5. stor. – príchod Slovanov na územie Prešova
  • 7. november 1247 – prvá písomná zmienka o Prešove[5]
  • 1299 – udelenie mestských práv uhorským kráľom Ondrejom III.
  • 1412 (80. roky 15. storočia) – Prešov patrí do Pentapolitany (spoločenstvo 5 kráľovských miest – Prešov, Košice, Bardejov, Levoča, Sabinov)
  • 1429 – prvá zmienka o mestskej škole v Prešove
  • 1453 – prvý erb Prešova
  • 1455 – udelenie práva mesta Prešov usporadúvať výročný trojdňový jarmok od kráľa Ladislava V. Pohrobka
  • 1502 – 1505 – začiatok stavby Dómu sv. Mikuláša
  • 1647 – svätenie Evanjelického a.v. chrámu Svätej Trojice
  • 1667 – Kolégium v Prešove, evanjelické vzdelanostné centrum horného Uhorska, Národná kultúrna pamiatka
  • 1687 – Caraffove jatky, 24 popravených mešťanov
  • 1703 – začiatok najmohutnejšieho protihabsburského povstania na čele s Františkom II. Rákocim
  • Koniec 18. storočia – príchod prvých Židov do Prešova
  • 1816 – Prešov sa stáva sídlom samostatného gréckokatolíckeho biskupstva
  • 1848 – stavba 1. židovskej synagógy
  • 1886, 1887 – veľké ničivé požiare postihujú Prešov
  • 1. novembra 1918 – v popoludňajších hodinách bolo na námestí popravených 41 vojakov a 2 civilisti. Táto udalosť je známa aj ako Prešovská vzbura.[6]
  • 16. 6. 1919 – z balkóna radnice bola vyhlásená Slovenská republika rád
  • 1923 – 1924 – stavba secesnej budovy Bosákovej banky
  • 20.12.1944 - bombardovanie mesta pripomína malý pamätník na Konštantínovej ulici
  • 19. 1. 1945 – oslobodenie Prešova Červenou armádou, koniec 2. svetovej vojny pripomína Pamätník osloboditeľom
  • 1950 – centrum sa stáva mestskou pamiatkovou rezerváciou
  • 1972 – Solivary sa stávajú národnou kultúrnou pamiatkou
  • 2. 7. 1995 – pápež Ján Pavol II. navštívil Prešov
  • 14. 9. 2021 - pápež František navštívil Prešov[7]

Najvyšší predstavitelia mesta[upraviť | upraviť zdroj]

Radnica
Bližšie informácie v hlavnom článku: Zoznam predstaviteľov mesta Prešov

Udelením mestských privilégií v roku 1299 získali Prešovčania právo voliť si svojho richtára. Takýto richtár stelesňoval najvyššiu výkonnú a súdnu moc v meste. Bol volený spomedzi vážených mešťanov obyčajne na jeden rok. Prvým richtárom v meste Prešov, ktorého meno sa zachovalo, bol Hanus zvaný Ogh, ktorý sa v historických prameňoch spomína už v roku 1314. Kompletný zoznam všetkých richtárov Prešova sa však podarilo historikom skompletizovať až od roku 1497[8]. Prvýkrát sa žena stala najvyšším predstaviteľom Prešova roku 2014, kedy sa víťazkou volieb stala Andrea Turčanová. Vo voľbách roku 2018 upevnila svoje postavenie a voľby na primátorku mesta Prešov vyhrala. Vo voľbách v roku 2022 zvíťazil František Oľha.

Vojsko[upraviť | upraviť zdroj]

Budova vojenského veliteľstva

Prešov mal už v stredoveku významné geografické postavenie, pretože sa rozprestieral na križovatke obchodných ciest a zároveň patril aj do dôležitého obranného systému vznikajúceho uhorského štátu. Tu niekde siahajú počiatky vojska v Prešove, lebo do týchto oblastí prišli maďarské kmene a ich spojenci, ktorými boli vojensko-strážne družiny ázijských etník, aby zakladali strážne osady a pevnosti na obranu vznikajúceho Uhorska pred útokmi nepriateľov. Dodnes sa po nich zachovali mená blízkych kopcov Veľká a Lysá stráž.[9]

Bližšie informácie v hlavnom článku: Vojsko v meste Prešov

Mesto malo vlastnú posádku pravdepodobne už od roku 1374, keď dostalo právo na vybudovanie obranných múrov s baštami a vežami od kráľa Ľudovíta I. Význam vojenskej posádky určite vzrástol aj preto, že mesto Prešov sa v 14. storočí stalo slobodným kráľovským mestom. Na konci 16. storočia počas 15-ročnej vojny s Tureckom muselo mesto vydržiavať početné cisárske vojsko. Od roku 1604, keď vypuklo prvé z celého radu protihabsburských povstaní uhorských stavov, až do roku 1710, keď mesto kapitulovalo pred silným habsburským vojskom, bol Prešov mnohokrát obliehaný rôznymi vojskami povstalcov, ba aj cisárskymi vojskami. Napríklad: Bočkajovi povstalci, vojská generála Basta, povstalci Juraja I. Rákociho, Vešeléniho sprisahanie, kuruckí povstalci, Tököliho povstanie, Prešovské jatky generála Caraffu a povstalci vedení Františkom II. Rákocim. Prešov potom až do roku 1848 rozkvital, lebo nezažil žiadnu vojnu.[10]

Revolučné roky 1848/49 stiahli do víru udalostí nielen slobodné kráľovské mesto Prešov, ale celú krajinu. Mestiatok dobrovoľníkov. Vzhľadom na svoju strategickú polohu zažil Prešov počas tohto obdobia niekoľkokrát striedanie vojenských síl. Napríklad cisárske vojsko generála Schlicka vystriedala Görgeyho uhorská armáda, túto zakrátko vystriedali rakúske a slovenské dobrovoľnícke jednotky, aby ich zasa vystriedali cisárski vojaci spolu s ruskou armádou. O tom, že vojenský význam Prešova naďalej vzrastal, svedčí aj údaj zo sčítania ľudí z roku 1900, keď zo 14 447 obyvateľov Prešova bolo až 1349 vojakov. Tunajšia vojenská posádka pozostávala z niekoľkých jednotiek spoločnej armády a domobrany, z ktorých najväčší bol 67. cisársky a kráľovský peší pluk. Útrapy prvej svetovej vojny a najmä jej koniec veľmi tragicky zasiahli do života Prešova, lebo 1. novembra 1918 pod vplyvom revolúcie v Budapešti odopreli vojaci 67. pluku a niektorých ďalších menších prešovských útvarov poslušnosť svojim veliteľom a v meste Prešov vyrabovali niektoré obchody. Po príchode vojenských posíl boli vzbúrenci pozatýkaní a napriek tomu, že počas nepokojov nedošlo k žiadnym stratám na životoch, odsúdil štatariálny súd účastníkov vzbury na trest smrti. Ten istý deň 1. novembra 1918 bolo na námestí popravených 41 vojakov a 2 civilisti. Táto udalosť je známa aj ako Prešovská vzbura. [11] Zničujúce pre mesto Prešov bolo aj bombardovanie mesta 20.12.1944.

Od 4. júla 1945, krátko po skončení Druhej svetovej vojny, boli na území Československa vojenské útvary reorganizované podľa vzoru Červenej armády. Od tejto doby sídlili v meste Prešov nasledujúce vojenské veliteľstva: veliteľstvo pešieho pluku, veliteľstvo streleckej divízie, veliteľstvo tankovej divízie, veliteľstvo motostreleckej divízie, veliteľstvo mechanizovanej divízie, veliteľstvo armádneho zboru, veliteľstvo mechanizovanej brigády.

Od roku 1918 do roku 2019 boli do generálskych hodností vymenovaní títo vojaci, ktorí sa narodili v Prešove brigádny generál František Bartko, generálmajor Vojtech Gejza Danielovič, generálporučík Alexander Mucha, brigádny generál Ing. Karol Navrátil, brigádny generál Ing. Ivan Pach[12], generálmajor Emil Perko, generálmajor Jozef Zadžora.[13][14]

Obyvateľstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Pamätník – Prešovská Sloboda
Percentuálny podiel národností v rokoch 1880-2011[15]
Rok Spolu Slováci Česi Maďari Nemci Rusíni a Ukrajinci Chorváti a Srbi Rómovia ostatní
1880 13 392 60,56% - 16,61% 17,59% 1,22% 0,04% - 1,35%
1890 14 138 60,27% - 21,09% 15,48% 0,76% 0,04% - 2,37%
1900 18 368 54,94% - 32,02% 10,59% 0,66% 0,07% - 1,71%
1910 20 206 47,73% - 42,08% 7,76% 0,24% 0,03% - 1,56%
1930 26 277 79,24% 3,68% 3,68% 2,16% - - 11,23%
1991 87 765 94,64% 1,11% 0,21% 0,05% 2,35% - 1,25% 0,40%
2001 92 786 93,67% 0,89% 0,22% 0,05% 2,32% 1,43% 1,43%
2011 91 782 81,14% 0,53% 0,14% 0,04% 2,29% 0,02% 1,70% 14,14%
2021 84 824

Náboženstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Gréckokatolícky arcibiskupský a metropolitný úrad a katedrálny chrám na Hlavnej ulici
Pozri aj: Zoznam kostolov v Prešove

Rímskokatolícka cirkev[upraviť | upraviť zdroj]

Prešov je sídlom rímskokatolíckej konkatedrály svätého Mikuláša. Mesto je súčasť metropolitnej Košickej arcidiecézy.

Gréckokatolícka cirkev[upraviť | upraviť zdroj]

Prešov je sídlom slovenskej gréckokatolíckej metropolie a prešovskej gréckokatolíckej archieparchie, ktorá bola založená 3. novembra 1815 cisárom Františkom II. (na základe patronátneho práva) a kanonicky erigovaná 22. septembra 1818 rímskym pápežom Piom VII. Dňa 30. januára 2008 bola povýšená na archieparchiu a stala sa zároveň centrom metropolie. Katedrálnym chrámom je chrám svätého Jána Krstiteľa na Hlavnej ulici.

Pravoslávna cirkev[upraviť | upraviť zdroj]

Prešovská pravoslávna eparchia vznikla po druhej svetovej vojne rozdelením Mukačevsko-prešovskej pravoslávnej eparchie. Katedrálny chrám svätého kniežaťa Alexandra Nevského bol postavený v rokoch 1946 – 1950 v tradičnom ruskom štýle.

Evanjelická cirkev a. v.[upraviť | upraviť zdroj]

Prešov je aj sídlom biskupstva Evanjelickej cirkvi a. v.

Náboženské vzdelávanie[upraviť | upraviť zdroj]

V meste sú dve teologické fakulty – Gréckokatolícka teologická fakulta a Pravoslávna bohoslovecká fakulta. Obidve sú súčasťami Prešovskej univerzity v Prešove.

Percentuálny podiel náboženstiev[upraviť | upraviť zdroj]

V sledovanom období medzi rokmi 1880 až 2011 je zreteľný pokles počtu židov, rímskych katolíkov a luteránov. Naopak vidíme nárast počtu ateistov, gréckych katolíkov a nezistených.

Percentuálny podiel vierovyznaní v rokoch 1880 – 2011[15]
Rok Spolu Rímskokatolíci Gréckokatolíci Pravoslávni Luteráni Kalvíni Židia iní ateisti nezistení
1880 13392 70,62% 7,03% 0,18% 10,55% 1,47% 10,12% 0,03%
1910 20206 66,69% 9,78% 0,17% 6,99% 2,55% 13,78% 0,03%
1930 26277 65,83% 10,07% - 5,52% 0,56% 15,55% 2,47%
1991 87765 57,79% 7,24% 1,04% 4,09% 0,05% 0,03% 0,55% 11,10% 18,10%
2001 92786 66,77% 8,92% 1,68% 4,78% 0,18% 0,07% 1,03% 13,57% 2,98%
2011 91782 55,35% 8,15% 1,51% 4,05% 0,15% 0,06% 1,13% 12,44% 17,16%

Kultúra[upraviť | upraviť zdroj]

Divadlo Jonáša Záborského
Historická budova Divadla Jonáša Záborského
Divadlo Alexandra Duchnoviča
Park kultúry a oddychu Čierny orol
Exteriérová galéria na Okružnej ulici

Divadlá[upraviť | upraviť zdroj]

Múzeá[upraviť | upraviť zdroj]

Galérie[upraviť | upraviť zdroj]

Knižnice[upraviť | upraviť zdroj]

Kiná[upraviť | upraviť zdroj]

  • Scala (bývalé kino Panoráma)
  • Cinemax Max (5 sál)
  • Cinemax Novum (8 sál)
  • Star OC Eperia (5 sál)
  • Záhradné kino
  • Amfiteáter Prešov

Veda[upraviť | upraviť zdroj]

  • Krajská hvezdáreň a planetárium
  • Unipolab - vedecký park Prešovskej univerzity

Hudba[upraviť | upraviť zdroj]

Vďaka čulému hudobnému životu a úspechom prešovskej hudobnej produkcie si mesto Prešov vyslúžilo prezývku "slovenský Seattle"[16][17][18][19] či "mesto hudby" už dávnejšie, a to hlavne prostredníctvom médií. Mnohí prešovskí hudobníci však nepôsobia len v rámci rodného mesta či regiónu, ale úspechy žnú aj v rámci celého Slovenska, okolitých štátov, či dokonca Európy.

K hudobnému životu mesta, v minulosti i dnes, však neprispieval len počet mainstreamovo úspešných hudobníkov, ale aj viac či menej (ne) známe skupiny a hudobné subkultúry, stabilne pôsobiace v podhubí mesta (žánrovo: metal, punk, alternatívna scéna, gospel, pop-rock, folk, jazz, country), koncertné miestnosti a kluby (Véčko, Bizarre, Christiania, City Club, Stromoradie, Za Siedmimi oknami, Wave, Ester rock club, Netopier, Staré Mexiko, Insomnia), rockové predstavenia kapiel s dlhoročnou tradíciou (Rocková liga, vyše 20. ročníkov, Prešovský študentský Liverpool, 6. ročníkov, Rebrík), ale aj festivaly (Sigortus, Dobrý festival, (t)urbanfest, ImROCK FEST, East Side Music Festival, Festival zlej hudby, Farfest, či Jazz Prešov).

Medzi dôležité podujatia patria aj Dni mesta Prešov, ktoré sa konajú každoročne pri príležitosti osláv prvej písomnej zmienky mesta (k roku 2021, 774. výročie). Súčasťou osláv bývajú open-air koncerty priamo v centre na Hlavnej ulici, pričom sa na ročníkoch vystriedali viacerí hostia domácej i európskej alternatívnej scény. Patrili k nim napr. Deti Picasso (Rusko), Myster Möbius (Francúzsko/Maďarsko), Masfél (Maďarsko), Pražský Výběr II.; Laura a její tygři (Česko), Srečna Mladina (Slovinsko), Squartet (Taliansko), ale aj slovenské skupiny Heľenine oči, Chiki liki tu-a, Arzén, Mango Molas, Alter Ego, Karpatské chrbáty a Komajota.

Súčasťou poniektorých ročníkov osláv mesta bývajú aj vedľajšie pódiá, kde môžu svoje šťastie skúšať aj mladé kapely.

V roku 2009 vznikol prvý prešovský filmový festival s názvom Bastion film festival. Festival sa koná na historickej hradbe za františkánskym kostolom. Organizátormi sú PKO Prešov a prešovský skladateľ a gitarista David Kollar.

Neustály prílev a modifikácia hudobných skupín, ktoré sa mnohokrát presadia i v rámci celého Slovenska, si po mnohých rokoch vyžiadala zdokumentovanie, ktoré sa uskutočnilo prostredníctvom internetovej databázy prešovských kapiel a interpretov pod názvom Frenkyho hudobná encyklopédia. Historicky i aktuálne stále sa rozrastajúcu databázu prešovských hudobníkov vedie novinár a vedúci redakcie prešovského Korzára Michal Frank.

Významní prešovskí interpreti

Stavby[upraviť | upraviť zdroj]

Bosákov dom
Historické domy v blízkosti Konkatedrály svätého Mikuláša
Kostol sv. Jozefa (Františkánsky)
Ortodoxná synagóga na Okružnej ulici
Floriánova ulica
  • Štátna vedecká knižnica
  • Park kultúry a oddychu
  • Hvezdáreň a planetárium
  • Fontány a fontánky v Prešove
  • Nové Divadlo Jonáša Záborského
  • Historické Divadlo Jonáša Záborského
  • Biely dom (sídlo PSK)
  • Vyhliadková veža (Lesopark Prešov)

Historické pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]

Bližšie informácie v článkoch: Zoznam kultúrnych pamiatok v Prešove (H), Zoznam kultúrnych pamiatok v Prešove (A – F), Zoznam kultúrnych pamiatok v Prešove (J – Z), Zoznam kultúrnych pamiatok v Prešove (Nižná Šebastová), Zoznam kultúrnych pamiatok v Prešove (Solivar)

Hrady a kaštiele (v okolí Prešova)[upraviť | upraviť zdroj]

Areál Šarišského hradu v zime

Prešov má spomedzi všetkých krajských miest vo svojom blízkom okolí najväčší počet zachovalých hradov, hradných zrúcanín a kaštieľov, čo viedlo v roku 2019 k vytvoreniu projektu Šarišskej hradnej cesty. Cieľom je všetky tieto pamiatky prepájať pomyselnou turistickou čiarou a podporiť tak rozvoj turizmu v Prešove a okolí.[20] Do projektu Šarišská hradná cesta je z okolia Prešova zaradených 17 hradov, 4 hradiská, 65 kaštieľov a kúrií, 3 mestské opevnenia:

Hradiská[upraviť | upraviť zdroj]
Hrady[upraviť | upraviť zdroj]
Mestské opevnenia[upraviť | upraviť zdroj]
Kaštiele[upraviť | upraviť zdroj]
  • Kaštieľ Brezovica
  • Baroková kúria Brezovica
  • Klasicistická kúria Brezovica
  • Renesančná kúria Brezovica
  • Renesančná kúria Brezovica (sýpka)
  • Renesančný kaštieľ Brezovička
  • Kaštieľ Červenica pri Sabinove
  • Kaštieľ Hámoš Demjata
  • Kaštieľ Semsey Demjata
  • Kaštieľ Dubovica
  • Kaštieľ Fintice
  • Kaštieľ Fričovce
  • Kaštieľ Giraltovce
  • Gréckokatolícky biskupský palác (Prešov)
  • Kaštieľ Haniska
  • Kúria Haniska
  • Kaštieľ Hanušovce nad Topľou
  • Šóšovský kaštieľ Hanušovce nad Topľou
  • Kaštieľ Hendrichovce
  • Kaštieľ Pechy Hermanovce
  • Kaštieľ Hertník, Kaštieľ Chmeľov
  • Kaštieľ Chminianska Nová Ves
  • Kaštieľ Jarovnice, Kúria Jarovnice
  • Kaštieľ Kendice
  • Kúria Koprivnica
  • Kúria Kračúnovce
  • Kaštieľ Krivany
  • Kaštieľ Kuková
  • Kaštieľ Kurima
  • Kaštieľ Lemešany (Chabžany)
  • Kaštieľ Ličartovce
  • Kaštieľ Marhaň
  • Kaštieľ Nižná Šebastová
  • Kaštieľ Ostrovany
  • Kaštieľ Bornemisza Pečovská Nová Ves
  • Kaštieľ Kornheizer Pečovská Nová Ves
  • Kaštieľ Mariássy Pečovská Nová Ves
  • Kaštieľ Ringov Pečovská Nová Ves
  • Klasicistická kúria Pečovská Nová Ves
  • Kaštieľ Petrovany
  • Palác Klobušických (Prešov)
  • Rákociho palác (Prešov)
  • Kaštieľ Ražňany
  • Szirmayov palác (Prešov)
  • Kaštieľ Radatice
  • Kaštieľ Dolný Raslavice
  • Kaštieľ Horný Raslavice
  • Kaštieľ Rožkovany
  • Kaštieľ Ruské Pekľany
  • Kaštieľ Svidník
  • Kaštieľ Svinia
  • Kaštieľ Šarišské Dravce
  • Kaštieľ Šarišské Michaľany
  • Kaštieľ Terňa
  • Kaštieľ Tulčík
  • Kaštieľ Uzovce
  • Kaštieľ Uzovský Šalgov
  • Rákociho kaštieľ Veľký Šariš (zaniknutý)
  • Renesančný kaštieľ Záborské
  • Kaštieľ Zborov
  • Kaštieľ Želmanovce
  • Kaštieľ Žipov
  • Kaštieľ Župčany

Parky[upraviť | upraviť zdroj]

Záhrada umenia
Lesopark Cemjata - Kvašná voda
Lesopark Borkút

V príprave je výstavba centrálneho mestského parku, situovaného medzi sídliskom Sekčov a Táboriskom. Okrem pripravovaného centrálneho mestského parku sa v Prešove nachádza viacero parkov a parčíkov:

  • Severný park - pri Trojici, nachádza sa v ňom Súsošie Immaculaty
  • Južný park - Hlavná ulica, súčasťou je pamätník osloboditeľom a Neptúnova fontána
  • Záhrada umenia - Svätoplukova ulica
  • Panská záhrada - Nižná Šebastová
  • Kolmanova záhrada
  • Sochársky park pri amfiteátri
  • Didaktický park Prešovskej univerzity
  • Park sv. Jána Nepomuckého - Nižná Šebastová
  • Park Námestie Legionárov
  • Park Lesík delostrelcov
  • Park Čierny most
  • Park Sekčov
  • Park Clementisova
  • Park Námestie mládeže
  • Duchnovičovo námestie
  • Námestie Kráľovnej pokoja - Družba, Sídlisko III
  • Lesopark Zabíjaná
  • Lesopark Cemjata
  • Lesopark Borkút
  • Lesopark Šidlovec

Cintoríny a pohrebiská[upraviť | upraviť zdroj]

  • Hlavný mestský cintorín, Táborisko - v areáli tohto cintorína sa nachádzajú aj historické vojnové cintoríny z prvej a druhej svetovej vojny
  • Mestský cintorín Prešov-Šváby/Solivar - pôvodný solivarský cintorín, ktorý bol v rokoch 2014-2018 zrekonštruovaný a rozšírený o novú parkovú časť, v novej časti sa nachádza archeologické nálezisko stredovekej osady z 12.-13. storočia
  • Historický cintorín na Kalvárii
  • Soľnobanský (banský, baňasky) cintorín, Soľná baňa - nachádza sa tu neogotický kamenný kríž z konca 19. storočia, autenticky zachovaný bez radikálnych zásahov
  • Zlatobanský cintorín, Solivar
  • Cintorín Dúbrava
  • Cintorín pod Šalgovíkom, Sekčov
  • Cintorín Šalgovík
Židovské historické cintoríny[upraviť | upraviť zdroj]
  • Neologický cintorín Beth Olam - vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku, v tesnej blízkosti hlavného mestského cintorína, založený v roku 1876, nachádza sa tu židovská pohrebná sieň a pamätník vojakom židovskej národnosti, ktorí zahynuli v prvej svetovej vojne
  • Ortodoxný (Holländerov) cintorín, Rúrky - vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku, založený v roku 1827, prvým pochovaným bol Mark Holländer, ktorého hrob tvorí 6 metrov vysoký obelisk
  • Židovský cintorín Dúbrava
  • Židovský cintorín Ľubotice

Šport[upraviť | upraviť zdroj]

Pravidelné podujatia[upraviť | upraviť zdroj]

  • Akademický Prešov – festival študentského umenia
  • Turbanfest – festival alternatívnej hudby, divadiel a workshopov
  • Prešovská hudobná jar (koncerty vážnej hudby)
  • Zlatý súdok – prehliadka karikaturistov z celého sveta
  • Týždeň slovenských knižníc
  • Deň Zeme
  • Večerný beh Prešovom
  • Šarišský hackathon
  • Prešov Half Marathon
  • Lear Run
  • Tour de Prešov - cyklomaratón
  • Mikulášsky beh
  • Mikulášska nádielka
  • Deň soli
  • Soľnobanský jarmok spojený s Medzinárodným dňom múzeí
  • Festival paličkovanej čipky – medzinárodná účasť paličkárok – trvá 1 týždeň. Prvé dni sú kurzy paličkovanej čipky a ku koncu týždňa je už samotná akcia spojená s predvádzaním paličkovania a predaja všetkého čo súvisí s touto technikou
  • Dobrý festival
  • HelFest
  • Festival zlej hudby
  • Dni mesta Prešov
  • Objavovanie Prešova
  • Prešovský trojičný jarmok a festival skupín historického šermu a remesiel
  • Prešovské kultúrne leto
  • Jahodová noc
  • Festival Sigord
  • Farfest – farský festival na sídlisku Sekčov
  • Pivný festival – jazdecký areál na Sídlisku III
  • Ki Ci Fras - festival remeselných pivovarov na Stromoradí
  • Muvina – prehliadka vín
  • Noc kostolov
  • Prešovské trhy a parkúrové preteky
  • Prešovská hudobná jeseň (koncerty vážnej hudby)
  • JAZZ Prešov – Medzinárodný jazzový festival
  • Jazz rock festival
  • Súťaž mladých barmanov a čašníkov – EUROCUP
  • IMAGE – Módna prehliadka
  • Opálové zrnko – súťaž podnikateľov
  • Gorazdov literárny Prešov
  • Poklady regiónu
  • Farmárske trhy
  • Prešovský študentský Liverpool – mladé hudobné talenty
  • Vianočný salón – výstava prešovských výtvarníkov
  • Prešovské vianočné trhy
  • Silvester – spoločná oslava nového roka
  • Guitar Night
  • Prešov číta rád
  • Pomišaj festival

Hospodárstvo a infraštruktúra[upraviť | upraviť zdroj]

Priemyselné parky[upraviť | upraviť zdroj]

V Prešove sa nachádzajú nasledujúce priemyselné parky a priemyselné zóny:

  • Priemyselný park IPZ Prešov - Záborské
  • Priemyselný park Záturecká
  • Priemyselný park Grófske (vo výstavbe)
  • Priemyselný areál Šalgovík
  • Priemyselná zóna Budovateľská
  • Priemyselná zóna Širpo
  • Priemyselná zóna Delňa

Doprava[upraviť | upraviť zdroj]

Tunel Prešov, súčasť juhozápadného obchvatu Prešova
Vnútorný obchvat Prešova, tzv. Nábrežná komunikácia

Cestná doprava[upraviť | upraviť zdroj]

Prešov je spojený diaľnicou D1 smerom na juh s Košicami, smerom na západ s Popradom a Ružomberkom. Dokončenie jej nadväzujúcich úsekov umožňujúcich diaľničné spojenie do Bratislavy a Žiliny je predpokladané v roku 2025. Kvalitné prepojenie s Poľskom cez Svidník a Maďarskom má priniesť rýchlostná cesta R4.

Bližšie informácie v hlavnom článku: Prešovský obchvat

V súčasnosti má Prešov juhozápadný diaľničný obchvat a 1. etapu severného rýchlostného obchvatu. Juhozápadný obchvat Prešova, ktorý bol vo výstavbe od roku 2017 a oficiálne bol otvorený 28. októbra 2021, tvorí časť diaľnice D1 v úseku Prešov - západ a Prešov - juh. V septembri roku 2023 bola otvorená 1. etapa severného obchvatu od križovatky Prešov - západ (Vydumanec) po križovatku Prešov - sever (Dúbrava), ktorá je súčasťou rýchlostnej cesty R4, a ktorej výstavba začala v roku 2019.[21] V roku 2023 sa začala výstavba poslednej 2. etapy severného obchvatu, jej dokončenie sa očakáva v roku 2027.[21] Diaľničný prešovský obchvat po celkovom vybudovaní obíde mesto, odkloní tranzitnú dopravu na všetky smery a prepojí D1 s R4. Začne v križovatke D1 Prešov - juh, pokračovať bude smerom na severozápad, ku križovatke Prešov - západ, tam sa napojí na už sprejazdnené časti diaľnice D1, na tejto križovatke sa napojí R4 na D1.

Cez Prešov prechádzajú medzinárodné trasy európskeho významu E50 a E371, cesty prvej triedy I/18, I/68 a I/20 a cesta druhej triedy 546. V roku 2017 bola dokončená posledná etapa tzv. Nábrežnej komunikácie vrátane rekonštrukcie križovatky pri ZVL, ktorá odľahčila centrum mesta o tranzitnú dopravu.

Mestská hromadná doprava[upraviť | upraviť zdroj]

Bližšie informácie v hlavnom článku: Mestská hromadná doprava v Prešove

Mestskú hromadnú dopravu zabezpečuje Dopravný podnik mesta Prešov, a. s., ktorý prevádzkuje spolu 44 liniek pravidelnej mestskej hromadnej dopravy týmito dopravnými prostriedkami:

  • trolejbusy (linky: 1, 2, 4, 5, 5D, 7, 8, 38)
  • autobusy (denné linky: 10, 11, 12, 13, 14, 15, 16, 17, 18, 19, 20, 21, 22, 23, 24, 26, 27, 28, 29, 30, 32, 32A, 33, 34, 35, 36, 37, 39, 41, 42, 43, 44, 45, 46, nočné linky: N1, N2)
Jeden z najnovších typov trolejbusov v Prešove - Trolejbus Škoda 30Tr SOR
Vozidlový park MHD[upraviť | upraviť zdroj]

V súčasnosti sú v MHD Prešov prevádzkované tieto vozidlá:

  • trolejbusy:
Typ trolejbusu Roky dodávok Evidenčné čísla Poznámky
Škoda 24Tr Irisbus 2006-2008 701-703, 705-706, 711-712
Škoda 25Tr Irisbus 2006-2008 704, 707-710 (do premávky nezasahujú)
Škoda 31Tr SOR 2011-2020 713-731, 741-746
Škoda 30Tr SOR 2016-2020 732-740
SOR TNS 12 2023 - budú dodané do konca roka 2023
Škoda 27Tr Solaris 2024 - budú dodané v prvej polovici roka 2024
  • autobusy:
Trolejbus Škoda 31Tr SOR
Nízkopodlažné trolejbusy jazdia v Prešove od roku 2006. Škoda 24Tr na Hlavnej ulici na linke č.1 smeruje na najstaršom úseku trate do mestskej časti Solivar

História mestskej hromadnej dopravy[upraviť | upraviť zdroj]

História MHD v Prešove sa začala písať v roku 1949, keď bola vytvorená Miestna doprava, komunálny podnik mesta Prešova ako prevádzkovateľ pravidelnej mestskej hromadnej dopravy na území Prešova. Po skončení druhej svetovej vojny nebolo možné začať vykonávať MHD s novým vozidlovým parkom, a tak bola prijatá ponuka na zakúpenie starších vozidiel značky Tatra z prevádzok MHD v Prahe, Plzni a Bratislave. Vozidlá sa spočiatku odstavovali na nádvorí starej väznice na Konštantínovej ul., kde sídlil aj podnik. Dňa 4. septembra 1949 bola slávnostne otvorená premávka na prvých linkách. Už v prvom roku prevádzky vyšli autobusy prešovskej MHD aj za hranice mesta do obcí Šarišské Lúky, Nižná Šebastová, Haniska a Solivar. Hneď v nasledujúcom roku pokračoval rozvoj MHD zavádzaním ďalších autobusových liniek. Na sieť hromadnej dopravy boli postupne v päťdesiatych rokoch napojené štátna nemocnica, Záhrady, Sídlisko II, Budovateľská a Čapajevova ul. ako aj ďalšie obce: mesto Veľký Šariš a jeho časť Kanaš, Malý Šariš, Ľubotice, Fintice, Teriakovce a Záborské. V roku 1959 začala premávať prvá nočná linka a podnik sídlil vo vlastných priestoroch na Petrovanskej ulici, kam sa presťahoval v roku 1951. Rok 1958, kedy bola schválená výstavba trolejbusovej siete v meste, priniesol novú etapu rozvoja mestskej dopravy. Elektrifikovať sa mali všetky kapacitné vnútromestské linky, pričom autobusová doprava mala zostať doplnkovou. Ako prvá sa začala elektrifikovať linka č. 1, ktorá viedla z Nižnej Šebastovej cez Šarišské Lúky až do Solivaru. Aj keď jej výstavbu zdržali viaceré technické problémy, dňa 13. mája 1962 sa cestujúci dočkali aj trolejbusov. V Šarišských Lúkach bola dokončená nová vozovňa pre trolejbusy i autobusy, kam sa presťahoval celý vozidlový park ako aj správa podniku. Čoskoro sa začali práce na ďalších úsekoch, takže v roku 1966 už trolejbusy premávali na Košickú, Sabinovskú, Budovateľskú ul. a Gottwaldovu dnes Ul. 17. novembra. V prvej polovici sedemdesiatych rokov sa predĺžila trať po Sabinovskej ul. na Dúbravu a trolejbusmi sa začalo obsluhovať aj priemyselné Širpo. Ďalšie projekty tratí na Sídlisko III, Šváby, do Hanisky a na Delňu sa už uskutočniť nepodarilo. Pod vplyvom lacnej ropy sa aj v Prešove začali presadzovať vo väčšej miere autobusy. Autobusová doprava zaznamenávala kvantitatívny rozvoj, keď autobusy začali premávať aj na Táborisko, Šidlovec, Cemjatu, na ul. Pod Kamennou baňou a Sídlisko III. Po stránke kvality však tento druh dopravy zápasil s neustálymi ťažkosťami ako nedostatok vozidiel, ich malá kapacita a poruchovosť. Tieto nedostatky sa podarilo postupne prekonať až koncom sedemdesiatych rokov. Napriek tomu sa pre nevybudovanie trolejbusovej trate na Sídlisko III, ktorého obsluha bola v tom čase rozhodujúca, naplno presadili autobusy. Obdobie prelomu sedemdesiatych a osemdesiatych rokov, kedy možnosti MHD výrazne limitoval nedostatok pohonných hmôt, poukázali na vhodnosť trolejbusovej dopravy. Po prehodnotení na úrovni vlády sa pristúpilo k opätovnému elektrifikačnému programu. Ako prvé bolo na sieť trolejbusovej dopravy pripojené Sídlisko III (rok 1985). Trolejbusy dosiahli väčšinový podiel na výkonoch MHD na území mesta Prešov po roku 1992, kedy bola zavedená trolejbusová doprava aj na najväčšie sídlisko Sekčov. Otázka tarify bola v Prešove vždy charakteristická neustále sa meniacim počtom tarifných pásiem, na základe ktorých sa stanovovali sadzby za jednotlivé jazdy. V roku 1949 existovali tri tarifné pásma, pričom na jeden cestovný lístok bolo možné prestúpiť aj do iného vozidla. V roku 1969 boli prestupy s jedným lístkom zrušené a počet pásiem sa redukoval na dva. Od roku 1984 sa vládnym výmerom zjednodušila tarifa a akékoľvek delenie siete na pásma neexistovalo. Odlišné sadzby cestovného pre cestovanie do priľahlých obcí sa zaviedli opätovne v roku 1993 a existovali až do roku 1996. Osobitné sadzby platili aj v rokoch 1997 – 99 a od roku 2000 znova. Cestovné lístky sa pôvodne kupovali u sprievodcu priamo vo vozidle, neskôr ich predával vodič, resp. bol vo vozidle inštalovaný prístroj na výdaj cestovných lístkov. V roku 1977 sa zaviedol predaj cestovných lístkov mimo vozidla. Od roku 1995 je opäť možné zakúpiť si cestovný lístok aj u vodiča, ale za zvýšenú cenu. MHD je skvalitňovaná postupnou obnovou vozidlového parku, zameranou na nízkopodlažné vozidlá, zavádzaním počítačovej techniky do riadenia prevádzky ako aj rekonštrukciami traťových úsekov trolejbusovej dráhy a generálnymi opravami vozidiel. V budúcnosti sa počíta s rozširovaním ekologickej trolejbusovej dopravy, na sídlisku Šváby a druhým prepojením centra mesta a sídliska Sekčov po ulici Rusínskej.

Železničná stanica Prešov

Železničná doprava[upraviť | upraviť zdroj]

Územím mesta prechádzajú tri železničné trate Košice - Muszyna s prepojením do Poľska, trať Prešov - Humenné a Prešov - Bardejov. Dĺžka železničnej siete v meste je 16,7 km. V roku 2007 bola realizovaná modernizácia hlavnej železničnej stanice v Prešove a v roku 2019 aj rekonštrukcia predstaničného priestoru vrátane podchodu pod Masarykovou ulicou a taktiež aj vrátane zastávok MHD.

V Prešove sa nachádzajú tieto železničné stanice a zastávky:

V rámci projektu integrovanej dopravy je v pláne výstavba aj ďalších železničných zastávok na území mesta.

Autobusová stanica Prešov

Prešov leží na medzinárodnej trase Krakov (Poľsko) – Alexandrupoli (severné Grecko).[22]

Autobusová doprava[upraviť | upraviť zdroj]

Hlavným vykonávateľom autobusovej dopravy v Prešovskom samosprávnom kraji je spoločnosť SAD Prešov, a.s., ktorá zabezpečuje prímestskú, diaľkovú a medzinárodnú dopravu. Prímestská doprava je vykonávaná na 63 autobusových linkách s obsluhou okresov Prešov, Bardejov, Sabinov, Svidník, Košice okolie, Košice, Vranov nad Topľou, Stropkov, Stará Ľubovňa a Levoča. Hlavným dopravným terminálom v Prešove v rámci autobusovej dopravy je Autobusová stanica Prešov. SAD Prešov, a.s. okrem výkonu prímestskej, diaľkovej a medzinárodnej dopravy zabezpečuje aj výkon mestskej hromadnej dopravy v Bardejove.

Letecká doprava[upraviť | upraviť zdroj]

V Prešove v súčasnosti nie je v prevádzke verejné civilné letisko. V mestskej časti Nižná Šebastová sa nachádza vojenská vrtuľníková základňa.

Medzinárodná cyklotrasa EuroVelo 11
Cyklomost pod Šarišským hradom

Cyklistická doprava[upraviť | upraviť zdroj]

Cez funkčné územie mesta Prešov vedie medzinárodná cyklotrasa európskeho významu EuroVelo 11, ktorá prechádza v predmetnom území katastrami obcí Veľký Šariš, Prešov, Haniska a Kendice. Trasa je súčasťou Generelu cyklodopravy ako vetva H1 - hlavná cyklotrasa a patrí medzi strategické zámery Prešovského samosprávneho kraja, ako hlavná os územia regiónu. V súčasnosti je v rámci EuroVelo 11 prevádzke súvislá cyklotrasa v trase Borkút - Wilec hôrka - Mestská hala - Sídlisko II - Sídlisko III - Veľký Šariš - Šarišské Michaľany až po kataster obce Rožkovany. Súčasťou tejto trasy je aj cyklomost pod Šarišským hradom s historickým vzhľadom, ktorý sa stal novou vyhľadávanou atrakciou. Ďalšou významnou cyklotrasou je tzv. cykloželeznička vedúca z prešovského Solivaru do rekreačnej oblasti Sigord. Okrem týchto významných cyklotrás sa v Prešove nachádza množstvo ďalších lokálnych cyklotrás v rôznych mestských častiach. Zatiaľ najnovšími cyklotrasami v Prešove sú cyklotrasa na Masarykovej ulici, dokončená v roku 2019 a cyklotrasa Mlynský náhon, dokončená v roku 2020. Ich dokončenie zabezpečilo cyklistické prepojenie Sídliska III s centrom mesta a so sídliskami Sekčov a Šváby. V roku 2020 bola taktiež dokončená nová cyklotrasa na sídlisku Sekčov v trase od ulice Laca Novomeského až po Šalgovík. V auguste roku 2023 bola zahájená výstavba ochranných cyklopruhov na uliciach Prostějovská a Volgogradská na Sídlisku III, pričom stavba pokračuje parkom V. Clementisa, cyklotrasou na Levočskej ulici a ochrannými cyklopruhmi na uliciach Požiarnická a 17. novembra, pričom stavba prebieha v koordinácii s rekonštruovanými parkmi na Námestí Mládeže a na Duchnovičovom námestí. Projekt je realizovaný v rámci Akčného plánu pre zlepšenie podmienok cyklistickej infraštruktúry pomocou organizačných opatrení. Predmetná stavba by mala byť dokončená do konca roka 2023. V rámci Slovenska Prešov patrí medzi mestá s najrozvinutejšou sieťou cyklotrás.

Pre milovníkov horskej cyklistiky sú v prešovských mestských lesoch k dispozícii prešovské singletracky, ktoré spolu tvoria osem trás rôznej náročnosti s celkovou dĺžkou približne 20 km. Prešovské singletracky patria k najatraktívnejším cyklistickým areálom v Prešove a okolí. Sú dobre označené a udržiavané vo výbornom stave. Trasy sú vedené cez Malkovskú hôrku, do mestských lesoparkov Cemjata (Kyslá a Kvašná voda)a Borkút, do mestskej časti Vydumanec a taktiež sa dá odtiaľ dostať na prešovskú Kalváriu. Okrem týchto singletrackov sú v mestských lesoch k dispozícii aj ďalšie cyklotraily, nachádzajúce sa v lokalitách Vydumanec, Zabíjaná či Šidlovec.

Zdravotníctvo[upraviť | upraviť zdroj]

Najväčšími poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti v Prešove sú tieto štátne aj súkromné zariadenia:

  • Fakultná nemocnica s poliklinikou J. A. Reimana Prešov
  • Vojenská nemocnica
  • Všeobecná nemocnica Oáza
  • Poliklinika Prešov
  • Poliklinika ProCare Prešov[23]
  • Nemocnica sv. Alžbety
  • Analyticko-diagnostické laboratórium a ambulancie (AdLa)
  • Sofyc Clinic - klinika jednodňovej chirurgie
  • Gynstar - jednodňová starostlivosť v odbore gynekológia a pôrodníctvo

Okrem týchto zariadení zabezpečujú zdravotnícke služby aj ďalšie menšie polikliniky a zdravotné strediská.

Školstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Vysoké školy[upraviť | upraviť zdroj]

Filozofická fakulta Prešovskej univerzity v Prešove

Základné a stredné školy[upraviť | upraviť zdroj]

Bližšie informácie v hlavnom článku: Zoznam základných a stredných škôl v Prešove

Osobnosti[upraviť | upraviť zdroj]

Bližšie informácie v hlavnom článku: Zoznam osobností Prešova

Partnerské mestá[upraviť | upraviť zdroj]

Partnerskými mestami Prešova sú tieto mestá:

Prešovské „Naj“ zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]

  • Najstaršia písomná zmienka o Prešove – v listine zo 7. novembra 1247[5]
  • Najstaršie námestie – Františkánske námestie, existuje už od raného stredoveku[24]
  • Najstaršia lokalita – Slovenská ulica, existuje už od raného stredoveku[25]
  • Najstaršia tlačená kniha na Slovensku – latinská učebnica od Lucasa Fabinusa, vytlačená roku 1573 v Prešove[26]
  • Najvyšší geografický bod – Malkovská hôrka, 481 metrov nad morom[27]
  • Najnižší geografický bod – koryto rieky Torysa, pod Wilec hôrkou, 230 metrov nad morom[27]
  • Najväčšia dohľadnosť – na 76 kilometrov vzdialené štíty Vysokých Tatier[28]
  • Najvyššia vojenská hodnosť – maršal Francúzska, 15. 03. 1758 ju dosiahol prešovský rodák Ladislav Berčéni
  • Najznámejší barokový maliar – Jakub Bogdani, dvorný maliar anglických kráľov, jeho rodný dom stojí na Hlavnej ulici č. 5[29]

Panoráma[upraviť | upraviť zdroj]

Pohľad od Kalvárie (2006)
Pohľad od Kalvárie (2006)

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

  • 2.7.1995 Návšteva pápeža Jána Pavla II.
    2.7.1995 Návšteva pápeža Jána Pavla II.
  • 14.9.2021 Návšteva pápeža Františka
    14.9.2021 Návšteva pápeža Františka
  • Pohľadnica-Panoramatické pohľady na Prešov
    Pohľadnica-Panoramatické pohľady na Prešov
  • Pohľadnica-Mesto Prešov
    Pohľadnica-Mesto Prešov
  • Pohľadnica-Mesto Prešov v zime
    Pohľadnica-Mesto Prešov v zime
  • Pohľadnica-Katedrály v Prešove
    Pohľadnica-Katedrály v Prešove
  • Pohľadnica-Betlehemy v Prešove
    Pohľadnica-Betlehemy v Prešove
  • Pohľadnica-Sochy, národné kultúrne pamiatky v Prešove
    Pohľadnica-Sochy, národné kultúrne pamiatky v Prešove
  • Pohľadnica-Pamätné tabule, národné kultúrne pamiatky v Prešove
    Pohľadnica-Pamätné tabule, národné kultúrne pamiatky v Prešove
  • Pohľadnica-Hrady pri Prešove
    Pohľadnica-Hrady pri Prešove
  • Pohľadnica-Historické paláce v Prešove
    Pohľadnica-Historické paláce v Prešove
  • Pohľadnica-Pamätníky v Prešove
    Pohľadnica-Pamätníky v Prešove
  • Pohľadnica-Kalvária v Prešove
    Pohľadnica-Kalvária v Prešove
  • Pohľadnica-Novšie sochy v Prešove
    Pohľadnica-Novšie sochy v Prešove
  • Pohľadnica-Prešovské divadlá
    Pohľadnica-Prešovské divadlá
  • Pohľadnica-Prešovská univerzita
    Pohľadnica-Prešovská univerzita
  • Pohľadnica-Moderná architektúra v Prešove
    Pohľadnica-Moderná architektúra v Prešove
  • Pohľadnica-Hotely v Prešove
    Pohľadnica-Hotely v Prešove
  • Pohľadnica-Stanice v Prešove
    Pohľadnica-Stanice v Prešove
  • Pohľadnica-Nemocnice v Prešove
    Pohľadnica-Nemocnice v Prešove
  • Pohľadnica-Vysoké školy v Prešove
    Pohľadnica-Vysoké školy v Prešove
  • Pohľadnica-Lesopark v Prešove
    Pohľadnica-Lesopark v Prešove
  • Pohľadnica-Fontány v Prešove
    Pohľadnica-Fontány v Prešove
  • Pohľadnica-Kvety v Prešove
    Pohľadnica-Kvety v Prešove
  • Katedrála sv.Jána Krstiteľa
    Katedrála sv.Jána Krstiteľa
  • Konkatedrála sv. Mikuláša
    Konkatedrála sv. Mikuláša
  • Historická budova Kolégia
    Historická budova Kolégia
  • Renesančný dom Žigmunda Rákociho
    Renesančný dom Žigmunda Rákociho
  • Neskorogotická Caraffova väznica
    Neskorogotická Caraffova väznica
  • Synagóga
    Synagóga
  • Kováčska bašta
    Kováčska bašta
  • Radnica
    Radnica
  • Pravoslávny katedrálny chrám sv. kniežaťa A. Nevského
    Pravoslávny katedrálny chrám sv. kniežaťa A. Nevského
  • Kalvária
    Kalvária
  • Immaculata
    Immaculata
  • Súsošie sv. Róchusa
    Súsošie sv. Róchusa
  • Floriánova ulica
    Floriánova ulica
  • Hlavná ulica, mestský park
    Hlavná ulica, mestský park
  • Biskupský palác gréckokatolíckej cirkvi
    Biskupský palác gréckokatolíckej cirkvi
  • Slovenská ulica
    Slovenská ulica
  • Zvyšky mestského opevnenia
    Zvyšky mestského opevnenia
  • Františkánsky kostol sv. Jozefa
    Františkánsky kostol sv. Jozefa
  • Prešovská 49. rovnobežka
    Prešovská 49. rovnobežka
  • Prešov 70. výročie oslobodenia
    Prešov 70. výročie oslobodenia
  • Pohľad na zasnežené štíty Vysokých Tatier od Šalgovíka
    Pohľad na zasnežené štíty Vysokých Tatier od Šalgovíka
  • Najvyšší bod v katastri mesta Prešov. Vyhliadková veža 481 metrov n/m
    Najvyšší bod v katastri mesta Prešov. Vyhliadková veža 481 metrov n/m
  • Najnižší bod v katastri mesta Prešov. Rieka Torysa blízko mosta v obci Haniska 230 metrov n/m
    Najnižší bod v katastri mesta Prešov. Rieka Torysa blízko mosta v obci Haniska 230 metrov n/m

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
  3. ↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
  4. ↑ Slovenská pošta - Pošty a BalíkoBOXy [online]. otvaraciehodiny.posta.sk, [cit. 2022-12-02]. Dostupné online.
  5. ↑ a b c SITA. Mnísi sa s Nemcami sporili o hraničné kamene. Reakcia kráľa začala písať históriu Prešova. Korzár (Košice: Petit Press), 2022-11-07. Dostupné online [cit. 2022-11-07].
  6. ↑ HRONSKÝ, Marián; KRIVÁ, Anna; ČAPLOVIČ, Miloslav. Vojenské dejiny Slovenska. Zväzok IV 1914 – 1939. Bratislava : Ministerstvo obrany Slovenskej republiky, 1996. 264 s. ISBN 80-88842-05-0. S. 82.
  7. ↑ https://www.navstevapapeza.sk/sk/presov
  8. ↑ Sprievodca po historickom Prešove, autor: Peter Švorc a kolektív, vydalo: UNIVERSUM, 1997 str.39
  9. ↑ Sprievodca po historickom Prešove, autor: Peter Švorc a kolektív, vydalo: UNIVERSUM, 1997 str.13
  10. ↑ Sprievodca po historickom Prešove, autor: Peter Švorc a kolektív, vydalo: UNIVERSUM, 1997 str.26
  11. ↑ Sprievodca po historickom Prešove, autor: Peter Švorc a kolektív, vydalo: UNIVERSUM, 1997 str.33
  12. ↑ Prezident vymenoval vojenských a policajných generálov [online]. Prezidentka Slovenskej republiky. Dostupné online.
  13. ↑ Štaigl, J., a kolektív: Generáli – slovenská vojenská generalita 1918 – 2009, Magnet Press, Slovakia 2009
  14. ↑ 2.armádny zbor na konci tisícročia, vydalo Oddelenie výchovy a kultúry, Veliteľstvo 2.armádneho zboru Prešov, rok 2000, str. 7
  15. ↑ a b Štatistický úrad Slovenskej republiky, https://slovak.statistics.sk
  16. ↑ PROLIDI.CZ. RECENZE: S optimismem nejdál dojdeš [online]. musicserver.cz, [cit. 2021-12-16]. Dostupné online.
  17. ↑ Prešov. Presov.info/sk
  18. ↑ Predstavujeme skupinu Hrdza. Folk.sk prístup: 29.06.2009
  19. ↑ Prečo prezývajú Prešov "slovenský Seattle". Frenky.sk. prístup: 29.06.2009
  20. ↑ Šarišská hradná cesta. gopresov.sk [online]. 18.2.2020, [cit. 2021-12-21]. Dostupné online.
  21. ↑ a b A.S, Petit Press. Prvá etapa severného obchvatu Prešova už slúži verejnosti, začali stavať druhú [online]. presov.korzar.sme.sk, [cit. 2023-09-25]. Dostupné online.
  22. ↑ REGIONÁLNY ÚZEMNÝ SYSTÉM EKOLOGICKEJ STABILITY OKRESU PREŠOV [online]. Bratislava: Máj 2010, [cit. 2023-11-26]. Dostupné online.
  23. ↑ POLIKLINIKA PROCARE PREŠOV [online]. ProCare, [cit. 2019-01-12]. Dostupné online.
  24. ↑ Sprievodca po historickom Prešove, autor: Peter Švorc a kolektív, vydalo: UNIVERSUM, 1997 str.87
  25. ↑ Sprievodca po historickom Prešove, autor: Peter Švorc a kolektív, vydalo: UNIVERSUM, 1997 str.88
  26. ↑ Prezident SR - Zaujímavosti [online]. archiv.prezident.sk. Dostupné online.
  27. ↑ a b HIKING.SK 2007-2021. TuristickaMapa.sk – turistická mapa Slovenska [online]. TURISTICKAMAPA.SK. Dostupné online.
  28. ↑ Vzdialenosť Prešov - Vysoké Tatry | Vzdialenost.sk [online]. www.vzdialenost.sk. Dostupné online.
  29. ↑ GOTTFRIED, Ted. Slovakia. [s.l.] : Marshall Cavendish, 2005. Google-Books-ID: CA2BolYAXuQC. Dostupné online. ISBN 978-0-7614-1856-6. (po anglicky)

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Prešov
  • Spolupracuj na Wikislovníku Wikislovník ponúka heslo Prešov

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Typ autobusu Roky dodávok Evidenčné čísla Poznámky
Solaris Urbino 12 2003-2015 348, 377-380, 384-386, 391-392, 394-396
Irisbus Citybus 18M 2005 354-356
Irisbus Citelis 12M 2005-2020 360-369, 399-400
Irisbus Citelis 18M 2005-2008 357-359, 370
Iveco First FCLLI 2009-2015 371-374, 387-390
SOR NB 18 City 2009-2022 375-376, 412, 415-424
Solaris Urbino 18 2015-2016 393, 397-398
SOR BN 10,5 2018-2020 401-407, 410-411
Irisbus Crossway LE 12M 2020 408-409
SOR NB 12 City 2021-2022 413-414, 425-427
SOR EBN 8 2023 - budú dodané do konca roka 2023
Mestské časti Prešova (26)
Mestská časť č. 1
Mestská časť č. 2
Mestská časť č. 3
Mestská časť č. 4
Mestská časť č. 5
Mestská časť č. 6
  • Sekčov (časť od P. Horova po L. Novomestského a od Federátov po Višňovú)
Mestská časť č. 7
Bývalé mestské časti
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Prešov&oldid=7826581“