Čierny štít
| Čierny štít | |
| vrch | |
 Čierny štít
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Región | Prešovský |
| Okres | Poprad |
| Obce | Vysoké Tatry, Tatranská Javorina |
| Časť | Vysoké Tatry |
| Pohorie | Tatry |
| Podcelok | Východné Tatry |
| Povodia | Poprad, Dunajec |
| Nadmorská výška | 2 529,0 m n. m. |
| Súradnice | 49°12′19″S 20°12′03″V / 49,2054°S 20,2007°V |
| Orogenéza/vrásnenie | Alpínske vrásnenie |
| Najľahší výstup | len s horským vodcom |
| Prvovýstup | K. Englisch, A. Englisch J. Hunsdorfer st. |
| - dátum | 1898 |
  | |
 Poloha v rámci Tatier
| |
| Wikimedia Commons: Čierny štít | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Čierny štít[1] (2 529,0 m n. m.[2]; poľ. Czarny Szczyt,nem. Papirustalspitze,Papirusspitze, maď. Papirusz-csúcs)[3]) je vrch vo Vysokých Tatrách na Slovensku. Leží nad osadou Tatranská Lomnica, približne 15 km severne od Popradu.[4] Východným smerom stojí Chata pri Zelenom plese.[2]
Názov[upraviť | upraviť zdroj]
Jeho pomenovanie vyplýva z tmavého zafarbenia skaly. Nemecké a maďarské pomenovanie štítu je iné. Vychádza z informácie o Jánovi Andrejovi Papirusovi, stolárskom pomocníkovi sliezskeho pôvodu z podtatranských Matejoviec (miestna časť Popradu), ktorý na sklonku leta 1771 zahynul na Čiernom štíte pri kutaní zlata. Hovorí sa, že náhodou sa mu dostal do rúk zlatokopáčsky zemský kľúč a pomútil mu hlavu. Stále ho čítal a 22 rokov hľadal poklady v okolí Zeleného plesa. Jeho osud dodnes pripomína názov Papirusova štrbina, ktorá je medzi Čiernym štítom a Čiernymi vežami.[3]
Poloha[upraviť | upraviť zdroj]
Nachádza sa vo východnej polovici Tatier, v geomorfologickom podcelku Východné Tatry a časti Vysoké Tatry.[5] Leží v Prešovskom kraji, v okrese Poprad a zasahuje na katastrálne územie mesta Vysoké Tatry a obce Tatranská Javorina.[1] Najbližšími sídlami sú juhovýchodne situovaná Tatranská Lomnica, južne sa nachádza Starý Smokovec, severozápadne Tatranská Javorina a severovýchodne Ždiar.[2] Štít sa nachádza v Tatranskom národnom parku a jeho vrcholom vedie hranica národnej prírodnej rezervácie Javorová dolina a Dolina Bielej vody kežmarskej.[4]
Opis[upraviť | upraviť zdroj]
Impozantná skalná pyramída leží v hlavnom hrebeni Vysokých Tatier, medzi Ľadovým štítom (2 627 m n. m.) a Jahňacím štítom (2 230 m n. m.). Severným smerom sa nachádza Kopa brán (2 030 m n. m.), Svinka (2 163 m n. m.), Kolový štít (2 418 m n. m.), Jahňací štít (2 230 m n. m.) a Kozí štít (2 111 m n. m.), východným Jastrabia veža (2 137 m n. m.), Veľká Svišťovka (2 038 m n. m.), Malý Kežmarský štít (2 514 m n. m.), Kežmarský štít (2 556 m n. m.) a Lomnický štít (2 633 m n. m.), južným Pyšný štít (2 621 m n. m.), Prostredný hrot (2 441 m n. m.), Baranie rohy (2 526 m n. m.) a Široká veža (2 461 m n. m.) a západným Ľadový štít (2 627 m n. m.), Snehový štít (2 465 m n. m.), Široká (2 210 m n. m.) a Svišťovky (2 070 m n. m.).[2]
Čierny štít sa týči nad východne ležiacou Veľkou a Malou Zmrzlou dolinou, ktorými voda odteká Zeleným potokom do Kežmarskej Bielej vody v povodí rieky Poprad. Západne sa nachádza Čierna Javorová dolina, ktorou vodu odvádza Čierny potok do Javorinky v povodí Dunajca. Pre horolezcov je zaujímavá južná stena a prvý horolezecký výstup je známy z r. 1898. Na vrchol nevedie značený turistický chodník.[4]
Výhľady[upraviť | upraviť zdroj]
Turisticky voľne neprístupný skalnatý vrchol[6] umožňuje kruhový rozhľad. Viditeľné sú okolité vrcholy Vysokých Tatier a hrebeň Belianskych Tatier, pri vhodných podmienkach aj Slanské vrchy, Levočské vrchy, Oravské Beskydy a mnohé vrchy južného Poľska.[7]
Turistika a horolezectvo[upraviť | upraviť zdroj]
Na vrchol nevedie žiadna turistická cesta a pre turistov je prístupný len s horským vodcom. Pre horolezcov na vrchol vedú viaceré cesty s rôznymi stupňami obťažnosti. Väčšina vedie v JV a J stene štítu. Prvý doložený výstup uskutočnil 24. júla 1898 Karol Englisch s matkou Antoniou a horským vodcom Jánom Hunsdorferom. Zimný prvovýstup uskutočnil 28. decembra 1911 Tibold Kregczy a Lajos Rokfalusy.
Prístup[upraviť | upraviť zdroj]
Štít sa nachádza na území národných prírodných rezervácií a Tatranského národného parku, preto vrchol nie je voľne prístupný. Na východnom úpätí stojí Chata pri Zelenom plese, prístupná:
- po
červenej turistickej značke:
- od severu zo Ždiaru cez Široké a Kopské sedlo a rázc. pri Veľkom Bielom plese
- od juhu zo Skalnatého plesa cez Veľkú Svišťovku
- po
žltej turistickej značke z rázc. Kežmarská Biela voda cez Dolinu Zeleného plesa[4]
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ a b Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2023-04-29]. Dostupné online. Archivované 2023-12-08 z originálu.
- ↑ a b c d Vysoké Tatry. Letná turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s.
- ↑ a b BOHUŠ, Ivan. Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier. Tatranská Lomnica : ŠL TANAPu, 2005. S. 457.
- ↑ a b c d Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2023-04-29]. Dostupné online.
- ↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2023-04-29]. Dostupné online.
- ↑ Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2023-04-28]. Dostupné online.
- ↑ Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2023-04-29]. Dostupné online.
Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]
- Vysoké Tatry
- Javorová dolina (národná prírodná rezervácia)
- Dolina Bielej vody kežmarskej (národná prírodná rezervácia)
- Tatranský národný park
- Zoznam vrcholov vo Vysokých Tatrách
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Čierny štít
