Úd (hudobný nástroj)
.jpg)
Úd (arab. عود úd, mn. č. أعواد a’wád ) je tradičný arabský strunový nástroj s hlbokou hruškovitou ozvučnou skriňou, krátkym krkom a bezpražcovým hmatníkom. Hlava je od krku charakteristicky odychýlená o 45 – 90°. Úd je priamym predchodcom európskej lutny, ktorá sa odlišuje prítomnosťou pražcov na hmatníku.
Názov[upraviť | upraviť zdroj]
V závislosti od systému transkripcie arabčiny, názov nástroja sa môže uvádzať aj ako ud, ʻud, oud, zriedkavo tiež út. Vo verzii s určitým členom al-úd alebo elaúd. V iných krajinách, kde sa nástroj používa, je to turecky ud alebo ut, grécky ούτι (úti), arménsky ուդ (ud, ut). V perzštine sa používa názov barbat (بربط), v somálčine kaban.
S expanziou umajjovského kalifátu v Andalúzii sa v 8. storočí úd dostal do Európy. Z formy názvu s určitým členom (al-úd) vznikol španielsky názov pre lutnu laúd, francúzsky luth, nemecký Laute, taliansky liuto, holandský luit či anglický lute.
Ladenie[upraviť | upraviť zdroj]
Úd má najčastejšie 12 strún, ktoré sú zoskupené po dve do šiestich párov (6×2). Alternatívne môže mať 5×2 alebo 7×2 strún. Existujú rôzne spôsoby ladenia:
- C F A D G C – najbežnejšie ladenie
- D G A D G C – starší spôsob ladenia
- F A D G C F – vysoké ladenie
- B E A D G C – ladenie pre klasickú hudbu
- G C D G C F
- E A D G C – päťstrunové ladenie (Sýria, Palestína, Libanon)
- G A D G C – päťstrunové ladenie (Egypt)
- B E A D G C F – sedemstrunové ladenie
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Úd (hudobný nástroj)
Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]
- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov Úd (hudební nástroj) na českej Wikipédii a Oud na anglickej Wikipédii.
