Sidorovo
| Sidorovo | |
| vrch | |
.jpg) Sidorovo a Vlkolínec
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Región | Žilinský kraj |
| Okres | Ružomberok |
| Pohorie | Veľká Fatra |
| Nadmorská výška | 1 099 m n. m. |
| Súradnice | 49°2′49″S 19°16′45.7″V / 49,04694°S 19,279361°V |
 _-_location_map.svg)  Poloha v rámci Slovenska
| |
  Poloha v rámci Žilinského kraja
| |
| Wikimedia Commons: Sidorovo | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Sidorovo (1 099 m n. m.[1]) je masív nachádzajúci sa vo Veľkej Fatre nad Ružomberkom. Je vytvorený vápencom a dolomitmi. Je najvyšším vrcholom hrebeňa Veľkej skaly, nachádzajúci sa na jej južnom konci. Charakteristickým znakom Sidorova sú viditeľné známky erózie v podobe mohutných skalných stien a odkryvov, ktoré najlepšie vidieť na južnej strane. Na východnej a západnej strane sa v početnej miere vyskytujú skalné ihly. Najznámejšou ihlou je Krkavá skala na východnej strane.
Flóra a fauna[upraviť | upraviť zdroj]
Flóra Sidorova je typická pre mierne podnebie Karpát. Sidorovo je umelo zalesnené. Najväčšie zastúpenie majú ihličnaté dreviny (smreky, borovice), ale v hodnej miere sa vyskytujú aj listnaté dreviny (buk). Z nízkych drevín sa bohato vyskytujú šípky a trnky.
Zo živočíchov treba spomenúť výskyt medveďa hnedého, líšku obyčajnú a vzácne aj vlka. Z drobných cicavcov tu má zastúpenie veverica obyčajná, veverica karolínska, kuna obyčajná a plch hôrny. Vysoká poľovná zver je zastúpená v podobe jeleňa a srny. Z vtákov sa tu vyskytuje myšiak hôrny, jastrab obyčajný, pustovka obyčajná, sýkorka bielolíca, trasochvost biely, sojka škriekavá, či početné kŕdle krkavca alebo sovy.
História[upraviť | upraviť zdroj]
História siaha do obdobia ľudu lužickej kultúry. Na vrchole Sidorova stálo výšinné halštatské hradisko. Usudzuje sa, že slúžilo pre obyvateľov osady v okolí Ludrovej ako posledné útočisko. Našli sa tu predhistorické črepy a žabice - skaly na hádzanie prakom. Spomínané exponáty sa našli začiatkom 30. rokov minulého storočia počas amatérskeho archeologické výskumy (Ing. Ivan Houdek v rokoch 1931-32).[2]
2. svetová vojna[upraviť | upraviť zdroj]
Počas turistického výstupu bola nájdená zarastená cesta na vrchol z východnej strany. Na vrchole Sidorova bola údajne umiestnená nemecká protiletecká batéria, kvôli ktorej bola vybudovaná spomínaná cesta na vrchol. Celý vrchol bol opevnený a vyriešené to bolo tak, aby nemecké jednotky mohli zásobovať svoju jednotku umiestnenú na vrchole. Mali tam protiletecké delo a inú ťažkú vojenskú techniku. Pod vrcholom je údajne aj studnička, ktorá im slúžila ako zdroj a zásobáreň vody. O tom svedčí aj celá séria zákopov nájdených okolo vrcholu. Vlkolínec a jeho ľudia boli však počas vojny evakuovaní do Liptovskej Lúžnej, možno aj preto si na spomínanú cestu nikto z nich nepamätá. Možno iba pár žijúcich ľudí, ktorí boli v SNP a bojovali proti spomínanej nemeckej jednotke.
Po skončení vojny cesta a všetko okolo nej upadlo do zabudnutia. Jej význam sa stratil a časom sa stratila pod vplyvom intenzívneho zalesňovania Sidorova.
Turistika[upraviť | upraviť zdroj]
Z turistického hľadiska sú významné početné lesné chodníčky vedúce pozdĺž celého hrebeňa. V blízkosti Sidorova sa nachádza lyžiarske stredisko Malinô - Brdo a Vlkolínec, pamiatka UNESCO.[3]
Galéria[upraviť | upraviť zdroj]
-
Nákres cesty na Sidorovo -
Cesta na Sidorovo dnes -
Sidorovo zo severovýchodu
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ Veľká Fatra. Turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s.
- ↑ Zaujímavosti – Vlkolinec [online]. [Cit. 2020-05-16]. Dostupné online.
- ↑ mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2019-12-30]. Dostupné online.
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Sidorovo
